Denník N

NASA nezmenila vaše znamenie vo zverokruhu, médiá preháňajú

Ilustračné foto - Tasr/Ap
Ilustračné foto – Tasr/Ap

Astrológia nie je veda. Nikto nikdy nepreukázal, že astrológiu možno použiť na predpovedanie budúcnosti alebo na opis vlastností ľudí podľa dátumu ich narodenia, píše NASA.

Viaceré svetovéslovenské médiá minulý týždeň informovali, že NASA aktualizovala zverokruh. Zaviedla vraj nové dátumy znamení (týkajú sa 86 percent z nás) a pridala jedno navyše.

Na správe zaujme, že pravdivá nie je vôbec v ničom.

„Nezmenili sme žiadne zo znamení zverokruhu,“ povedal hovorca NASA Dwayne Brown pre Gizmodo.

Zároveň vysvetlil, že daný článok NASA, ktorý mal rozruch spôsobiť – určený je, mimochodom, pre detského čitateľa –, je obyčajným historickým exkurzom do staroveku, keď si Babylončania mysleli, že to, čo sa deje na nebi, nejako súvisí s tým, čo sa deje na Zemi.

nasa
„Astrológia nie je veda,“ píše NASA na detskej stránke. Reprofoto – Space Place/NASA

V NASA spočítali, že pre drobnú odchýlku v zemskej osi nie sú súhvezdia na rovnakom mieste ako pred 3-tisíc rokmi, keď starovekí Babylončania spájali nebeské udalosti s tými pozemskými.

Astronómia nie je astrológia

Zvyšok správy, že NASA sa zaplietla s astrológiou, je nezmysel. Popularizačný článok od vesmírnej agentúry hneď v úvode informuje, aby si deti nemýlili astrológiu a astronómiu. „Astronómia je vedecké štúdium všetkého vo vesmíre,“ píše sa na stránke.

„Astrológia je niečo iné. Nie je to veda. Nikto nikdy nepreukázal, že astrológiu možno použiť na predpovedanie budúcnosti alebo na opis vlastností ľudí podľa dátumu ich narodenia.“

Bežní ľudia však tento rozdiel celkom nechápu. Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2005 až 25 percent ľudí považuje astrológiu za „veľmi vedeckú“.

Podľa iného prieskumu z roku 2001 až 28 percent opýtaných Američanov verilo na astrológiu. Na mimozmyslové vnímanie verilo 50 percent respondentov, na posadnutosť diablom 41 percent a na duchov a duše zosnulých, ktoré nás navštevujú, 38 percent ľudí.

Počiatky

Známy fyzik Carl Sagan v populárnej knihe Cosmos píše, že na počiatku astrológie boli pozorovania spojené s chodom starovekých ríš. Ľudia sa napríklad pýtali, či sa zopakuje nejaká pohroma, ak sa javy na nebi vyskytnú znova.

Moderná astrológia je spojená s Klaudiom Ptolemaiom, žil v egyptskej Alexandrii na prelome 1. a 2. storočia. V Štyroch knihách o astrológii (Tetrabiblos) okrem iného píše: „Ak sa Saturn nachádza na východe, ľudia budú tmaví, statní, ich vlasy budú čierne a kučeravé, hruď chlpatá, oči primeranej veľkosti, vzrast malý a osobnosť chladná.“

Od starovekého učenca sa dnešní astrológovia líšia, lebo taký veľký vplyv planétam na náš život nepriznávajú, ale spájať by ich mala (aj) chybná fyzika, napríklad geocentrizmus. Už niekoľko storočí si nemyslíme, že by Zem bola v strede vesmíru.

Prečo sú horoskopy populárne

Otázkou je, ako vysvetliť popularitu horoskopov. Možno to súvisí s tým, že ide o populárny blud a ľudia nemajú chuť ho spochybňovať. Je pohodlné ísť s davom a dúfať, že nie sme bezvýznamným živočíšnym druhom na drobnej „bledomodrej bodke“, ale že na nás „vesmíru záleží“.

Naša myseľ, či sa nám to páči, alebo nie, nie je žiadnym dokonalým nástrojom na opis sveta, pretože obsahuje množstvo chýb. Ide o výsledok evolučných tlakov, ktoré nemajú žiaden vopred stanovený účel, ako myseľ dokonale nadizajnovať.

Aj preto, že nie sme perfektne racionálni, podliehame tomu, čo si myslí naše okolie či ako myslí dav. Naše myslenie je prirodzene magické a do sveta vkladáme rôzne neexistujúce nadprirodzené činitele a javy.

Inteligencia nie je racionalita

Výskumy ukazujú, že aj ľudia, ktorí sú inteligentní, podliehajú mnohým chybám mysle, ktoré ich zvádzajú na cestu pavedy, pseudovedy či paravedy. Od ľudí, ktorí takí inteligentní nie sú, sa líšia v tom, že dokážu vymýšľať všelijaké zložité argumenty tam, kde iní len „búchajú päsťou po stole“.

Svoju inteligenciu využívajú (či zneužívajú?) na komplikované ospravedlnenie nezmyslov, ktoré si osvojili výchovou či inak, lebo každý z nás má nejaké to „slepé miesto“.

Psychológovia preto navrhujú, aby sme rozlišovali inteligenciu od racionality, schopnosti sa kriticky pozrieť na vlastné argumenty a v prípade potreby ich prehodnotiť.

Forerov efekt

Z takejto nedokonalej výbavy ľudskej mysle bohato ťažia autori horoskopov, ktorých úlohou je len vyhovieť všetkým nedokonalostiam, ktoré myseľ obsahuje.

O Forerovom efekte sme písali už niekoľkokrát. Psychológ Bertram Forer rozdal v roku 1949 študentom test osobnosti. Keď ho vyplnili, vrátil sa s výsledkami. Študentom nahovoril, že vyjadrujú ich jedinečnú osobnosť, v skutočnosti však boli všetky rovnaké a odpísané z nejakého horoskopu.

Napriek tomu ich študenti hodnotili ako verné záznamy svojej osoby. Prečo? Lebo ak chceme, vždy si v horoskope nájdeme niečo, čo sa nás týka. To vyzdvihneme a na zvyšok, kde netrafili, jednoducho zabudneme.

Tak funguje naša omylná a nedokonalá myseľ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Prvé pristátie na Mesiaci

Pseudoveda

Veda

Teraz najčítanejšie