Stredná Európa potichu súhlasila s veľkou pokutou za neprijímanie utečencov

Autor je editorom týždenníka Respekt,
predseda redakčnej rady Denníka N

Nebol som sám, kto bol prekvapený ústretovosťou západných štátov Európskej únie aj Európskej komisie, ktoré prestali trvať na kvótach pre utečencov a na samite v Bratislave túto ústretovosť potvrdili. Prečo tak zrazu?

Jedným z dôvodov môže byť to, že východné štáty Únie sa v rámci „flexibilnej solidarity“ (príšerný pojem, ale nech) minulý týždeň vzdali celkom veľkých peňazí z eurofondov v prospech krajín, ktoré nesú najväčšie bremeno utečencov.

Spomínate si ešte, aké protesty vyvolal návrh Európskej komisie v máji, aby sa krajiny, ktoré nechcú prijať migrantov, vykúpili sumou 250-tisíc eur za každého neprijatého? Slovenské ministerstvo vnútra vtedy protestovalo, že „niekto dáva cenovku za ľudský život“ a čo si vraj o takých sumách majú myslieť občania našich krajín, ktoré sa „len pomaly zotavujú z hospodárskej krízy“. Česká vláda bola tiež ostro proti týmto „pokutám“.

A hľa, Európska rada (teda vlády štátov, ktoré na pojednávaní zastupovali poverení diplomati) minulý pondelok schválila škrty v Kohéznom fonde, ktorý je určený chudobnejším krajinám EÚ (je ich 15), o takmer 24 percent. (Škrty boli navrhnuté už v júli, ale schválené až teraz.)

Nejde o drobné. Z Kohézneho fondu má Česko získať počas rokov 2014 – 2020, teda počas siedmich rokov, vyše šesť miliárd eur, Slovensko viac ako štyri miliardy.

Počítal som sumy z týchto tabuliek a vychádza mi, že Česko by malo budúci rok prísť o takmer 214 miliónov eur, Slovensko asi o 140 miliónov. Ušetrené peniaze pôjdu do fondu na zvládanie migrácie (bude mať rozpočet 5,2 miliardy eur).

Tieto sumy sa už približujú oným „pokutám“. V prípade Česka, ktoré by podľa kvót malo prijať takmer 1600 utečencov, obetovaných šesť miliárd korún je v prepočte takmer 140-tisíc eur na jedného neprijatého utečenca. Podobné prepočty platia aj pre ďalšie krajiny strednej a východnej Európy. A to ešte možno nie je koniec, ďalšie škrty z eurofondov budú podľa agentúry Reuters nasledovať.

Prekvapuje ma však, že týmto diplomatickým úspechom sa naše vlády nepýšia. Slovenská vláda vedie rokovania o úniovom rozpočte na budúci rok, ale na stránke slovenského predsedníctva EÚ je informácia o škrtoch v Kohéznom fonde ukrytá pod bravúrnu vetu, že Európska rada „určila niekoľko oblastí, v ktorých znížila zvýšenie finančných prostriedkov“.

Nezaregistroval som ani jeden výrok ministrov, nieto premiérov našich krajín, ktorým by sa hrdo hlásili k tomu, že našli spôsob, ako uplatniť „flexibilnú solidaritu“, a za ochranu svojich krajín pred utečencami zaplatia vysoké výkupné, ktoré je s uznaním prijaté západnými partnermi.

Dobre, dosť irónie. Stále som presvedčený o tom, že povinnosťou našich krajín je utečencov prijímať a byť voči svojim partnerom v Únii solidárnymi pevne a spoľahlivo, nie „flexibilne“. Stále si myslím, že naši politici majú významný podiel na protiutečeneckej hystérii, ktorá vnáša do našich spoločností nenávisť, akú sme od pádu komunizmu nezažili, a do Európskej únie spor, na aký si nepamätá.

Napriek tomu všetkému si naše vlády zaslúžia pochvalu za to, že za svoje nemravné správanie prijali (alebo samy navrhli?) aspoň finančnú obeť. Znamená to, že napriek všetkým hlúpym rečiam o zlyhávajúcej Únii a nátlaku Bruselu sú schopné urobiť niečo pre uvoľnenie napätia, ktoré samy vyvolali.

Problém však vidím v tom, že naše vlády o tom mlčia. Finančnú obeť totiž prijali menom obyvateľov našich krajín a tí by mali vedieť, že solidarita – ani tá flexibilná – nie je lacná. Politici by im mali vysvetliť, že cenou za ich odpor voči prijímaniu utečencov budú nižšie príjmy z eurofondov a že je to mravný kompromis, ktorý má svoju logiku. Že s touto „obeťou“ súhlasili, pretože je v našom spoločnom záujme prispieť k riešeniu hlbokej európskej krízy. Ak majú strach, že im budú ľudia nadávať, nemali chodiť do politiky.