Sedemdesiat rokov hľadania európskej budúcnosti

Zatiaľ nie je úplne jasné, či sa nakoniec piatkový bratislavský samit s jeho cestovnou mapou zapíše do dejín Európy ako smerodajná udalosť alebo či naň sotva zostane miesto v bezvýznamnej poznámke pod čiarou. Ak ho postihne ten istý osud ako nespočetné množstvo predchádzajúcich vrcholových stretnutí, tak sa môžeme aspoň chlácholiť tým, že ho usporiadatelia nezorganizovali v pondelok 19. septembra.

Nie je to jednoduché

V takom prípade by bol neúspech vnímaný o to silnejšie, lebo by padol na okrúhle výročie legendárneho prejavu Winstona Churchilla na pôde Zürišskej univerzity. Churchill v ňom vyzval na vybudovanie „istého druhu“ Spojených štátov európskych, ktoré videl ako prostriedok na rýchle zotavenie vojnou znivočenej Európy, a v ktorých by ľudia mohli žiť v mieri, bezpečí a slobode.

Churchill označil naplnenie svojej vízie za jednoduché: „Potrebná je len odvaha stoviek miliónov mužov a žien urobiť správne rozhodnutie namiesto nesprávneho a za odmenu namiesto prekliatia dosiahnuť šťastie.“ Úspech podmienil ešte aj tým, že predstavu Spojených štátov by mala byť prijať spontánne a vedome veľká väčšina ľudí v zúčastnených krajinách.

Sedemdesiat rokov skúsenosti ukazuje, že vytvoriť ich nie je vôbec jednoduché. A to napriek vzniku Rady Európy, snahám o čoraz bližšiu integráciu a početným úspechom, ktoré Európska únia dosiahla. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že sa tak v blízkej budúcnosti plazivou evolúciou existujúcich štruktúr EÚ aj stane. Ak sa brexitom definitívne spečatí nezávislé postavenie Veľkej Británie od zvyšku Európy, bude to, žiaľ, to jediné, čo sa z Churchillovej vízie naplní.

Triumfálne privítanie

Nedávno v Neue Zürcher Zeitung pripomenuli, že Churchilla na návštevu Švajčiarska, ktoré v mladosti často navštevoval a veľmi si ho obľúbil, pôvodne prilákal aj návrh, že mu udelia čestný doktorát. Avšak rozhodnutie o udelení bolo v pôsobnosti jednotlivých fakúlt, na ktorých stačili len dva-tri hlasy na zablokovanie návrhu pri verejnom hlasovaní. Rektor Zürišskej univerzity sa preto obával svetovej blamáže. Časti profesorského zboru sa alibisticky nepozdávala predstava oceniť akéhokoľvek politika. No a ešte k tomu na každej fakulte bolo stále dosť profesorov, ktorí prechovávali sympatie k nacistickému Nemecku a nepremeškali by príležitosť ponížiť človeka, ktorý si už v 30. rokoch dal za úlohu poraziť nacistov, a tento cieľ aj nakoniec dosiahol.

Ani švajčiarska federálna vláda nebola z návštevy nadšením bez seba. Len krátko predtým sa Švajčiarsku podarilo obnoviť diplomatické vzťahy so Sovietskym zväzom, ktoré boli prerušené po vražde sovietskeho diplomata na začiatku 20. rokov, a úporne sa snažilo nepohnevať si Stalina. Vláda sa preto obávala, že Churchill zopakuje slová z reči vo Fultone z marca 1946 o tom, ako Sovieti spustili železnú oponu medzi Štetínom na Balte a Terstom na Jadrane.

Bežní Švajčiari tieto obavy vôbec nemali. V deň návštevy ich tisíce lemovali ulice Zürichu a pripravili Churchillovi triumfálne privítanie, ktoré po krátkom príhovore pred preplneným námestím zavŕšil zapálením cigary a svojím charakteristickým gestom víťazstva v tvare V.

Na hrade a v podhradí

Keď o 70 rokov neskôr čelní predstavitelia krajín EÚ (s výnimkou Británie) zavítali do Bratislavy, aby riešili pretrvávajúcu nedôveru v európsky projekt, žiadne nadšené davy ulice, ktorými sa politici náhlili na Bratislavský hrad, nelemovali. Nelemovali ani nábrežia Dunaja, keď sa viezli loďou do Rusoviec a späť. Práve naopak. Mesto bolo až na bezpečnostné zložky komicky ľudoprázdne. Aj pre štvrtkový sviatok. Aj pre výzvy slovenských politikov. Ale aj pre apatiu ľudí.

Samozrejme povaha a rozsah bezpečnostných rizík sa za desaťročia od Churchillových čias výrazne zmenili. Cieľom samitu boli neformálne diskusie na najvyššej úrovni a nie kúpanie sa v dave. No nedá sa zbaviť pocitu, že samit opätovne prezentoval európsku myšlienku ako niečo, čo sa týka len ľudí žijúcich na hrade. A nie tých v podhradí, ktorí primárne musia nájsť odvahu na prekonanie strachu zo zjednotenej či aspoň v nejakej forme spoločne spravovanej Európy.

P. S. Neue Zürcher Zeitung vydali za posledný týždeň celú sériu článkov o Churchillovej návšteve v Zürichu.