Denník N

Hrozba alebo divadielko? S takým tempom môže KĽDR raz zasiahnuť aj východ Európy

V Južnej Kórei protestovali proti Kim Čong-unovi a proti jadrovým testom. Foto – TASR/AP
V Južnej Kórei protestovali proti Kim Čong-unovi a proti jadrovým testom. Foto – TASR/AP

Kim Čong-un sa medzinárodnej intervencie neobáva. Zdá sa, že všetkým vyhovuje status quo, hovorí odborníčka na medzikórejské vzťahy.

Severná Kórea uskutočnila pred týždňom zatiaľ najsilnejší nukleárny test, po ktorom sa objavilo hneď niekoľko otázok – najdôležitejšia je zrejme tá, či sú nukleárne ambície ekonomicky zaostalej krajiny reálne a či by Severokórejčania v krajnom prípade naozaj mohli svojimi raketami zasiahnuť územie Spojených štátov či ich najbližších spojencov v Ázii – Južnú Kóreu a Japonsko.

Odborníčka na medzikórejské vzťahy Lucia Husenicová z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici hovorí, že taká možnosť existuje, no dôležitá je v tomto prípade aj odvetná reakcia, ktorú by útok Severnej Kórey vyvolal.

Najsilnejšia explózia v histórii

Pochybnosti o tom, či minulý piatok nešlo len o ďalšiu severokórejskú propagandu a či sa jadrový test naozaj uskutočnil, vyvrátili americkí vedci. Seizmologický ústav potvrdil, že na mieste, kde Severná Kórea v minulosti uskutočňovala svoje testy, zaznamenali zemetrasenie s magnitúdom 5,3.

Navyše, zemetrasenie podľa seizmológov vykazovalo všetky znaky, ktoré nasvedčujú tomu, že išlo o riadenú explóziu, nie posun litosférických dosiek.

Severná Kórea tak preukázateľne uskutočnila piaty jadrový test – už tretí od roku 2011, keď sa k moci po smrti svojho otca dostal Kim Čong-un. „KĽDR od roku 1998 testuje balistické rakety, ktoré majú rôznu dĺžku letu, najúspešnejšie testy vykonala v rokoch 2012 a 2016, keď sa jej podarilo umiestniť zariadenia na orbitu,“ hovorí Lucia Husenicová.

Kim Čong-un dlhodobo deklaruje, že jeho hlavnou ambíciou je, aby sa zo Severnej Kórey stala jadrová veľmoc, a zdá sa, že je na dobrej ceste. Septembrový test priniesol najsilnejšiu explóziu v histórii krajiny.

Aktuálny test mal podľa severokórejského ministerstva obrany silu 10 kiloton, čo je približne 70 percent sily, ktorú mala atómová bomba použitá v Hirošime. To je síce dosť na výrazné materiálne aj civilné škody (podľa organizácie RAND by použitie takejto bomby v Soule mohlo priniesť 200-tisíc obetí), no štatistika, ktorú zostavila agentúra AFP, ukazuje, že ostatné nukleárne mocnosti majú omnoho silnejšie bomby – India a Pakistan ešte koncom minulého storočia úspešne otestovali bomby so silou 40 kiloton a najsilnejšia sovietska bomba z roku 1951 by spôsobila výbuch so silou 50-tisíc kiloton.

Odpáli Kim Čong-un amerických spojencov?

Severná Kórea už úspešne otestovala balistickú raketu, ktorá by mohla niesť jadrovú hlavicu až k japonským ostrovom, otestovala aj atómovú bombu. Vytvára to teda dojem, že Kim Čong-un by na svojich južných susedov alebo na Japoncov mohol vypáliť atómovú bombu.

V skutočnosti to tak nie je, KĽDR síce robí výrazné technologické pokroky a už zrejme má k dispozícii oboje, no odborníci na jadrové hlavice Washington Postu povedali, že Severná Kórea ešte nedospela do štádia, kedy by mala k dispozícii dostatočne malú a ľahkú jadrovú hlavicu, ktorú by mohla preniesť prostredníctvom balistickej rakety. New York Times píše, že by sa to mohlo podariť v roku 2020.

Ak sa to aj severokórejským vedcom podarí, stále budú musieť hlavicu vyvinúť takým spôsobom, aby odolala aj extrémnemu teplu a vibráciám, ktoré sprevádzajú odpálenie rakety. Severná Kórea tvrdí, že to už dokáže, odborníci sú však skeptickí.

Ďalším problémom pre slabú severokórejskú ekonomiku je, že výroba nukleárnych hlavíc je finančne náročná. Navyše, správa Južnej Kórey z roku 2014 hovorí o tom, že KĽDR má približne 40 kilogramov plutónia, čo by jej stačilo na výrobu siedmich atómových bômb. KĽDR sa preto snaží v tajnosti obohacovať urán a podľa expertov by do konca roka mohla mať materiál až na 20 bômb.

Kto by mohol KĽDR presvedčiť?

Medzinárodné spoločenstvo sa už dlho snaží Severnú Kóreu presvedčiť, aby sa vzdala svojich atómových ambícií, no sankcie na Kim Čong-una neplatia, a to aj napriek tomu, že veľký počet obyvateľov žije na hranici chudoby. Nátlak medzinárodného spoločenstva však zrejme nebude fungovať ani po piatom teste.

Hlavným obchodným partnerom KĽDR je Čína. Posledný test ju zjavne znepokojil, a to najmä preto, že sa konal počas čínskeho samitu G20. Rakety leteli približne 600 kilometrov a na dostrel tak bolo aj miesto konania samitu, Chang-čou. Čínsky prezident Si Ťin-Pching vyhlásil, že Čína vo vzťahu ku KĽDR pritvrdí.

Čínska vláda dlhodobo kritizuje KĽDR za jadrové a raketové testy, každý test odsúdi a v rámci Bezpečnostnej rady OSN hlasuje za prijatie rezolúcií proti KĽDR. Na začiatku apríla dokonca Čína, napriek svojmu negatívnemu postoju voči sankčným režimom vo všeobecnosti, začala niektoré opatrenia zavádzať do praxe. Zakázala dovoz zlata a vzácnych zemín z KĽDR a vývoz leteckého benzínu a tých ropných produktov, ktoré sa používajú ako palivo do rakiet. Je však ťažké potvrdiť, či tieto obmedzenia platia aj dnes,“ hovorí Lucia Husenicová.

Hlavným záujmom Číny je stabilita na hraniciach, respektíve u svojich susedov, a preto tolerujú aj problematický, no stabilný režim Kim Čong-una. „Čínska vláda stále vníma KĽDR ako akúsi nárazníkovú zónu, ale zároveň si uvedomuje aj riziká spojené so zrútením režimu či destabilizačný charakter jej jadrových a raketových testov,“ dodáva Husenicová.

Na druhej strane, Čína nesúhlasí s protiraketovým systémom v južnej časti Kórejského polostrova, ktorý majú Juhokórejčania vybudovať v spolupráci s USA. Južná Kórea síce váhala, no po posledných dvoch testoch sa rozhodla, že ochranný systém je potrebný. Práve rozmiestnenie systému THAAD na Kórejskom polostrove podľa Husenicovej Čína vníma ako jeden z motívov posledného testu.

Hrozí jadrová vojna?

Ozbrojená intervencia nie je veľmi reálna, žiadny z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nemá záujem o vojnu, obzvlášť s Kim Čong-unom, ktorý je, zdá sa, schopný všetkého. Svetové mocnosti nechceli pozemné jednotky vyslať ani do Sýrie, kde konflikt reálne vypukol, nedá sa preto očakávať, že by ho samy chceli vyvolať v Severnej Kórei.

„Zdá sa, že všetkým vyhovuje status quo. KĽDR realizuje jadrové testy 10 rokov, raketový program rozvíja od konca 90. rokov. Doteraz vždy išlo len o demonštráciu sily s cieľom získať určité výhody alebo lepšiu rokovaciu pozíciu, primárne s USA. Vedenie KĽDR si je zároveň dobre vedomé toho, že ak by reálne zaútočilo na Južnú Kóreu alebo americké jednotky, odvetný útok by spôsobil zánik režimu v jeho súčasnej podobe,“ hovorí Lucia Husenicová.

KĽDR by síce v priamej konfrontácii nemala šancu, no konflikt by nepochybne priniesol veľký počet obetí, a to aj v Južnej Kórei – 10-miliónový Soul (s aglomeráciou 25 miliónov) je totiž nebezpečne blízko 38. rovnobežky, ktorá rozdeľuje dve Kórey.

Lucia Husenicová pripomína, že v histórii medzinárodných vzťahov sa nestalo, že by došlo k útoku na štát, ktorý dokázateľne disponuje jadrovým arzenálom. „V neprospech intervencie je aj členitý charakter severokórejského teritória a fakt, že KĽDR hraničí s Čínou a Južnou Kóreou. Akákoľvek medzinárodná operácia by tak tieto dva štáty vystavila riziku severokórejskej reakcie, dnes pravdepodobne aj s jadrovými zbraňami,“ dodáva Husenicová.

Čo vlastne Severná Kórea testuje?

Nukleárny program Severnej Kórey je založený na raketách Scud, ktoré sa do KĽDR podľa BBC zrejme dostali z Egypta. Už v minulom storočí sa Severokórejčania venovali vývoju balistických rakiet s krátkym a stredným doletom, aktuálne pracujú na raketách s dlhým doletom, až do 6-tisíc kilometrov.

Práve rakety s dlhým doletom sú konečným cieľom KĽDR, tie by mohli zasiahnuť aj USA, ktoré tvrdia, že Severokórejčania už tieto rakety testovali. Raketa Taepodong-2 však trikrát zlyhala. V roku 2006 údajne vydržala len 42-sekundový let, následne explodovala. Ak by fungovala, teoreticky by mohla zasiahnuť aj vzdialené časti východnej Európy. Samozrejme, to nie je cieľom Kim Čong-una.

KĽDR má k dispozícii rakety s doletom približne 120 kilometrov, ktoré by mohli zasiahnuť vojenské zariadenia v Južnej Kórei, aj rakety, ktoré by dopadli kamkoľvek na území južného suseda (300 – 500 km), začiatkom septembra otestovala aj raketu stredného doletu, ktorá letela tisíc kilometrov smerom k Japonsku.

BBC však tvrdí, že tieto rakety sú zatiaľ nepresné. Severná Kórea by tak zrejme v Japonsku nezasiahla svoj cieľ, ktorým by pravdepodobne bola jedna z vojenských základní, na čo by doplatili civilisti v okolitých oblastiach.

Severná Kórea

Teraz najčítanejšie