Denník N

Musí prezident vymenovať Laššákovú či Mamojku? Možno mu to nakoniec Ústavný súd prikáže

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková pri inaugurácii prezidenta Andreja Kisku. Foto – TASR
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková pri inaugurácii prezidenta Andreja Kisku. Foto – TASR

Zatiaľ je to boj rôznych právnych názorov, ktorý by podľa ministerky spravodlivosti najlepšie vyriešila zmena ústavy. Smer sa jej bráni a namiesto toho hrozí, že prezident nakoniec bude musieť niekoho zo zvolených kandidátov vybrať.

Doposiaľ prezident Andrej Kiska tlaku vymenovať niekoho zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov odolával. Do tejto funkcie sa tak nateraz nedostali ani ľudia Smeru Jana Laššáková a Mojmír Mamojka.

Pri hodnotení prezident kládol dôraz na ich skúsenosti s ústavným právom, a preto doposiaľ tri voľné miesta na Ústavnom súde žiadnym z parlamentom zvolených kandidátov neobsadil.

Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Miroslav Ďuriš a Ján Bernát sa preto opakovane obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd.

Pridala sa k nim aj poslankyňa Smeru Jana Laššáková, ktorej sa hodnotenie prezidenta dotklo. Odmieta však, že by jej sťažnosť do Košíc smerovala po dohode v strane. Rozhodujúce pre ňu vraj bolo to, že prezident nakoniec nevybral nielen ju, ale ani jej protikandidáta, exposlanca Smeru Mojmíra Mamojku.

„Myslím si, že prezident nekonal v súlade s ústavou a platnou judikatúrou,“ vysvetľuje Laššáková. Kiska si podľa nej vymyslel nové podmienky na výber sudcov Ústavného súdu, medzi nimi práve znalosť ústavného práva.

Tlačia na prezidenta cez súd

Podobne ako vyššie menovaná štvorica neúspešných kandidátov aj Laššáková verí, že v Košiciach proti prezidentovi uspeje, a to najmä vďaka predchádzajúcemu rozhodnutiu o sťažnosti nevymenovaných sudcov.

Poslankyňa Smeru síce odmieta, že by sťažnosťou vytvárala tlak na hlavu štátu, poradca premiéra a bývalý ústavný sudca Eduard Barány to však hovorí priamo. „Vytvára sa tak tlak, aby dodržiaval ústavu.“

Keďže ide o veľmi podobnú situáciu, ako keď prezident už raz odmietol vymenovať zvolených kandidátov, a keďže sťažnosti kandidátov by mali byť veľmi podobné tým predchádzajúcim, je podľa Baránya „reálna šanca“, že na Ústavnom súde všetci uspejú.

V prezidentskej kancelárii sú však presvedčení, že tentoraz Kiska riadne zdôvodnil, prečo nikoho nevybral, a teda konal v súlade s tým, čo už raz Ústavný súd povedal. Menovanie ústavných sudcov je pre prezidenta podľa ľudí z jeho okolia prioritou a len tak ľahko sa nevzdá. Zároveň však dodávajú, že rozhodnutie súdu bude rešpektovať.

Eduard Barány. Foto – TASR
Eduard Barány, poradca premiéra Roberta Fica. Foto – TASR

Bitka ešte potrvá dlho

Stav, že súdu budú chýbať traja sudcovia, však môže trvať ešte pomerne dlho. Aj rozhodnutie súdu sa dá oddialiť. Známa je námietková vojna pri spore medzi exprezidentom Ivanom Gašparovičom a nevymenovaným kandidátom na generálneho prokurátora Jozefom Čentéšom, ktorá zablokovala súd na vyše roka. Tak dlho by to teraz netrvalo, keďže už je mechanizmus na odblokovanie súdu, ale nejaký čas by prezident získať mohol.

To, že situácia na Ústavnom súde nie je dobrá, priznávajú všetci zúčastnení. Kiska volá po zmene ústavy a pripomína tento záväzok aj vláde.

Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) hovorí, že „v tejto nevyjasnenej situácii a vzhľadom na rôzne právne názory na ňu je najlepšia cesta zmeny ústavy“.

Riešením je zmena ústavy, ktorú Smer nechce

O novele by mal za Smer rokovať práve Barány. „Som veľmi zdržanlivý voči zásahom do ústavy,“ priznáva. Prezrádza tak to, čo už dlhšie naznačujú Žitňanskej ľudia. Na Smere sa snaha o nové kreovanie súdu láme.

Ministerka predložila už štyri návrhy riešení, no žiadne neprešlo. Most už pred voľbami hovoril o tom, že súd by mal mať 15 sudcov a ich výber by si rozdelili parlament, prezident a Súdna rada. Spojkou Mosta pri rokovaniach je poslanec a ústavný právnik Peter Kresák, ktorý ešte v júli v rozhovore pre Denník N približoval rôzne riešenia.  Odvtedy sa diskusia o novele ústavy nikam nepohla.

Barány a aj Laššáková pripomenuli, že ak by sa vládna koalícia predsa len na niečom dohodla, pravidlá by platili až do budúcnosti. Na tri neobsadené posty by sa teda vzťahovali súčasné podmienky. Vyriešiť by to mohli len veľmi špecifické prechodné ustanovenia.

O istú formu tlaku na prezidenta sa pokúsili aj samotní ústavní sudcovia. Od februára si totiž väčšina z desaťčlenného pléna odmietala rozdeliť 107 spisov po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi. Nevideli žiaden dôvod na to, prečo by Kiska nemal vymenovať na jeho miesto niekoho zo zvolených kandidátov (Mamojka, Laššáková).

Deň po zaevidovaní Laššákovej sťažnosti svoj názor zmenili a spisy sa budú znova rozdeľovať.

Exposlanec Smeru Mamojka už v minulosti vyhlásil, že prezidentovo rozhodnutie nenapadne. Ústavný súd jeho sťažnosť zatiaľ neeviduje.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie