Bratislavská škola varí z biomäsa, špaldovej múky a bulguru, deti si zatiaľ na zdravú stravu nezvykli

V pondelok hrachová polievka s rybím filé na cesnaku a slanine s opekanými zemiakmi alebo lazane s cuketou a špenátom. V stredu polievka z kyslej kapusty a zemiakov, bravčové karé po cigánsky s parmezánovo-rukolovými haluškami alebo miešaný šalát s údeným lososom. K tomu šalát a ovocná šťava.

V spojenej škole na Tilgnerovej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi majú deti pestrejšiu a zdravšiu ponuku jedál než v bežných jedálňach či vývarovniach v meste.

„Teraz je kvalita surovín asi lepšia, ale vtedy to bolo chutnejšie. Teraz je namiesto ryže bulgur,“ hovorí Jakub. Deti si síce viaceré jedlá pochvaľujú, no hovoria, že sú skôr pre dospelých a reštaurácie.

Nové jedlá s novým kuchárom

Škola prešla na zdravší štýl stravovania pred piatimi rokmi s novým šéfkuchárom. Marian Maszay predtým pracoval v hotelových reštauráciách, prácu vymenil, aby mal viac času na rodinu.

„Predtým bolo varenie v školách pre mňa podradná práca. Pomaly sa to zlepšuje, spoločnosť vytvára tlak a jedálne sa musia prispôsobovať trendom, požiadavkám,“ vraví.

V jedálňach podľa neho záleží na tom, aké jedlá žiadajú rodičia. Maszay hovorí, že bez jeho iniciatívy by sa stravovanie na škole nezmenilo.

Kurčatá z domáceho chovu

„Keď budú rodičia chcieť, aby sa trendy uberali iným smerom, varili sa ľahko stráviteľné veci, bez cukrov, zo zdravej špaldovej alebo celozrnnej múky, používali bioprodukty, tak sa bude variť tak. Tiež používame biomäso, kurence máme z vlastného domáceho chovu a určite je to zdravšie ako bežne dostupné mäso.“

Kuchyňa sa napriek kvalitnejším a drahším surovinám zmestí do bežného limitu pre školy v Karlovej Vsi. Najstarší žiaci zaplatia za jeden obed 1,26 eura, najmladší 1,09 eura.

Maszay obmedzil napríklad perníky a keksíky k obedu. Ušetrené peniaze investujú do biomäsa či špaldovej múky.

Deti majú v ponuke aj druhé jedlo, vždy je bezmäsité alebo ryba.

„Keď sme to zaviedli, začalo si ho objednávať 15 ľudí, teraz máme od 50 do 100 ľudí na dvojku. Postupuje trend zdravšieho stravovania, ktoré zasýti, ale nezaťaží a neminie energiu na trávenie obeda. Netreba sa báť ani ťažkých jedál, ale aj tie sa dajú pripravovať iným spôsobom. Aj rezeň môže byť dobrý. Nemá byť na ňom čo zlé, nemá byť mastný, plný oleja, prepálený a má chutiť.“

Prečítajte si rozhovor s kuchárom Maszayom o varení v školskej jedálni

Stravníci pribudli

„Je to typická školská strava, nič extra. Sú to viac bioveci, privítal by som skôr niečo chutnejšie,“ hovorí 18-ročný Max.

Škole sa však darí prilákať do jedálne stále viac ľudí. Po výmene kuchára stúpol počet stravníkov za zhruba päť rokov o 200 na zhruba 600 až 700 detí.

„Malí chodia, lebo ich nahlásia rodičia, no najmä tretí stupeň sa rozhoduje, či im chutí. Začali chodiť viac,“ vraví riaditeľka Alena Turčanová.

Postupne si viac detí objednáva druhú, menej tradičnú ponuku z jedálneho lístka. Šéfkuchár Maszay plánuje v budúcnosti zaviesť aj samostatný šalátový bar.

Riaditeľka si jeho prácu pochvaľuje. „Je človek z praxe, má veľké skúsenosti s kuchyňami, pochváli svojich ľudí, nadchne ich a priviedol ich k novému jedálnemu lístku. Je akčný pri objednávaní potravín, s dodávateľmi vie vyjednávať. Musel sa však naučiť veľa zo školských noriem.“

Ovocie z bufetu deti nezaujíma

So zdravým stravovaním a vzdelávaním to na škole myslia vážne, snahu vidieť aj mimo jedálne. Na akcii začiatkom školského roka sa deti napríklad zapojili do viacerých vzdelávacích projektov k stravovaniu, vo vestibule je automat s mliečnymi nápojmi či jablkovým pyré, v bufete sú zeleninové šaláty, ovocie, jogurty. No zbytočne, posťažuje sa bufetárka.

„Vôbec sa to nepredáva – mlieko, tvaroh nula bodov. Ovocie sem-tam. Možno dvaja žiaci na škole na to chodia.“

Väčší záujem je stále o klasické pekárenské polotovary, najmä ak deťom nevyhovuje netradičný obed.