Denník N

V garáži vyrábajú ručne maľované cínové šachy, ktoré uspeli v Európe

Jánošíkovské a francúzske šachy. Foto – exkluzivnydarcek.sk
Jánošíkovské a francúzske šachy. Foto – exkluzivnydarcek.sk

Templári, mušketieri, jánošíkovské figúrky aj osmani proti habsburskej monarchii. Takto sa vyrábajú exkluzívne cínové šachy.

Juraj Pagáč, vyše šesťdesiatročný dôchodca z Banskej Bystrice, by možno posedával, možno čítal a možno zabíjal čas rozmýšľaním o politike a jeho syn Viktor by možno dodnes pracoval na osvetlení interiérov a exteriérov, keby im život nezmenila obyčajná dovolenka v Grécku.

Dnes vyrábajú a maľujú ručne na kolene cínové šachové figúrky a šikovnosťou fascinujú zahraničie na výstavách. Posledne v Bruseli na Makers Town, jediní zo Slovenska.

Keby ste videli Pagáčovský katalóg s habsburgsko-osmanskými cínovými šachovými figúrkami na prvej strane, mysleli by ste si, že je to ilustračná fotografia z divadelného predstavenia. Výraz v tvárach, kučeravé brady a parochne, vidno ešte aj čipku na leme vladárovej košele. Historický stop time.

DSC_0348
Jánošíkovské šachy v krabici. Foto N – Daniel Vražda

Začínali v kuchyni

Keď ma mladší z Pagáčovcov Viktor prvý raz zaviedol do garáže pri rodinnom dome na Uhlisku, kde šachy vyrábajú, myslel som si, že nejakými skrytými dverami, ktoré momentálne nevidím, prejdeme do manufaktúrnej dielne s desiatimi pätnástimi zamestnancami, plnej počítačov, skenerov, 3D alebo 4D tlačiarní. Do konca rozhovoru sme zostali v malej rodinnej garáži.

Bystrica je malé mesto. S najstarším Jurajom Pagáčom sme najprv pospomínali na všetkých spoločných známych, a potom sa posadil na stoličku vedľa plynového horáka s kovovou miskou so zaschnutým cínom, ktorá pripomínala murársku naberačku na maltu.

„Aj na tom ešte občas robíme, ale väčšinou tu,“ pootočil sa a ukázal na kovový valec približne desať-pätnásť centimetrov nad stolom.

„Začínali sme doma v kuchyni v kovovom pollitráku,“ zasmial sa.

Juraj Pagáč sa zohol a vytiahol zo šuplíkov ručne označených nápismi templári, Francúzi, Jánošík niečo dokonale zadrôtované. Keď odtočil drôt a to „niečo“ rozdelil na dve polovice, ukázala sa forma.

Formu znova starostlivo zadrôtoval a položil pod zohriaty kovový valec na stole. Jednou rukou držal stuhnutý kov a druhou formu, do ktorej tenkým prúdom vtekal roztavený cín. Presnejšie zliatina cínu a olova.

DSC_0352
Juraj Pagáč v dielni. Foto N – Daniel Vražda

Odlieval sochy, potom šach

Pred približne desiatimi-dvanástimi rokmi dnes dvadsaťšesťročný syn Viktor s matkou dovolenkovali v Grécku. Otec s ďalším bratom Michalom hrávali šach, tak im kúpili križiacke cínové šachy s mramorovou šachovnicou.

„Strelec mi spadol a odlomila sa noha. Zacínoval som ju, ale spadol znova a už sa nedal opraviť,“ hovorí otec.

Absolvent Stavebnej fakulty SVŠT vyše dvadsať rokov pracoval v kamenárskej firme. Povedal si, že keď dokázal odliať betónovú sochu, odleje aj šachového strelca. Urobil si formu a odlial si nového. Pokračoval a urobil celý set.

„Už ho nemám. Kamarátovi sa veľmi páčil a kúpil si ho. Tu niekde vznikla myšlienka nekopírovať, ale vyrábať vlastný šach, kvalitnejší,“ dodal.

Juraj Pagáč chvíľu prekladal desiatky figúrok na policiach v garáži, až vytiahol tú, ktorú hľadal. Nemala tvár, identifikovateľná bola len prilba na vrchu hlavy.

„Toto je pôvodná patinovaná z gréckeho šachu,“ ukázal figúrku a prirovnal ju hrdo ku svojej, podstatne prepracovanejšej, ručne maľovanej.

Forma s figúrkou. Foto N - Daniel Vražda
Forma s figúrkou. Foto N – Daniel Vražda

Jednu figúrku maľujú osem hodín

Začínal s templárskymi rytiermi. Študoval, obzeral, kreslil a navrhol celú sadu. Spomenul si na kamaráta rezbára, ktorý niekedy vyrábal figúrky zo „šichtového“ mydla, a ten mu urobil prototypy na prvý templársky šach. Z prototypu sa urobí forma a ďalej to už poznáte.

Pagáčovci nerobia prototypy zo šichtového mydla. Väčšinu si dávajú robiť na 3D tlačiarni z plastu. Približne tridsať percent, najmä detaily, aj tak dorábajú ručne.

Po templároch sa najstarší Pagáč vybral do Štátnej vedeckej knižnice a na základe perokresby urobili voľnú kópiu habsburgsko-osmanského šachu. Je najťažší, váži vyše dvanásť kilogramov. Len kráľ pol kilogramu. Najľahšie majú do päť kilogramov.

Postriebrený, pozlátený, patinovaný… Jurajovi Pagáčovi stále niečo chýbalo. Figúrky začali maľovať ručne. Jednu podľa zložitosti aj osem hodín, pretože len biela farba má aj tri-štyri odtiene. Keď to zhrnieme, jeden šachový set vyrobia za približne dva týždne.

Vrátane francúzskeho z obdobia Ludvíka XIV. s mušketiermi, ktorý si kúpili českí filmári do dokumentu o kráľovi, a najnovšieho Jánošíkovského. Veža je kópiou východoslovenského dreveného kostolíka, jazdec je kamzík, strelec je Detvanec s fujarou, dáma je slovenská deva v kroji a kráľ je Jánošík. Pešiaci znázorňujú zbojníkov. Juraj Pagáč už má nákresy nových pešiakov, každý bude iný.

DSC_0357
Foto N – Daniel Vražda

Úspech v Bruseli

Pagáčovci balili šach najprv do hnedých kartónových obalov. Luxusný šach však v kartóne strácal glanc. Teraz vyrábajú saténové aj drevené vyrezávané obaly. Každý šach má certifikát s krátkym historickým exkurzom, svoje poradové číslo, dátum, ako najkvalitnejšie whisky.

Za päť rokov vyrobili do šesťdesiat cínových šachov. Jeden set s 32 figúrkami stojí okolo 1699 eur a šachovnice od 70 drevené a mramorové do 399 eur.

Pagáčovci majú za sebou úspech s ručne maľovanými šachmi v Bruseli, kde ich okamžite pozvali na výstavu do Luxemburska a chystajú sa aj do Paríža a Nemecka. Možno v tom čase už bude hotový uhorský alebo ruský šach.

Slovenské oficiálne vládne štruktúry šach veľmi nezaujal, ale Pagáčovci predstavili svoju tvorbu aj na Slovenských slávnostiach v Inchebe.

DSC_0355
Syn Juraja Pagáča. Foto N – Daniel Vražda
HABS OSMAN FAR ILUSTR 12
Foto – exkluzivnydarcek.sk

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Teraz najčítanejšie