Lepšia komunikácia s prázdnymi ulicami

Aj keď mala byť (seba)reflexia jedným z hlavných výsledkov bratislavského samitu, moc sa to nepodarilo. Pomerne najbližšie k tomu sa únioví lídri v záverečnej deklarácii dostali v otázke komunikácie s voličmi. Žiaľ ani tu sa nijako nepretrhli – všeobecne konštatujú, že musia zlepšiť komunikáciu medzi členskými štátmi, úniovými inštitúciami a hlavne smerom k občanom. Chce to vraj transparentnejšie rozhodovanie, jasný a úprimný jazyk, treba vnímať očakávania občanov a treba sa postaviť zjednodušujúcim riešeniam extrémistických a populistických síl.

To všetko je pravda, lenže… Ako si napríklad šéf predsedníckej krajiny predstavuje komunikáciu s občanmi, predvádza Fico nielen pri nepríjemných kauzách, o ktorých nekomunikuje vôbec, alebo len s dostatočne servilnými médiami. Ukázal to i pri organizácii samitu, úplne odrezaného od sveta a bez akejkoľvek snahy o kontakt politikov s občanmi. Bezpečnosť je dôležitá, ale v Bratislave to predsa len prehnali – chaos pravdepodobne nevznikol len vďaka spojeniu s dňom voľna a dostatočným vystrašením bratislavského a okolitého obyvateľstva, aby mesto opustili či doň nechodili. Kŕčovité zdôrazňovanie jednoty po bratislavskom samite zase neznelo ani úprimne, ani trasparentne.

Väčším problémom je tradičná predstava politikov, že ak sa im nedarí, voliči ich nepodporujú, prípadne ich vôbec neberú vážne, príčinou nie je to, že je ich politika chybná alebo sú nedôveryhodní, vždy je to len chyba komunikácie. A že lepšia a intenzívnejšia komunikácia všetko vyrieši. K tomu sa viaže druhá predstava, že komunikácia znamená viac rečí na konferenciách, viac tlačoviek a hlavne viac reklamných spotov v elektronických médiách. Pozri napríklad kampaň v slovenských televíziách o tom, čo všetko sa u nás za peniaze z Únie postavilo.

Populisti sú však úspešní aj preto, lebo na rozdiel od úniových lídrov nepoužívajú politickú a byrokratickú hatmatilku. Síce väčšinou hovoria hlúposti, hovoria to však zrozumiteľne a ľudskou rečou a voliči po tretej vete neprepnú alebo neupadnú do kómy. A najmä idú medzi ľudí, nemávajú im z diaľky cez kamery. Nemožno očakávať, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker začne od zajtra navštevovať dediny na východe Slovenska. Únia a členské štáty však majú dosť poslancov a úradníkov, aby sa tam niekto z nich raz za čas dostal a s ľuďmi si pohovoril. Teda ak im na spoločnej Európe skutočne záleží tak, ako tvrdia.