Denník N

Skryté posolstvo bratislavského samitu – predsedovia vlád sú odtrhnutí od reality

Traja muži bratislavského samitu. Fico, Tusk a Juncker. Foto – TASR/AP
Traja muži bratislavského samitu. Fico, Tusk a Juncker. Foto – TASR/AP

Rétorika, podľa ktorej každý dosiahnutý úspech je výsledkom dobrej politiky národnej vlády a každý neúspech je zlyhaním Bruselu, ukázala práve v Bratislave svoju zvrátenosť.

Autor je poslanom Európskeho parlamentu za stranu Smer

Tak tú slávu už máme za sebou. Bratislavský samit sa organizačne aj prezentačne podaril. No aj keď som rodený optimista a vidím veci cez ružové okuliare, nepodarilo sa samit zmeniť na „bratislavský proces“. To, že sa nepodarí prijať žiadne konkrétne riešenia a rozhodnutia, sa vedelo. Preto sa rozumne začalo hovoriť o procese. Lenže proces si vyžaduje spustenie iniciatív, silných impulzov, a aj keď nie konkrétnych projektov, tak aspoň náčrt ich kontúr…

Nič podobné sa v Bratislave nestalo. Európska únia zostala takou, aká bola, a to nielen aktuálne, ale aj v obraze blízkej budúcnosti. Nič, čo by posilnilo jej postavenie vo svete, sa neudialo: k predstave globálneho hráča podporeného modernou spoločnou armádou; k posilneniu bezpečnosti, napríklad prekonaním národnej obmedzenosti spravodajských služieb vytvorením Európskej spravodajskej služby alebo premenou Europolu na plnohodnotný európsky úrad pre vyšetrovanie, sme sa neposunuli ani o krok.

K posilneniu vonkajších hraníc síce dôjde, prúd utečencov sa už pred časom výrazne stenčil, ale čo s približne 200-tisíc utečencami, ktorí sú už vo vnútri Únie a nevieme ich uspokojivo rozmiestniť?

Bratislavská deklarácia – ak som nič neprehliadol – nevyšla ani s jednou iniciatívou, ktorá by nebola obsiahnutá v Junckerovej správe o stave Únie a ktorá by teda nebola iniciatívou Európskej komisie. Ktorá si tak napokon plní úlohy akejsi európskej vlády, aj keď väčšina premiérov a národných vlád vedie s Komisiou boj a hádže jej na krk všetky zlyhania.

Mám možnosť pozorovať prácu Junckerovej Komisie už skoro tri roky a musím povedať, že je usilovná, rozumná a aj úspešná. Juncker vo svojej reči o stave Únie navrhol pre posilnenie svetového postavenia Únie spoločné vojenské sily aj velenie a, samozrejme, aj spoločné výskumné projekty. Ak Únia nebude mať deľbu práce vo vojenskej oblasti, tak o technologickom dobehnutí USA môžeme len snívať a pár iných svetových mocností nás predbehne.

Tú tak často spomínanú Pobrežnú a pohraničnú stráž už dávno vypracovala Komisia a Európsky parlament schválil aj jej vytváranie a podobu. K tomuto balíku patrí aj investičný plán pre Afriku spustený ešte vo Vallete… Mimochodom, Juncker navrhol zmeniť funkciu pani Mogheriniovej na ministra zahraničných vecí EÚ, aby jednotná zahraničná politika mala jednu autoritu.

Ten tak často napádaný Juncker, ktorý iste nie je skvelý rečník a o ktorom je známe, že má vzťah k whisky aspoň taký, ako mal Churchill, tak tento nepopulárny pán vyšiel pred rokmi s návrhom na 315-miliardový investičný balík a dnes ho navrhol zdvojnásobiť. A to našiel spôsob, ako dať tieto peniaze dokopy tak, aby sa rozpočet Únie nemusel zvyšovať. A investície sa už rýchlo realizujú. Tento pán, ktorého mnohí nazývajú nevoleným byrokratom, zhodil zo stola asi 400 legislatívnych nariadení, aby výrazne zmenšil regulatívny apetít „byrokratov“.

Tých 180 miliónov na ochranu bulharských hraníc ide takisto z rozpočtu Únie, a to za situácie, keď časť národných vlád tlačí na zníženie rozpočtu Únie. A pridajme rýchle rozhodnutie Komisie o jednomiliardovej podpore európskych mliekarov, aby mlieko nebolo lacnejšie ako voda a aby naši farmári prežili. A výborný príspevok k šíreniu solidarity naprieč Európou vytvorením 100-tisícového zboru mladých dobrovoľníkov pre záchranárske a humanitné akcie.

Mohol by som spomenúť ešte kopu ďalších iniciatív – prichádzajúcich z Bruselu. Akoby predsedovia národných vlád definitívne stratili európsky horizont, ako keby si neuvedomovali, že našou realitou, tou, ktorá nám určuje životy, je európska realita. Bratislavský samit je jednoznačným dôkazom, že od tejto reality sú značne odtrhnutí! Rétorika, podľa ktorej každý dosiahnutý úspech je výsledkom dobrej politiky národnej vlády a každý neúspech je zlyhaním Bruselu, ukázala práve v Bratislave svoju zvrátenosť.

Opak sa ukazuje pravdou. A pokiaľ by Bratislava spustila toto odkrývanie pravdy a ukázala v novom svetle obmedzenú, spiatočnícku a od reality odtrhnutú politiku väčšiny národných vlád – a tých z V4 osobitne –, bol by to ten síce nechcený, ale pravý „bratislavský proces“.

Predražené predsedníctvo

Teraz najčítanejšie