Jaguar už zamestnal 100 ľudí, ale štátnu pomoc ešte neschválil Brusel

Už 100 ľudí pracuje pre budúci nitriansky závod automobilky Jaguar Land Rover, ďalších 40-tisíc sa o prácu v nitrianskej fabrike ešte len hlási.

„Ubezpečujem investorov, že sa na nás môžu spoľahnúť aj počas približne 24-mesačnej výstavby samotného závodu. Verím, že najneskôr okolo 12. až 13. septembra v roku 2018 sa budeme môcť tešiť z prvého vyrobeného automobilu,“ rečnil nedávno premiér v Nitre.

Závod tak rastie, aj keď Brusel ešte Slovensku neodobril štátnu pomoc pre Jaguar. Ide pritom o veľa peňazí, ktorými sme britsko-indického investora pritiahli: 130 miliónov putuje na pomoc Jaguarovi napriamo a ďalšie peniaze dostáva bokom – cez peniaze do stavby priemyselného areálu, ktorého centrom bude automobilka.

Do Bruselu sme žiadosť o schválenie dotácií poslali v máji tohto roku. To už bude pomaly rok, odkedy štát začal skupovať pôdu pod budúci priemyselný areál, a polrok, odkedy vláda schválila 130-miliónovú peňažnú injekciu.

Čo píšu naši úradníci bruselským o Jaguarovi?

„Informácie v notifikácii a jej prílohách boli zo strany ministerstva hospodárstva ako poskytovateľa pomoci označené za dôverné,“ povedala Adriana Oľšavská, hovorkyňa protimonopolného úradu, ktorý formálne takzvanú notifikáciu za Slovensko zastupuje.

Stromček: Preveruje sa všetko

Európska komisia sa k záležitostiam v procese nevyjadruje.

O tom, že je čo posudzovať, svedčia náklady smerujúce do priemyselného parku pomimo oficiálnej 130-miliónovej pomoci. Vyšplhali sa na vyše pol miliardy eur. Ide o hrubé terénne úpravy, prípojky najrôznejšieho druhu či ochranu pred tisícročnou vodou.

Vládny splnomocnenec pre strategické parky a štátny tajomník ministerstva dopravy v jednom Viktor Stromček je presvedčený, že s Bruselom problém mať nebudeme. Vysvetľuje, že priama dotácia 130 miliónov eur kopíruje maximálne tabuľkové úrovne, investície do parku samotného sú vraj iná vec a nesúvisia priamo s Jaguarom.

„Stále platí, že celková pomoc pre Jaguar Land Rover je vo výške 130 miliónov eur a zvyšné veci, ktoré robíme, by sme robili bez ohľadu na to, či by tu Jaguar investoval alebo nie,“ povedal Stromček. Rozdiely v priamych a nepriamych miliónoch do parku s Jaguarom už zrejme vysvetľuje aj v Bruseli.

„O každom jednom kroku, ktorý realizujeme aj tu v tomto strategickom parku, predsa komunikujeme s Európskou komisiou, všetko podlieha schvaľovaniu v Bruseli. Tak ako vám sa snažíme vysvetľovať, že všetko ostatné sú veci, ktoré súvisia s parkom, ktorý budú využívať aj iní dodávatelia a investori v rámci parku (…),“ rečnil Stromček v Nitre.

Podobne optimisticky to vidia v samotnej automobilke.

„Posudzovanie štátnej pomoci prebieha normálne. Jaguar nemá dôvod myslieť si, že by ju Komisia neschválila. Štátna pomoc prinesie významnú investíciu, prispeje k regionálnemu vývoju Slovenska a pridá veľa vysoko platených pracovných miest, ktoré by inak vznikli v Mexiku,“ povedala hovorkyňa autovýrobcu Lisa Palmerová.

Štát si najal poradcov

Úplne jednoduchý proces to s Bruselom pri obrej investícii zrejme nemusí byť a zjavne to vie aj štát. V máji si najal advokátsku kanceláriu na výpomoc s investičnou pomocou.

Podľa zmluvy s kanceláriou Maple & Fish je pripravený vynaložiť najviac pol milióna eur na poradenstvo „v konaniach pred štátnymi orgánmi a orgánmi EÚ vo veciach týkajúcich sa štátnej pomoci, predovšetkým, nie však výlučne, vybudovania strategického parku a s tým súvisiacej významnej investície“.

Na to, aby sa maximálny rámec zmluvy vyčerpal, musel by jeden advokát radiť štátu 260 dní non-stop; keby boli traja, išlo by o osemhodinový pracovný úväzok prakticky po celý rok vrátane víkendov.

Či je Stromčekovo sebavedomie vo vzťahu s Bruselom namieste, si odborníci netrúfnu hodnotiť. V prípade, že by sa Bruselu pomoc s investíciou nepozdávala, „rozhodne o tom, že Slovenská republika má túto pomoc zrušiť alebo upraviť,“ konštatuje Vendelín Benkóczki z kancelárie Kubicová – Benkóczki – Baláž.

Partner právnej kancelárie bnt attorneys-at-law Vladimír Kordoš opisuje, že v krajnom prípade môže Komisia vydať príkaz na pozastavenie alebo dokonca príkaz na vymoženie poskytnutej pomoci späť.

„Ak by členský štát nesplnil niektorý z týchto príkazov, Komisia je oprávnená predložiť vec priamo na Súdny dvor Európskej únie a žiadať o vyhlásenie, že nesplnenie príkazu predstavuje porušenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ vysvetľuje Kordoš.

Benkóczki hovorí, že rozhodnutie Bruselu o neoprávnenej pomoci má okamžitú platnosť – čiže odo dňa doručenia a štát má dokonca 30-dňovú lehotu na to, aby začal vyplatenú pomoc vymáhať exekúciou.

Platí to však pre extrémne prípady. V prípade Jaguara sa formálne zazmluvnená pomoc v hodnote 130 miliónov eur ani nemôže čerpať až do schválenia Bruselom.

Ďalšie práce, ktoré pre priemyselný park objednal štát, už však idú v plnom prúde.

Pri týchto nákladoch treba podľa Kordoša myslieť na zmluvu s Jaguarom. Píše sa v nej, že štát pozemky vykúpi a upraví a Jaguar ich potom zasa kúpi od štátu. Kľúčové bude, akú sumu vo finále zaplatil štát a či toľko Jaguar zaplatil naspäť.

Pritom už teraz je jasné, že pôda pre závod sa zameriava aj pre variant, že automobilka sa môže v budúcnosti zväčšovať. Či to tak bude, ukáže až budúcnosť.

Pri ďalších nákladoch môže byť zasa debata o tom, čo všetko a v akej miere v skutočnosti súvisí s prítomnosťou Jaguara v priemyselnom parku, a či by doň štát nainvestoval toľko aj bez automobilky.