Denník N

Prestížne posty rozdávajú v Súdnej rade ako trafiky, obstojí Procházkova morálka?

Radoslav Procházka. foto N – Tomáš Benedikovič
Radoslav Procházka. foto N – Tomáš Benedikovič

Vybojovali sme si miesto dodatočného sudcu na Všeobecnom súde EÚ. Obsadiť ho kvalitným kandidátom sa nám nedarí. Favoritom pondelkového hlasovania je bývalý šéf Siete Radoslav Procházka.

Súdna rada bude v pondelok už po tretí raz rozhodovať o kandidátovi na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Vyberať bude medzi expredsedom Siete Radoslavom Procházkom a sudcom Najvyššieho súdu Ivanom Rumanom.

Skôr ako začnú členovia hlasovať, sa budú musieť dohodnúť, či vôbec voľby môžu v pondelok prebehnúť. Naposledy neúspešný kandidát Ján Mazák sa totiž na Súdnu radu sťažuje na Ústavnom súde. Nespochybňuje to, že mu v júni chýbal jeden hlas na zvolenie, ale to, že rada rozhodnutie riadne neodôvodnila. Všetky predpoklady na to, aby bol zvolený, totiž splnil, ale prečo ako jediný kandidát napokon nezískal dostatočný počet hlasov, sa nedozvedel.

Mazák rovnako spochybňuje to, že predsedníčka rady Jana Bajánková v lete predĺžila termín na predkladanie návrhov do novej voľby. Vysvetlila to tým, že navrhovatelia mali dovolenky. Bývalý predseda Ústavného súdu Mazák sa domnieva, že zákon takéto predĺženie lehoty nepozná. Bajánková mala podľa neho voľby zrušiť a vyhlásiť nové aj s novým termínom na predkladanie návrhov. Ak by tak urobila, nestratil by možnosť opätovne kandidovať.

Procházka – odborník so spochybnenou morálkou

Ak sa členovia rozhodnú voliť, hlasovaniu bude predchádzať zaujímavá diskusia o Procházkovi, ktorý ešte pred niekoľkými týždňami viedol Sieť. Do volieb ho navrhla advokátska komora. Jeho odborné znalosti sú ťažko spochybniteľné, no otázne je, čo s názorom členov urobí jeho vstup do politiky.

Prezidentov zástupca na súde a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák.foto - Tasr
Prezidentov zástupca na súde a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák. foto – Tasr

„Mnohí ľudia, ktorí sledovali jeho kariéru, budú súhlasiť so mnou, že ešte pred asi dvomi rokmi by sme ho hromadne považovali za jedného z najlepších kandidátov na tento post,“ myslí si právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.

Práve jeho odborné znalosti v spojení s jazykovými schopnosťami ho predurčovali na akúkoľvek európsku sudcovskú funkciu. No teraz právnička vidí v jeho nominácii problém. Ani nie v tom, že ešte donedávna bol predsedom strany a je poslancom v parlamente. „Nevedela by som však presvedčivo zdôvodniť, že okrem odborných schopností bude spĺňať aj tie osobnostné,“ dodala Kováčechová. Procházka totiž podľa nej za uplynulý rok svojím vystupovaním a konaním opakovane vyvolával pochybnosti o jeho vysokom morálnom štandarde a o integrite jeho osobnosti.

Je teda otázne, či by vôbec spĺňal predpoklady stať sa sudcom na Slovensku, a nieto ešte v Luxemburgu. Členovia rady však často pri hlasovaniach takéto pochybnosti prehliadajú. Ukázalo sa to už pri prvej voľbe, keď za našu kandidátku do Luxemburgu odsúhlasili Máriu Patakyovú, hoci vedeli, že francúzština nie je jej silnou stránkou. Nebolo preto prekvapením, keď ju výbor zriadený na posudzovanie vhodnosti kandidátov v Luxemburgu neschválil aj pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka, ktorý je hlavným pracovným jazykom na súde.

Voľba dodatočného kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ tak začína v mnohom pripomínať voľbu nášho kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj pri ňom museli byť štyri kolá. Nakoniec miesto získala sudkyňa Najvyššieho súdu Alena Poláčková, ktorá paradoxne pri prvom hlasovaní mala len štyri hlasy členov rady. Pri štvrtom už dvanásť. Ako dokázala zrazu presvedčiť väčšinu, nikto nevedel vysvetliť.

Vysoké nároky idú bokom

S čím súvisia tieto záhady pri hlasovaniach a prečo sa rade nedarí vybrať vhodných kandidátov už na prvý pokus? „Slovenská neschopnosť vybrať včas a bez opakovania vhodných kandidátov na sudcov európskych súdov je už povestná a rozhodne to nie je črta, na ktorú by sme mali byť hrdí,“ hovorí Kováčechová.

Jedným z dôvodov neúspešných volieb je podľa nej to, že na kandidátov pre európske súdy sú kladené veľmi vysoké nároky, či už odborné, alebo jazykové. „Domnievam sa však, že základný problém spočíva v tom, že pri rozhodovaní o tom, koho nominujeme, nie je prioritou nadštandardná odborná zdatnosť kandidáta, ale záujmy ľudí, ktorí ho nominujú a rozhodujú, či sa stane kandidátom,“ dodáva právnička, podľa ktorej sa potom táto predstava „bije s predstavou európskych súdnych inštitúcií, ktoré, naopak, očakávajú vo svojich radoch odborníkov, najlepších z najlepších, bez ohľadu na záujmy a predstavy ich voliteľov“.

„Medzi členmi  nie je jednotný názor, čo definuje kvalitného kandidáta. Bohužiaľ, dosiaľ to znamenalo, že súčasťou tejto definície pre väčšinu nebývali atribúty ako naozajstná nezávislosť či nespochybniteľné skúsenosti a odbornosť v tej oblasti, o ktorú ide,“ vysvetľuje neúspech pri hlasovaniach člen rady Dušan Čimo.

Jana Bajánková na návšteve u prezidenta. foto – TASR
Jana Bajánková na návšteve u prezidenta. foto – TASR

Pri poslednej voľbe nemali o odbornosti Mazáka pochybnosti asi žiadni členovia. Prečo teda neprešiel? „Ťažko povedať,“ odpovedá Milan Ďurica, ktorý v júni navrhol Mazáka, no pri prvej voľbe práve Patakyovú. Neúspech bývalého predsedu Ústavného súdu vysvetľuje „teritoriálnou malosťou Slovenska“, kde každý každého pozná, a teda často okrem odborných predpokladov rozhodujú aj osobné animozity. Rade sa však podľa neho nedarí voliť dobrých kandidátov aj preto, že jednoducho nám osobnosti európskeho formátu chýbajú.

A čo si myslí o kritike na adresu Súdnej rady jej predsedníčka? Pripomína, že pri voľbách rozhoduje rada ako kolektívny orgán a na prijatie platného uznesenia je potrebné, aby niektorý z kandidátov získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov. „Ako predsedníčka mám zodpovednosť napríklad za zvolenie a vedenie zasadnutia či za vyhlásenie voľby, no do tajného hlasovania členov zasahovať nemôžem,“ reagovala.

Slovensko malo obsadiť jedno z dvanástich dodatočných miest sudcov Všeobecného súdu EÚ k 1. septembru. Tieto miesta pribudli v rámci jeho reformy. Súd je prvou inštanciou Súdneho dvora EÚ a vznikol v roku 1998 na to, aby európski občania získali dvojstupňovú súdnu kontrolu v určitých oblastiach. Súd rozhoduje napríklad o žalobách podaných členskými štátmi v oblasti štátnej pomoci.

Poznámka redakcie: Eva Kováčechová je členkou redakčnej rady Denníka N.

[Tip na knihu Radoslava Procházku: Kráľ otec. Od Kováča po Kisku alebo načo nám je prezident]

Radoslav Procházka

Slovensko

Teraz najčítanejšie