Filatelista: Známky sa už vydávajú len pre nás, zberateľov

Známok je na svete niekoľko desiatok miliárd, takže filatelisti budú mať po čom pátrať aj v časoch, keď už známky stratia akýkoľvek praktický význam, hovorí filatelista Vojtech Jankovič.

Je filatelia len o zbieraní modrých mauríciov?

Keby sme všetci zbierali len modrých mauríciov, nemali by sme čo robiť. Nebolo by čo zbierať, bolo by to veľmi nudné, filatelia je však dynamická záľuba.

V čom napríklad?

Známok je niekoľko desiatok miliárd a tomuto zberateľstvu sa stále venuje dostatok ľudí. A, navyše, známky neboli prioritne vytvorené ako niečo, čo môžu ľudia zbierať. Pri známkach a hlavne pri celistvostiach, na ktorých sú známky, nikto nevie, koľko ich ešte existuje, či sa nenájde ďalšia a ešte krajšia či vzácnejšia. Je to teda aj bádateľská činnosť, ideme za niečím, čo nemusíme už nikde nájsť. Keď bol v Prahe vystavený modrý maurícius, tak ľudia stáli v rade, aby ho mohli uvidieť. Každý chcel vidieť najznámejšiu známku.

Všetci si myslia, že modrý maurícius je najvzácnejší, ale nie je to tak.

Bola to síce prvá známka s chybou, ale zachovalo sa ich asi dvadsať. Pri skutočne hodnotných a jedinečných známkach to tak nie je. Maurícius sa odlišoval vinou chyby z nevedomosti. Hodinár, ktorý túto známku navrhol podľa prvej známky Veľkej Británie, tam namiesto „Poštovné zaplatené“ napísal nezmyselne „Poštový úrad“. Je k tomu príbeh, preto si väčšina ľudí myslí, že je to najvzácnejšia známka, preto sa o nej toľko hovorí.

Takže v prípade maurícia ide len o dobrý marketing, predáva to príbeh?

Áno, všetko je o príbehu. To je bežná ľudská vlastnosť, lákajú nás príbehy. Prví zberatelia boli Briti, keďže tam sa to všetko začalo, oni vymysleli prvú známku. A možno práve preto, že ostrov Maurícius bol ich kolóniou, známka bola ako prvá jedinečná a začali ju zbierať, tak sa preslávila.

Takže ktoré známky sú vzácnejšie?

Napríklad najdrahšia americká známka je obrátená jenny. Jeden chlap si na pošte všimol, že lietadlo, ktoré je na nej vytlačené, je obrátené. Nejako sa mu podarilo presvedčiť úradníka a kúpil celý hárok, kde tých známok bolo sto. Hneď išiel za obchodníkom a všetko mu predal. Obchodník každú známku na druhej strane očísloval. Postupne ich púšťal do obehu, rozpredával ich. Bolo ich síce veľa a takmer všetky sú známe, ale aj tak majú obrovskú cenu. Tiež za tým bol príbeh a to ľudí lákalo. Ako filatelista by som nedokázal ten hárok roztrhnúť, lebo unikátne bolo aj to, že všetky boli v kuse. On bol však obchodník a takto nerozmýšľal.

A čo britská guyana?

To je skutočne jedinečná a unikátna známka. Veľmi rýchlo sa zistilo, že je len jedna. Pritom je veľmi škaredá a existujú aj názory, že vôbec nie je pravá. Avšak na nej sa dá dobre ukázať to, aké sú známky zaujímavé na investície. Ona sa raz za pár rokov ukáže na trhu a predá sa vždy za viacnásobnú cenu ako predtým.

Filatelia je teda drahá záľuba?

Drvivá väčšina ľudí si myslí, že filatelisti sú bohatí a môžu si takéto známky dovoliť. Bežný filatelista si niečo také dovoliť nemôže. Je však pravda, že známky patria medzi najlepšie komodity, do ktorých možno investovať. Nepredpokladám, že známky ako modrý maurícius či britská guyana by kúpil niekto, kto je typický zberateľ, ktorý zbiera z potešenia.

Takže sa na tom nedá zbohatnúť?

Na filatelii sa dá zbohatnúť, ale pravý zberateľ nezbiera známky pre zisk. Ja však dúfam, že svoju zbierku raz predám a dostanem za ňu aspoň toľko, koľko som investoval. Podľa môjho názoru by tie známky mali ísť opäť do obehu medzi filatelistov. Nemali by skončiť niekde v múzeu, kde už ostanú navždy.

Sú slovenské známky vzácne?

Československé povojnové známky nemajú prakticky žiadnu hodnotu. Keď sme sa rozdelili, so známkami sa nič nestalo, nestiahli ich z trhu ani ich nepretlačili. Normálne sa dostali do voľného obchodu. Preto ich je veľa a ich unikátnosť je nulová. Známky z takzvaného korunového obdobia, od vzniku Slovenska až pokým Slovensko prešlo na euro, majú vyššiu hodnotu ako československé známky.

Hovorili sme o tom, že známka je vzácna vďaka jedinečnosti. Neexistujú teda pokusy o ich falšovanie?

Známka je štátna cenina, každý, kto sa ju pokúsi sfalšovať, porušuje zákon. Pokusy sú stále, buď je to na úkor pošty, lebo ich ľudia vytvoria, aby nemuseli platiť za zásielky, alebo je to na škodu zberateľov, lebo sú vytvorené preto, aby ich predali filatelistom. Myslím, že vo svete je veľa známok, o ktorých si všetci myslia, že sú pravé, ale nie je to tak.

Musíte teda vedieť rozpoznať, či v ruke držíte originál.

Ja musím vedieť, prečo tá známka vyšla, čo sa vtedy udialo, či bol dôvod na to, aby vyšla. Známka je jediný rukolapný dôkaz o tom, že sa mení história. Zmena štátnych hraníc, nová vláda, to všetko sú dôvody na vydanie známky. Kopírujú históriu krajiny, preto sú filatelisti aj historici.

Známky sa už dnes používajú len výnimočne, nie je to dôvod na zánik celej filatelie?

Väčšina pôšt už známky nepoužíva, je z toho biznis, ktorý existuje len kvôli zberateľom. Vydávajú sa len kvôli nám. O desať rokov budú vzácne použité bežné známky, lebo ich je oveľa menej. Rádovo vyššiu hodnotu už teraz majú a aj budú mať známky, ktoré ostanú na listoch, pretože je to neopakovateľné. Bude málo takých, ktoré boli v poštovej prevádzke. Stále teda bude čo zbierať, po čom pátrať.