Samit podľa Fica: Musíme chrániť hranice a byť tvrdí na Britániu (+ body cestovnej mapy)
Bratislavský samit sa skončil spoločnou deklaráciou o takzvanej Bratislavskej cestovnej mape. Fico vidí samit ako úspešný, podľa viacerých lídrov nijako nevyriešil migračnú krízu, hoci bola jeho hlavnou témou.
Únia nie je dokonalá, ale nič lepšie nepoznáme, najväčšou jej prioritou má byť ochrana vonkajších hraníc a zníženie počtu nelegálnych migrantov, a Veľká Británia si nemôže vyberať to najlepšie zo stola.
Tak by sa dal slovami slovenského premiéra Roberta Fica zhrnúť výsledok historicky prvého samitu 27 lídrov EÚ bez Británie, ktorá sa po júnovom referende rozhodla vystúpiť z Únie.
Neformálna debata lídrov dvadsaťsedmičky, ktorej najefektívnejšia časť sa podľa šéfa Európskej rady Donalda Tuska odohrala počas plavby po Dunaji, má aj formálnu podobu v takzvanej Bratislavskej deklarácii a cestovnej mapy. Už len to podľa Fica znamená, „že tento samit musí byť úspešný“.
Viacerí lídri však tak pozitívne naladení po stretnutí v Bratislave neboli.
V deklarácii sa okrem iného píše, že „EÚ síce nie je perfektná, ale je najlepším inštrumentom na to, aby sme čelili súčasným výzvam“. Hovorí sa v nej aj o potrebe zlepšenia komunikácie medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ a najmä jej občanmi.
„Sme v Bratislave odhodlaní ponúknuť našim občanom v nasledujúcich mesiacoch víziu atraktívnej EÚ, ktorej bude možné dôverovať a podporovať ju.“
O čom je Bratislavská cestovná mapa
Proces, ktorý lídri EÚ nazvali Bratislavskou cestovnou mapou, je rozdelený do viacerých veľmi všeobecných bodov bez konkrétnych detailov. O nich sa má debatovať v nasledujúcich mesiacoch:
1. Všeobecná diagnóza – odhodlanie urobiť z 27-člennej EÚ úspešný blok. Podľa deklarácie má veľa ľudí pocit nedostatku kontroly a strachu súvisiaceho s migráciou, terorizmom, s ekonomickou a so sociálnou bezpečnosťou. Vyrovnať sa s tým má byť priorita najbližších mesiacov.
2. Migrácia a externé hranice – nedovoliť návrat nekontrolovaného prúdu nelegálnych migrantov, ako sa to stalo za posledný rok. Zabezpečiť plnú kontrolu vonkajších hraníc a získať späť schengen. Rozšíriť konsenzus EÚ na dlhodobej migračnej politike na základe princípov zodpovednosti a solidarity. Súčasťou tohto bodu je aj podpora dohody s Tureckom o navracaní migrantov a podpora balkánskych krajín. Menovite sa spomína ochrana hraníc Bulharska s Tureckom. Spomína sa aj plná funkčnosť Európskej hraničnej a pobrežnej stráže.
3. Vnútorná a vonkajšia bezpečnosť – v tomto bode sa spomína najmä výmena spravodajských informácií a systematické úsilie proti radikalizácii.
4. Ekonomický a sociálny rozvoj, mládež – tento bod je najmä reakciou na volanie krajín okolo Stredozemného mora, sťažujúcich sa na nedostatok investícií, ktoré idú na úkor úsporných opatrení, a tiež sa týka boja proti vysokej nezamestnanosti mladých.
5. Cesta vpred – dodržanie sľubov posilnením mechanizmov, pomocou ktorých sa skontroluje ich implementácia. „Bratislava je začiatkom procesu,“ píše sa na záver deklarácie. Na začiatku roku 2017 sa hlavy 27 krajín znovu stretnú na Malte, ktorá po Slovensku prevezme predsedníctvo v EÚ, a v marci v Taliansku počas osláv 60. výročia rímskych dohôd.
Slovo solidarita nepadlo, jednota sa nekoná
Na spoločnej záverečnej tlačovej konferencii, kde vystúpil ako hostiteľ Robert Fico, predseda Európskej rady Donald Tusk ako hlavný moderátor a nakoniec Jean-Claude Juncker ako šéf Európskej komisie, nezaznelo ani raz slovo solidarita. Namiesto toho sa hovorilo o nutnosti ochrany vonkajších hraníc a tvrdom vyjednávaní s Veľkou Britániou, ktorej občania sa v lete v tesnom referende rozhodli pre vystúpenie z Únie. Tá svojho zástupcu na samite nemala.
Na samite sa za zatvorenými dverami debatovalo o takzvanom princípe „flexibilnej solidarity“, teda nepovinnej solidarity, keď zároveň platí, že nikto sa nikomu neotočí chrbtom. Aspoň tak to vysvetlil po konferencii novinárom Donald Tusk. Ako však ukázali vyjadrenia viacerých lídrov EÚ, rozdielne pohľady na riešenie migračnej krízy pretrvávajú a pomoc najviac postihnutým krajinám je pre viacerých európskych lídrov zjavne problém, o ktorom sa radšej nehovorilo.
„Najskôr by sme si mali vyjasniť, čo flexibilná solidarita znamená,“ povedala napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Taliansky premiér Matteo Renzi, ktorého krajina momentálne čelí najväčšiemu prúdu utečencov cez takzvanú stredomorskú trasu, vyjadril nespokojnosť nad závermi samitu.
Zástupcovia 27 krajín podľa neho nijako nepokročili v riešení migračnej krízy, hoci to bola jedna z hlavných tém bratislavského samitu. Ten podľa neho síce „nebol úplnou stratou času“, ale opisovať dnešné opatrenia proti migrácii ako krok dopredu „vyžaduje predstavivosť hodnú slovných ekvilibristov“.
Maďarský premiér Viktor Orbán bol ešte tvrdší, samit označil za neúspešný, pretože sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. V Únii podľa neho naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika.
„Odkaz jednoty,“ ktorý sa mal ukázať v Bratislave, tak narazil hneď po prvých minútach od rozídenia sa lídrov z Bratislavského hradu.
Spolu proti Británii
„Všetci považujú Úniu za najlepší projekt pre Európu, nedá sa hodiť po slovensky povedané spiatočka, musíme ísť dopredu,“ povedal Fico s tým, že prosperita a bezpečnosť sa podľa neho dajú dosiahnuť len prostredníctvom EÚ. Tak Tusk, ako aj Juncker pochválili Fica za výbornú organizáciu a pohostinnosť na samite.
Hoci brexit nebol dominantnou témou stretnutia, všetci traja ostro vystúpili proti Veľkej Británii.
„Na rozdiel od Veľkej Británie vieme, čo chceme. Hneď ako bude použitý článok 50, síce chceme mať dobré vzťahy s Britániou, ale to nemôže poškodiť naše záujmy. Rokovania musia viesť k stavu, keď bude jasné, že sa oplatí byť členom Únie,“ povedal premiér Robert Fico po samite s tým, že odmieta „politiku cherry picking – teda že si človek bude vyberať to najlepšie zo stola“. Taktiež dodal, že z Európanov, ktorí pracujú v Británii, sa nesmú stať občania druhej kategórie.
Po tom, čo Británia spustí takzvaný článok 50, sa podľa Tuska znovu zíde 27 členov, tentoraz už formálne, a dohodne sa na ďalšom postupe, ktorý má byť v záujme Únie.
„Ficov samit, prvý po rokoch mimo Bruselu, vrátil istú prestíž rotujúcemu predsedníctvu. Čo do obsahu však nepriniesol takmer nič nové,“ povedal Denníku N analytik EurActiv.sk Pavol Szalai.
„Merkelová a Hollande sa odvolávali na Junckerove iniciatívy ohlásené v stredajšom prejave o stave Únie a na tohtotýždňovú spoločnú iniciatívu svojich ministrov obrany. Novinkou, ktorá zostala medzi riadkami, je opatrné poľavovanie západnej Európy z povinných kvót a dôraz na kontrolu hraníc. To možno považovať za úspech V4,“ dodal Szalai.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
