Denník N

Ako si nájsť vzťah k mestu premárnených príležitostí

Bratislava je mesto, ku ktorému sa oplatí vybudovať si vzťah. Vzťah, ktorý nie je založený len na lokálnom patriotizme, ale na reálnych výhodách.

Martin M. Šimečka hejtuje ostošesť Bratislavu. S názvom článku – Bratislava, prehliadka premárnených príležitostí – súhlasím, sám som to viackrát napísal a povedal, aj keď s pozitívnym dodatkom znejúcim trochu ako z festivalu dychoviek: príležitosť premárnená nemusí byť vždy stratená.

Rýchlou odpoveďou zakontroval môj obľúbený Mišo Hvorecký – hejtovať Bratislavu je to najľahšie na svete, v skutočnosti nie je až taká zlá. Aj s tým súhlasím, v podstate hejtovať hocičo je dnes nechutná a obľúbená disciplína, mám pocit, že občas aj mentálne cvičenie (onania?) u inokedy celkom fajn a príčetných mudrlantov. Akokoľvek by sa Bratislava mohla snažiť, každý, kto tam žije, určite raz natrafí na svoj hejtovací moment. Oplzlý revízor – arogantný vodič, veľa parkujúcich áut – málo parkovacích miest, málo zábavy – veľa hluku… dá sa ísť donekonečna. Nebudem rozoberať ich brilantne napísané texty, tak ako oni to podať neviem a ich názorová inkompatibilita v tejto otázke je každému jasná.

Čo ma aj vďaka týmto dvom textom na fenoméne mesta opäť zaujalo, je jeho schopnosť mať veľa tvárí, a teda aj veľa paralelných vzťahov so svojimi obyvateľmi. Niečo, čo sa niekomu zdá ako ukradnuté mesto bez úcty ku svojím občanom, iný vidí ako mesto s perspektívou, ktoré mu vyhovuje.

Verím, že mesto je živý organizmus, ktorému naozaj nie je problém často prisudzovať ľudské vlastnosti. Je to živá bytosť, ktorá vám vráti toľko energie, koľko do nej investujete. Bratislava má totiž mnoho, ale naozaj mnoho rovín. Človek si môže vybrať jednu z nich a v pokoji si svoj vzťah s mestom kultivovať práve na nej. Ako vždy a všade, nadávať je jednoduchšie, vytvoriť si vzťah a udržať ho vyžaduje prácu, námahu a trpezlivosť.

Nikdy som necítil ani kúsok hnevu na občas v Bratislave trpiacich a občas aj nadávajúcich mimobratislavských. Väčšina ľudí z môjho okolia sa do Bratislavy prisťahovala. Verím, že práca, ktorá tu je, patrí rovnako im ako nám a že svojím iným pohľadom na veci dodávajú mestu dobrú energiu a postrkujú ho nečakaným, ale zaujímavým smerom.

Takisto verím, že Bratislava a Bratislavčania majú byť práve týmto novým obyvateľom otvorení. Keď sa s nimi ocitnem v akejkoľvek diskusii či debate, v ktorej na mesto nadávajú, vždy sa ich sugestívne, ako nejaký psychológ pacienta, opýtam – dal si tomuto mestu šancu? Skúsil si na vašom vzťahu zapracovať? Koliba? Dunaj? KC Dunaj? Divadlo? Miletička? Horský park? Eurovea (áno, aj)? Slovan? (áno, aj!). Keď sa mi míňajú argumenty, vytiahnem podlo aspoň vzdialenosť do Viedne alebo do Prahy.

Verím, že Bratislavu neznášať je príliš ľahké a milovať ju dá niekedy zabrať. Platí to, ako určite platí, že Hvorecký či Šimečka majú vo svojich textoch kus pravdy. V každom prípade je to mesto, ku ktorému sa oplatí vybudovať si vzťah. Vzťah, ktorý nie je založený len na lokálnom patriotizme, hoci aj ten je dôležitý, ale na reálnych výhodách, ktoré naše mesto napriek prvému pohľadu naozaj má. My, ktorí sme tu zažili prvé lásky, úspechy, neúspechy a všetko okolo toho, to máme trochu ľahšie, no príliš často si musíme ten vzťah definovať nanovo a odznova. Stále verím, že to má zmysel.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie