Denník N

Ľudia na východe zatrpkli, preto na Biľaka spomínajú v dobrom

Vasil Biľak reční. FOTO - TASR
Vasil Biľak reční. FOTO – TASR

Treba si odpustiť reči o hlupákoch, ktorí dávajú prednosť populistickým riešeniam. Zúfalí ľudia robia zúfalé veci.

Dodnes sa u nás na východe povráva, že nebyť Biľaka, tak nemáme ani Východoslovenské železiarne (momentálne sú v rukách „zlých západných imperialistov“).

Biľak je kultom najmä na severovýchode Slovenska, odkiaľ pochádza. Je to kraj krásny, chudobný, láskavý i tvrdý. Krásny prírodou i tradíciami, chudobný na pracovné príležitosti a infraštruktúru, láskavý pohostinnosťou a silou rodinných zväzkov, tvrdý…skrátka zatvrdený.

„Život a bieda ťa naučí“, to býva odpoveď na to, prečo sú ľudia z tohto kraja buď neobyčajne priebojní, alebo zatrpknutí. Tí, ktorí pochopili, že ak chcú prežiť a postarať sa o svoje rodiny, musia zväčša za prácou odcestovať alebo sa akokoľvek presadiť v konkurencii, či už schopnosťami, alebo tvrdými lakťami.

Druhá skupina rezignovala a okrem viery v Boha si pestuje kult Biľaka, Mečiara, Fica alebo iných archanjelov, dúfajúc, že vrátia svetlo na ich poľanu.

Práca a nedeľný obed

Po páde socializmu to bol aj Biľakov rodný kraj, ktorý utrpel transformáciou. Socialistické istoty sa skončili, zatvárali sa fabriky, objavila sa nezamestnanosť. Nijaký nový príbeh. Ľudia ako za cisára pána alebo počas prvej ČSR začali odchádzať za prácou, chlapi na montáže do Nemecka, ženy za opatrovateľky do Rakúska. Rodiny sa rozdelili a to pritom bolo takmer jediné, čo ešte mali.

Ešte sa niekto týmto ľuďom čuduje, že s nekritickou nostalgiou spomínajú na časy červenej hviezdy? Keby o nich ponovembrové vlády javili aspoň trochu záujem, nemuseli by si stotožňovať svoje zlaté časy s Vasilom Biľakom. Prostí ľudia túžia po kúsku svojho šťastia, chcú mať prácu a rodinný nedeľný obed. Mnohí z nich nemajú ani páru o akomsi pozývacom liste, zločinoch komunizmu a devastačnej centrálne plánovanej ekonomike.

Vedia, koľko eur musia dať za chlieb a maslo, koľko ich stojí vykurovanie dvoj- alebo trojgeneračných rodinných domov a že na to im peniaze nestačia, kým predtým stačili.
Kto im ľudovým jazykom vie povedať, že zníži dane na potraviny, postará sa o lacnejší plyn a elektrinu, kto im začne vracať „sociálne istoty“, ten má v tomto regióne na ružiach ustlané. Aj keď sú to len odrobinky, je to v ich vnímaní vždy viac, ako im kto kedy dal.

Zúfalí ľudia robia zúfalé veci

Ešte pred nástupom Smeru boli okresy ako Medzilaborce alebo Svidník poslednou veľkou baštou KSS na Slovensku (v okrese Medzilaborce mala KSS ešte v parlamentných voľbách 2006 výsledok 10,02 percenta).

Treba si odpustiť reči o hlupákoch, ktorí dávajú prednosť populistickým riešeniam. Zvolenie Kotlebu v Banskej Bystrici je tiež z veľkej časti aktom zúfalstva a hlásením sa o slovo, ako keď pubertiak chce na seba upozorniť so svojím problémom. Zúfalí ľudia robia zúfalé veci.

V novembri 2013 IVO prezentoval výsledky výskumu o Slovensku na konci roka 2013 očami verejnosti. Pri otázke: „Ako hodnotíte postavenie a šance obyvateľov vášho kraja v porovnaní s priemerom Slovenska?“ odpovedalo 87 percent obyvateľov Prešovského kraja, že sú horšie, čo je najviac na Slovensku. Možno len bedákame nad svojím osudom, ale skúste sa v Bratislave obzrieť vôkol seba, koľko vašich kolegov je od „Rusnákov“.

Teraz najčítanejšie