Už žiadne čerešničky, ale zodpovednosť

Z drobností, ktoré sprevádzali bratislavský samit, by nemal upadnúť do zabudnutia tvrdý postoj Roberta Fica k Veľkej Británii, keď okrem iného povedal, že „rokovania musia byť jasné, že sa oplatí zostať v Európskej únii“ a tiež to, že odmieta „politiku cherry picking, teda že si človek bude vyberať to najlepšie zo stola.“ Z úst slovenského premiéra to znie trochu prekvapivo, no musíme veriť, že odteraz sa už touto zásadou bude riadiť.

Musíme sa preto pripraviť na to, že Slovensko sa už v mnohých veciach nebude správať ako čierny pasažier Európskej únie a NATO, ako to bolo doteraz, ale dokáže, že svoje členstvo v týchto organizáciách myslí vážne a nevyužíva ich len na to, aby z nich profitovalo, ale aby do nich aj niečím prispievalo.

Nová politika, keď si namiesto vyberania toho najlepšieho zoberieme zo stola aj to menej príjemné, sa nepochybne odrazí napríklad v prístupe k utečencom. Doteraz sme ich odmietali a bili sme na poplach, keď sa ozývali hlasy, že by nám pre odmietanie kvót mali vziať eurofondy. Toto už, samozrejme, platiť nebude, pretože by to to pripomínalo odsúdeniahodný cherry picking. Naopak, teraz si s čerešničkou eurofondov vezmeme aj utečencov. Iste, veľkej časti voličov sa to celkom určite nebude páčiť, ale keď ide o zásady, Fico nepozná Kaliňáka.

V súvislosti s protiruskými sankciami môžeme čakať inú rétoriku. Tá doterajšia predsa len pôsobila trochu sebeckým dojmom, akoby sme nevideli širšie súvislosti: premiér napríklad zmenšoval význam sankcií a zároveň preháňal ich dopady na našich producentov. Lenže s novým kurzom sa musí zmeniť aj toto.

Samozrejme, to isté sa týka aj NATO. Slovensko si spolu s väčšinou európskych krajín dlhodobo vyberalo najmä americké bezpečnostné záruky bez toho, aby zvýšilo výdavky na obranu, ku ktorým sa kedysi zaviazalo. Ťažko povedať, či naša novoobjavená zodpovednosť dokáže pohnúť aj inými krajinami, no naša cesta je jasná. Najprv ju ukážeme Britom a potom všetkým ostatným.