Denník N

Európa potrebuje vlastnú spravodajskú službu. Bratislavský samit môže byť jej začiatkom

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Únia je stále poloprojektom, je dotvorená len na 50 percent, a tak buď pôjde k nule, alebo k ďalším aspoň 75 percentám.

Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Smer-SD

Azda všetky novinárske reflexie, ale aj úvahy analytikov z rôznorodých think-tankov do nemoty omieľajú nespočetné množstvo eurokríz: ekonomická, monetárna a fiškálna kríza, grécka dlhová kríza, kríza bezpečnosti, imigrantská kríza a najnovšie brexit. V skutočnosti to nie sú žiadne „krízy“, ale iba permanentné výzvy. Tie budú s nami stále a Európska únia musí neúnavne konať, odpovedať, prispôsobovať sa a hľadať kreatívne riešenia.

Únia je nepochybne projekt na pochode, a ak nie dopredu, tak sa posunie dozadu. Bratislavský samit je príležitosťou, aby sa Únia po brexite vyrovnala predovšetkým s dvoma javmi: s teroristickými hrozbami a migráciou a s faktom, že je stále poloprojektom, je dotvorená len na 50 percent, a tak buď pôjde k nule, alebo k ďalším aspoň 75 percentám.

Faktom však je, že povaha Únie zo štátoprávneho hľadiska občanov poväčšinou pramálo zaujíma, formulácia problému, či „viac, alebo menej Európy“, je len voda na mlyn nacionalistom, ktorí projekt EÚ chápu ako ohrozenie suverenity. To, čo by občania očakávali, je efektívna Európa. Taká, ktorá im dá pocit, že Únia im problémy uberá, nie pridáva. Slovenská vláda si nepochybne dala dobrý cieľ, povedané slovami premiéra, viac bezpečnosti a viac sa priblížiť občanovi.

K posilneniu bezpečnosti nepochybne patrí aj spravodajský servis a operácie. Veľká časť všetkých bezpečnostných opatrení (ochrana hraníc, protiteroristické operácie, zásahy proti prevádzačom, obchodníkom s ľuďmi či ďalším súborom ilegálnych a kriminálnych aktivít ako daňové úniky, podvody a pranie špinavých peňazí) musí byť pokrytá a zabezpečená dostatočnými a adekvátnymi spravodajskými informáciami. Na tento účel pokladám za nevyhnutné zriadiť Európsku spravodajskú službu.

Už dlhší čas (od prvých parížskych teroristických útokov) sa hovorí o potrebe prehĺbenia kooperácie spravodajských služieb. Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že prehĺbenie kooperácie nebude efektívne. Všetky štátne spravodajské služby pracujú na princípe „národnej bezpečnosti“ (väčšinou je táto úloha ústavne ukotvená). Vyjadrené inak: všetky ostatné štáty sú potenciálnymi nepriateľmi, a tak je väčšina informácií klasifikovaná, má stupne utajenia atď. Uvoľnenie či poskytnutie spravodajských informácií navonok, i do prostredia EÚ, sa musí posúdiť a schváliť osobitne… Zriadenie Európskej spravodajskej služby by mohlo tak byť posunom od konceptu „viac Európy“ ku konceptu „efektívnejšia EÚ“.

Tento návrh, pokiaľ by vyšiel zo slovenskej strany, napríklad ako iniciatíva predsedu vlády, by nadobudol nepochybne vážnosť a ocenenie. K tejto téme sa pozitívne vyjadrila rôznorodá skupina politikov (na národnej aj európskej úrovni), má iste podporu vo frakcii európskych socialistov (na jeseň pripravujem na úrovni frakcie konferenciu na túto tému…) aj liberálov a aj vo veľkých častiach iných politických skupín.

Na druhej strane zatiaľ ani Európska komisia vo svojom protiteroristickom balíčku, ani Európska rada nespustili takúto iniciatívu. No v kontexte s nedávnym návrhom českého premiéra Sobotku na spustenie procesu vytvárania Európskej armády by návrh na vytvorenie Európskej spravodajskej služby (European Intelligence Agency) mohol byť aj spoločným slovensko-českým „balíkom“ na posilnenie bezpečnosti občanov aj štátov na úrovni EÚ, ako aj vážny krok k premene Únie na skutočného globálneho hráča.

Tému „ako sa priblížiť občanovi“ si nechám nabudúce, lebo to je oveľa ťažší oriešok a tzv. Bratislavský samit naň určite nedá žiadnu odpoveď ani recept. Však prídu aj ďalšie samity…

Teraz najčítanejšie