Platiť budú bohatí, plánuje grécka vláda. Šetriť môže po svojom

Pred voľbami sľubovali zníženie dlhu a koniec šetrenia. To sa novej gréckej vláde zatiaľ presadiť nepodarilo. Text piatkovej dohody o predĺžení pomoci Grécku na ďalšie štyri mesiace slovo dlh spomína iba raz, no vôbec ho bližšie nerieši.

Z tohto pohľadu to vyzerá ako jednoznačná prehra Grécka. Agentúra Reuters ju prirovnala k debaklu 7:1, ktorý vlani utrpeli domáci Brazílčania s domácimi Nemcami na semifinále majstrovstiev sveta vo futbale. Bolo to víťazstvo, ktoré Nemcov ani netešilo.

„Na konci to vyzeralo ako totálny triumf Nemecka, ktorý prinútil nového gréckeho ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa prehltnúť všetky svoje požiadavky,“ napísala agentúra.

Piatková dohoda však podľa analytikov dáva gréckej vláde istý priestor, aby šetrila tak, ako chce ona. Teoreticky by Gréci mohli šetriť aj menej. Aj preto Tsipras v sobotu hovoril o víťazstve.

Čaká sa na zoznam

Viacerí analytici hovoria, že stále je veľa neistého a záleží na ďalších rokovaniach. Grécka vláda má v pondelok krajinám eurozóny poslať zoznam reforiem. Podľa Guardianu ich majú zostavovať až do večera. Termínom na splnenie „domácej úlohy“ je polnoc.

Ministri eurozóny si zoznam majú v utorok preštudovať a následne povedať, či ho akceptujú. Ak áno, do konca týždňa by mali formálne schváliť predĺženie pomoci o ďalšie štyri mesiace.

Ak nie, všetko je tam, kde minulý týždeň. A hrozba grexitu, teda odchodu Grécka z eurozóny, by bola znovu reálnejšia.

Veľa malo záležať na tom, čo bude na zozname. Kým podľa Financial Times môže zoznam naraziť na odpor, nemecký ekonóm Norbert Häring si bol istý, že ho veritelia prijmú. „Viac-menej vedeli, čo im pošlú,“ dodal pre Denník N.

Rovnako sebavedome o gréckom zozname reforiem hovoril aj grécky minister financií Janis Varoufakis. „Som si úplne istý, že ho schvália,“ povedal v nedeľu.

Aké reformy teda Gréci sľubujú? Do médií sa dostali časti zoznamu. Podľa nemeckého denníka Bild mali Gréci sľúbiť, že vyzbierajú 7,3 miliardy na daniach tým, že zamedzia daňovým únikom. V tejto množine je 2,5 miliardy na daniach od oligarchov či 2,3 miliardy, ktoré utečú na pašovaní cigariet a benzínu.

Novovymenovaný prokurátor na Najvyššom súde Panagiotis Nikoloudis podľa Guardianu povedal, že vie o 3500 podozrivých prípadoch daňových únikov. Ide o podniky v daňových rajoch, oligarchov a najbohatšie grécke rodiny. „Platiť budú bohatí,“ povedal Giorgos Katrougalos z ministerstva vnútra pre televíziu Skai TV.

Toto by nemusela mať vládna strana Syriza problém presadiť, boj s oligarchami hlása už dlho. Minulá vláda napriek tlaku veriteľov v tomto smere veľa nespravila.

Vláda chce zefektívniť sociálny systém, čo podľa Häringa sľubovali politici pred voľbami, hoci je otázne, ako sa to dá zladiť s ich sľubom prijať tisícky upratovačiek či bodyguardov do škôl. Daňové úniky aj efektívny sociálny systém spomína i dohodnutý dokument z piatka.

Podľa neoficiálnych správ však má zoznam obsahovať aj veci, ktoré nemusí Syriza pretlačiť v parlamente či u verejnosti tak ľahko. Bild píše, že sľubujú aj privatizáciu a dereguláciu.

Syriza má v strane mnoho marxistov, navyše vládne s pravicovými populistami, ktorí tvrdo útočili proti úsporným opatreniam.

Podľa gréckeho portálu Ekathimerini sú zatiaľ takéto hlasy mĺkve. Kriticky sa vyjadril iba 92-ročný europoslanec Manolis Glezos, veterán bojov proti nacistom počas druhej svetovej vojny.

„Grécka vláda bude schopná podniknúť ťažké reformy v nadchádzajúcich mesiacoch len vtedy, keď si zachráni svoju tvár a kredibilitu,“ napísal nemecký ekonóm Marcel Fratzscher pre Die Zeit. A to nie je nereálne.

Nižší štrukturálny deficit

Pre Grécko je v súčasnosti dôležitý jeden parameter, a to je primárny deficit, resp. prebytok. Ide o to, o koľko viac dokáže krajina vyzbierať na daniach, ako minúť – bez toho, aby do výdavkov rátala splácanie starých dlhov.

Grécko je v tomto smere už teraz v pluse. Minulý rok malo mať primárny prebytok 1,5 percenta HDP. Na porovnanie: Slovensko, ale aj väčšina krajín Európskej únie, hospodári s primárnym deficitom.

Veritelia naplánovali Grécku ešte prísnejšie ciele. Tento rok by mal primárny prebytok dosiahnuť výšku 3 percent, v rokoch 2016 a 2017 4,5 percenta. Podľa Medzinárodného menového fondu by mal grécky primárny prebytok v rokoch 2020 až 2030 predstavovať priemerne 7,2 percenta HDP. Takýmto tempom by krajina skresala svoj dlh zo súčasných 175 percent HDP na 110 percent v roku 2022.

Nesplniteľné čísla

Historická skúsenosť hovorí, že sú to nesplniteľné čísla. Podľa agentúry Bloomberg to dokázalo splniť v posledných desaťročiach iba Nórsko, krajina bohatá na ropu.

Ako píše agentúra, ktorá sa odvoláva na výskum Inštitútu pre svetovú ekonomiku v nemeckom Kieli, aj Nemecko dokázalo mať primárny prebytok vyšší ako tri percentá HDP iba dvakrát: v poslednom štvrťroku 2007 a v prvom štvrťroku 2008.

Inštitút skúmal krajiny OECD v priebehu 30 rokov a zistil, že iba zopár z nich dokázalo mať primárny prebytok dlhodobo nad tri percentá a žiadna nad päť percent. „Môžu dosiahnuť tento cieľ nakrátko, ale počas rokov a dekád je to takmer neuskutočniteľné,“ napísal inštitút.

Na základe piatkového prehlásenia sa dá usúdiť, že to pochopili aj ministri financií eurozóny. „Inštitúcie vezmú do úvahy ekonomické okolnosti roku 2015, pokiaľ ide o cieľ primárneho prebytku v roku 2015,“ znie vo vyhlásení.

Nemecký ekonóm Norbert Häring to nazval „najdôležitejšou zmenou v celom dokumente“. „Euroskupina jasne prijala nižší primárny deficit Grécka na rok 2015. Ďalšie roky budú predmetom budúceho vyjednávania,“ povedal.

Reformy pod kontrolou?

V dokumente je druhé miesto, ktoré umožňuje Grécku trochu lepšie dýchať. Doteraz nesmeli robiť „jednostranné kroky“. Odteraz sú také kroky zakázané, len pokiaľ by mali „podľa hodnotenia inštitúcií negatívny dosah na fiškálne ciele, ekonomickú obnovu a finančnú stabilitu“. Inými slovami, grécka vláda dostáva istý priestor na plnenie niektorých svojich sľubov, dodáva Häring.

Podľa nemeckého ekonóma vyhlásenie z piatka v podstate hovorí, že Gréci musia šetriť, ale ako to už budú robiť, je na nich. „Môžu sa sami rozhodnúť o štrukturálnych a sociálnych riešeniach, pokiaľ budú v rámci rozpočtu,“ odpísal.

„Uvedomujeme si, že je to kľúčový moment. Je to naša šanca prevziať kontrolu nad naším reformným programom,“ povedal pre Guardian nemenovaný grécky predstaviteľ.