Denník N

Poľsko, holokaust a historici vo väzení

Poliaci sa v snahe „obnoviť poľskú národnú hrdosť“ blížia nebezpečne blízko k revizionizmu. Historikovi, ktorému sa podarilo opísať niektoré zločiny Poliakov počas holokaustu, už chcú vziať vyznamenanie.

Autor je historik, zástupca šéfredaktora HistoryWeb.sk

História holokaustu je jednou z najdôležitejších a v dnešnom Poľsku zároveň najdiskutovanejších tém. Poľské ministerstvo spravodlivosti pripravilo zákon, podľa ktorého bude naznačovanie, že Poľsko, alebo Poliaci boli akýmkoľvek spôsobom zapojení do holokaustu a zločinov Tretej ríše trestným činom. Ministerstvo poslalo návrh zákona do poľského parlamentu (Sejm) 16. augusta a predpokladá sa, že vládna strana Právo a spravodlivosť (PIS), ktorá v ňom má pohodlnú väčšinu, ho presadí v septembri.

Podľa vládnej strany, ktorej cieľom je „obnoviť poľskú národnú hrdosť“, bude zákon efektívnym nástrojom na boj s tvrdeniami, že Poľsko nesie spoluzodpovednosť za zločiny holokaustu. Má byť nástrojom proti tomu, čo sú podľa predstaviteľov PIS „lži“.

Zákon, samozrejme, zastraší historikov, publicistov a novinárov. Každý, kto sa bude chcieť venovať výskumu účasti časti Poliakov na vraždení Židov počas nemeckej okupácie, bude veľa riskovať. Spoluúčasť Poliakov na niektorých zločinoch už pritom bola dokázaná a spoľahlivo zdokumentovaná.

Nevie sa, kto vraždil?

Ministerka národného školstva Anna Zalewska v júli prehlásila, že sa nedá presne určiť, kto vykonal pogrom v mestečku Kielce v roku 1946, ani kto vraždil v Jedwabnom v roku 1941.

Pogrom v Kielci bol brutálny útok proti židovským utečencom, ktorí sa zhromažďovali v miestnom židovskom centre. Väčšina z nich boli preživší z koncentračných táborov. Začal tým, že si osemročný poľský chlapec Henryk Błaszczyk vymyslel príbeh o tom, že ho uniesli Židia. Jeho otec to oznámil na polícii. Netrvalo dlho a nasledoval brutálny útok poľských vojakov, policajtov i civilistov. Teoretizuje sa o tom, že ho podnietili sovietski agenti-provokatéri. Výsledkom bolo 42 mŕtvych a 40 ranených Židov. Pravdepodobne zomreli i dvaja alebo traja Poliaci. Bol to najväčší pogrom v povojnových dejinách Poľska a výrazne prispel k tomu, že veľa poľských Židov nakoniec svoju rodnú krajinu radšej opustilo.

V Jedwabnom 10. júla 1941 po príchode Nemcov Poliaci zaživa upálili alebo umlátili na smrť 340 Židov. Za prítomnosti Nemcov v uniformách (ktorí sa však podľa všetkého len prizerali) vyhnali Poliaci palicami a kovovými tyčami Židov na námestie. Najprv donútili skupinu mužov rozbiť Leninov pomník a zvyšky odniesť do stodoly. Tam na smrť ubili asi 40 z nich a hodili ich do jamy, kde ich zakopali. Ďalšiu, asi 300-člennú skupinu tvorenú predovšetkým ženami, starými, chorými a deťmi, nahnali do tej istej stodoly. Poliali ju a zapálili.

Poľskú účasť historici dokázali spoľahlivo zdokumentovať. Teraz však chce poľská vláda dejiny prepísať. Jaroslaw Szarek, prezident Inštitútu národnej pamäti (IPN) dokonca vyhlásil, že to boli Nemci, kto vraždil v Jedwabnom. Pritom to bol práve IPN, kto v roku 2003 definitívne potvrdil to, čo tvrdil americký historik poľského pôvodu Jan Tomasz Gross už od roku 2000: že vraždu spáchali miestni Poliaci. IPN v júni 2003 dokonca identifikoval 340 obetí a 40 páchateľov poľskej národnosti: „úplne normálni ľudia, montéri, krajčíri, roľníci, starosta, proste všetci“.

Chcú mu vziať vyznamenanie

Grossovi, jednému z najväčších svetových odborníkov na holokaust, ktorý s tvrdeniami prišiel, plánuje nová poľská vláda dokonca odobrať Rád za zásluhy o Poľskú republiku – vyznamenanie, ktorého nositeľom je od roku 1996.

Podľa predstaviteľov strany Právo a spravodlivosť nie je Gross vlastenec. Gross momentálne pracuje na knihe, ktorá bude objasňovať rolu poľskej polície pri rabovaní a vraždení Židov počas nemeckej okupácie. Ak zákon prejde, Grossovi by nehrozilo len odobratie vyznamenania. Pri návšteve Poľska by mohol skončiť vo väzení až na tri roky.

Najvýznamnejší poľskí historici holokaustu z Centra na výskum holokaustu jednoznačne odsúdili tieto vládne pokusy. Prijatiu zákona to však zrejme nezabráni. O aký nebezpečný precedens ide, asi netreba zdôrazňovať. Nacionalistická a pravicová poľská vládna strana smeruje k nebezpečnému prepisovaniu histórie na politickú objednávku. Z historikov prestanú byť vedci a stanú sa z nich figúrky v rukách politikov, podobne ako vo všetkých totalitách, ktoré potrebujú vlastný výklad dejín, aby potvrdili svoju legitimitu.

Je pravda, že nacistické Nemecko bolo strojcom holokaustu a nesie zaň zodpovednosť. Neboli to však len Nemci, kto bol ochotný podieľať sa na vraždení a ubližovaní iným, keď to bolo výhodné a beztrestné. Poľský historik Andrzej Zbikowski našiel celkom 31 miest po celom Poľsku, kde došlo k protižidovským útokom od miestneho obyvateľstva. Poliaci vyháňali ľudí na ulice, mlátili ich a ponižovali. Medzitým rabovali ich domy. Samozrejme, väčšinou šlo o ľudí bez charakteru a psychicky narušených jedincov bez morálnych hodnôt. To však nič nemení na fakte, že šlo o Poliakov. Jerzy Tarnacki, jeden z tých, čo vraždili v Jedwabnom, pracoval pre nacistickú políciu, potom bol partizánom v poľskom odboji a po vojne spolupracoval s komunistickou bezpečnosťou.

Každý národ mal svojich páchateľov

Od Ukrajincov, Bielorusov a Rusov, ktorí sa s nadšením nechali vycvičiť ako „Hiwi“ (skratka od Hilfswilliger, teda „ochotný pomáhať“) pre koncentračné tábory Trawniki, Belzec, Sobibor, Treblinka a ďalšie, cez Chorvátov a ich Jasenovac, jeden z najbrutálnejších táborov vojny vôbec, Viktorsa Arājsa a jeho Komando, ktoré zabilo polovicu lotyšských Židov, jednotky rumunskej armády vraždiacej Židov počas ťaženia v Sovietskom zväze, francúzskych policajtov zhromažďujúcich Židov na námestiach miest a železničných staniciach, aby mohli byť vyvezení do táborov na východ, až po Hlinkove gardy a sústreďovacie tábory v Seredi, Novákoch, Bratislave, Žiline a Poprade – v každom národe sa našli zločinci ochotní spolupracovať s nacistami. A je úplne zbytočné nad tým zatvárať oči a tváriť sa, že sa to nestalo, že za všetko sú zodpovední len Nemci.

Existuje množstvo spôsobov, ako „obnoviť národnú hrdosť“. Poliaci napríklad na seba a na svoju schopnosť vyrovnať sa s minulosťou mohli byť hrdí, keď sa poľská vláda v roku 2011 oficiálne ospravedlnila za vraždenie v Jedwabnom a priznala, že to boli Poliaci, kto vykonal pogrom. Teraz smeruje Poľsko iným smerom. Popieranie vlastných dejín a vlastnej zodpovednosti však národnú hrdosť neobnoví.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie