Denník N

O čom bude bratislavský samit? Môže sa skončiť ako veľký úspech aj fiasko

Hostiteľ Robert Fico a šéf agendy Donald Tusk. Foto – TASR/AP
Hostiteľ Robert Fico a šéf agendy Donald Tusk. Foto – TASR/AP

Veľké slová v malom stredoeurópskom meste. Po brexite, ktorý šokoval EÚ, sa jej lídri pokúsia v Bratislave hľadať spôsob, ako reštartovať oslabený európsky projekt.

V Bratislave sa prvý raz po brexite stretne 27 lídrov členských krajín EÚ už bez britského zástupcu. Keď sa budú plaviť výletnou loďou po Dunaji, hlavná téma ich neformálnych rozhovorov nebude o nič menšia ako budúcnosť Európy.

Debata o fungovaní Únie u nás pobeží v čase, keď ju opúšťa Británia, vo viacerých krajinách hrozí nástup radikálnej pravice a populistov, a jednotlivých lídrov rozdeľuje hľadanie riešenia neutíchajúcej utečeneckej a finančnej krízy.

„Je to ako malý darček pre slovenské predsedníctvo, samit v Bratislave môže byť zhodou okolností jedným z  najzaujímavejších za posledné roky,“ hovorí o vrcholnej schôdzke, ktorá v piatok prebehne z väčšej časti na Bratislavskom hrade, Milan Nič, šéf výskumu v think-tanku Globsec Policy Institute.

O tom, že neformálny samit v Bratislave bude veľmi dôležitý pre EÚ, nepochybuje ani reportér bruselského servera Politico Harry Cooper.

„Lídri každej krajiny tu budú debatovať o budúcnosti EÚ, a hoci Tusk tvrdí, že brexit nie je na programe, pre mňa je nepredstaviteľné, že to nebude dominovať rozhovorom. Obzvlášť keď tam britská premiérka nebude. Od 70. rokov, keď sa Británia pripojila k EÚ, na takej vrcholnej schôdzke nebude mať Londýn vôbec prvý raz svojho zástupcu. Brexit teda naozaj znamená brexit,“ povedal pre Denník N.

Bratislavský reštart 

Podľa Niča to bude úplne iný samit, na aké sú novinári v Bruseli či v Štrasburgu zvyknutí. „Práve v Bratislave sa po úspešnom brexite a jeho dôsledkoch, na pozadí finančnej a migračnej krízy, začne hľadať nová európska jednota. Tu sa rozbehne pokus o reštart európskeho projektu,“ rozpráva Nič.

„Zároveň platí, že ide  o veľmi neodhadnuteľný samit, ktorého agenda sa chystá na poslednú chvíľu. Môže to byť rovnako veľmi úspešný, ale aj neúspešný samit,“ dodáva slovenský analytik. Slovenské predsedníctvo ho zatiaľ podľa neho pripravuje veľmi profesionálne. 

Bratislavský samit
  • Prvý raz v histórii EÚ sa na neformálnom samite neobjaví zástupca Británie. Premiérka Theresa May pozvánku nedostala.
  • Po brexite bude 27 lídrov debatovať o ďalšej budúcnosti EÚ.
  • Témou bude tiež bezpečnosť, migrácia a ekonomická kríza.
  • „Hlavnou úlohou rokovaní je začať sebareflexiu EÚ a hľadať odpovede na otázku, ako bude vyzerať Únia po odchode Veľkej Británie. Cieľom samitu je vyslať jasný signál, že EÚ je stále silná, schopná dosiahnuť dohodu a priniesť zlepšenia do každodenného života svojich občanov,“ píše sa na stránke slovenského predsedníctva EÚ. 
  • Z piatkového stretnutia sa neočakáva spoločné vyhlásenie.
  • Neformálny samit by sa mal stať začiatkom takzvaného Bratislavského procesu, ktorý bude pokračovať na Malte a v Ríme na jar v roku 2017 pri oslavách 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv.
  • Hlavné miesto stretnutia lídrov bude Bratislavský hrad, okrem toho sa zvezú na lodi Regina Danubia ku galérii Danubiana na cípe dunajského polostrova.
  • Pre vyše 1200 novinárov pripravili sedenie v Inchebe.

Jeho prípravu má v spolupráci so slovenským predsedníctvom na starosti predseda Európskej rady Donald Tusk. Okrem bezpečnosti, spoločných hraníc a nástupu populizmu či stratégie, ako pristupovať k Britom, by sa malo hovoriť aj o snahe, ako nakopnúť ekonomiku.  

Lídri siedmich krajín okolo Stredozemného mora volajú, aby sa viac, než šetrilo, investovalo do pracovných príležitostí. O ekonomike a posilnení pracovného trhu pre mladých chce popri bezpečnosti hovoriť aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Niektoré krajiny nadhodili tému európskej spoločnej obrany v kontexte obáv o ochranu vonkajších hraníc a z prípadného víťazstva Donalda Trumpa v amerických voľbách.

„Ľudia sa boja fenoménov, ktoré sa zdajú mimo kontroly – migrácia, terorizmus, vonkajšie hrozby a dôsledky globalizácie,“ povedal nedávno v Rige Tusk. „Musíme tomu čeliť a demonštrovať naše odhodlanie a kapacity, že otvorenosť Európy je na strane ochrany jej občanov.“

Nájsť spoločnú reč a rozbehnúť politickú operáciu na posilnenie EÚ, ktorú o pol roka čaká séria kľúčových národných volieb, nebude ľahké.

„S Nemeckom, ktoré tlačí na jednotu, sa objavia rozdeľujúce témy ako zmeny v zmluvách, eurointegrácia, migračné kvóty či stratégia po brexite,“ napísal Financial Times. „V Bratislave už samotné skrotenie bolestivých rozporov bude považované za víťazstvo.“

Z Bruselu zaznievajú optimistické hlasy o tom, že za posledných 30 rokov z každej krízy vyšiel euroklub silnejší.

Bratislavský samit môže vstúpiť  do dejín EÚ s podobnou razanciou ako napríklad ten lisabonský, kde sa podpísala nová dohoda o Európskej únii. Jeho agenda je jednoduchá a komplikovaná zároveň – ukázať jednotu v čase, keď sa jej populistickí lídri v Maďarsku či Poľsku otáčajú k európskym hodnotám a útočia na Brusel, nehovoriac o slovenskom premiérovi, ktorý svojou agresívnou rétorikou voči moslimom pripomína Donalda Trumpa.

Príkladom nesúhlasu so stredoeurópskym populizmom a nenávistnou rétorikou voči utečencom je luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn. Pre nemecký Welt vyhlásil, že Maďarsko by mali z Únie vylúčiť, ako jedinú možnosť „zachovať si jednotu a hodnoty“. Maďarsko sa podľa neho správa k utečencom ako k divej zveri.

„Veľmi dôležitou symbolikou samitu bude aj vývoj dvojrýchlostnej Európy, obzvlášť dôležité to bude pre V4, aby po vyhláseniach svojich lídrov naskočili rýchlo na ten vlak. Veľmi ťažko však čakať od samitu nejakú kultúrnu revolúciu,“ myslí si analytik z pražského think-tanku Europeum Martin Michelot.

Slovenský premiér sa podľa neho pokúsi využiť samit na domáce účely, aby sa ukázal ako líder kontrolujúci situáciu, hoci jeho koalícia zažíva vážne problémy vzhľadom na korupčné škandály týkajúce sa jeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Rozpory v Európe by mal preklenúť poľský šéf Európskej rady Tusk, ktorý povedie bratislavský samit, ale aj najvýraznejší európsky líder – nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Pre ňu to tentoraz nebude veľmi o bojovaní s Antieurópanmi, ale viac o snahe zachrániť funkčnú integritu EÚ po brexite, ako aj pokus, aby sa EÚ nerozdelila na tom, ako rokovať s Britániou,“ hovorí pre Denník N berlínsky expert Gustav Gressel z European Council on Foreign Relations.

Nečakajte pompézny záver

„Je veľa krajín, ktoré chcú urobiť z Británie príklad, ako sa vysporiadať s vlastnými protieurópskymi silami. Na druhej strane, Švédi, pobaltské krajiny, Dánsko či Holandsko, ktoré brali Britániu ako garanta voľného obchodu a deregulácie v EÚ, sa obávajú, že EÚ sa môže stať ‚katolíckou‘ – teda preregulovanou, nekompetentnou, menej orientovanou na voľný trh,“ hovorí Gressel.  

Merkelová, ktorá príde na samit po európskom turné, vníma brexit ako hlboký zlom v histórii EÚ, ktorý si vyžaduje starostlivo premyslenú odpoveď. Ak však čakáte, že z Bratislavy po jednodňovom európskom brainstormingu vzíde nejaké pompézne spoločné vyhlásenie, budete sklamaní.

„Neformálne stretnutie lídrov EÚ nebude o nejakom vyhlásení na konci, na rozdiel od iných samitov sa na ňom nebude musieť hľadať celoeurópsky konsenzus a cizelovanie konkrétnych európskych politík. Tentoraz pôjde o naozaj veľkú politiku bez konkrétnych záväzkov,“ hovorí Nič.

Namiesto formálnych záverov, ak všetko pôjde podľa plánov, sa podľa Financial Timesu v Bratislave určia témy pre sériu stretnutí, ktoré vyvrcholia v marci budúceho roka v Ríme, kde sa európske špičky zídu k 60. výročiu zakladajúcej dohody o európskom bloku.

„Nečakajte žiadne zázračné plány,“ chladí veľké očakávania štátny tajomník Ivan Korčok, ktorý vedie naše predsedníctvo. „Bratislavu si však určite mnohí zapamätajú ako miesto, kde si EÚ naliala čistého vína.“

Predražené predsedníctvo

Teraz najčítanejšie