Stratený symbol slovenského parlamentu

Autor je politológ

Andrej Danko chce premeniť parlament na akýsi „chrám slov“. Hoci sa nevyjadril, akému bohu by mal byť „zasvätený“, snaha prehĺbiť identifikáciu kľúčovej demokratickej inštitúcie s konkrétnou ideou nemusí byť vôbec na škodu. Otázkou je, s akou ideou.

Stratený a znovu nájdený?

Národná rada od vzniku samostatnosti nebola nositeľku jednoznačnej idey, obzvlášť nie takej, ktorá by pomáhala demokracii – stačí spomenúť kauzu Gaulieder, kde sa parlament zviditeľnil nerešpektovaním nálezu Ústavného súdu a nevrátením protiústavne odobratého mandátu tomuto poslancovi.

V rokovacej sále síce prebehlo niekoľko dôležitých diskusií, ale o ich výsledku bolo neraz vopred rozhodnuté. Zviditeľnenia sa potom namiesto debát o konkrétnych verejných politikách dostávalo parlamentným sporom a šarvátkam, nejednej v hlavnej úlohe s bývalým predsedom Dankovej strany.

Je však predčasné tešiť sa zo znovu nájdeného parlamentného symbolu. Dankovo krúženie okolo rokovacieho poriadku, osobitne ustanovení regulujúcich dĺžku prejavov a spôsob (seba)prezentácie v parlamente, totiž naznačuje, že si nevšíma alebo nechce všímať priestor na premenu parlamentu na podstatne dôležitejší symbol, než je vzor uhladenosti a poriadku. Symbol pluralitnej demokracie.

Nevyužitý potenciál

Možno však stotožnenie parlamentu s ideami pluralizmu dosiahnuť s kotlebovcami medzi poslancami? S extrémistami si musia poradiť aj iné parlamenty, ktorých prodemokratická koalícia i opozícia vyvíjajú o to viac iniciatív, ktorými sa snažia demokratické hodnoty prehĺbiť medzi čo najväčším počtom ľudí, či už priamymi návštevníkmi parlamentu, alebo tými, ktorí viac či menej sledujú jeho činnosť.

Napríklad v nemeckom Bundestagu nie je nič neobvyklé, ak poslanec zorganizuje besedu so študentkami a študentmi, na ktorú pozve pamätníka holokaustu. Samotné chápanie parlamentu ako centra politickej reprezentácie ľudu v demokracii zvyšuje jeho potenciál priblížiť sa občiankam a občanom.

Aj parlament – neparlament je na tom lepšie

Inšpiráciu by v prípade úprimného záujmu o premenu parlamentu na symbol mohol Danko čerpať aj z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. PACE, ako ho poznajú zasvätení, nie je štandardný parlament, pretože delegátky a delegáti v ňom pochádzajú z parlamentov členských štátov. Nemôže ani prijímať záväzné právne akty.

Napriek tomu vyvíja celý rad iniciatív v prospech demokratického občianstva a participácie a najnovšie sa intenzívne zameriava na nenásilnú, ale jasnú podporu demokracie čeliacej nárastu extrémizmu. Parlamentná aliancia „Bez nenávisti“ združuje delegátky a delegátov PACE naprieč Európou. Bez komentára nech ostane fakt, že Slovensko v nej ako jediný štát Vyšehradskej štvorky nikto nezastupuje.

Iniciatíva z júna tohto roka nazvaná Bez nenávisti, bez strachu nepredstavuje nič svetoborné – zatiaľ vzniklo iba jedno video s krátkymi reakciami delegátov z rôznych štátov zväčša v ich rodnom jazyku (opäť bez zastúpenia Slovenska a tentoraz i Vyšehradskej štvorky). Načúvať by jej však mali predovšetkým politici ako Danko, ktorí majú omnoho viac možností rozširovať posolstvá slovenskej verejnosti než akákoľvek medzivládna organizácia.

Slovenský parlament ako každý iný má potenciál stať sa symbolom pluralizmu a demokracie. Ak bude jeho predseda pokračovať v snahe premeniť ho na symbol čohokoľvek iného, preukáže, že skvalitnenie parlamentnej demokracie nepatrí medzi jeho ciele.