Dominantnou polohou k sebavedomiu? Ďalšiu slávnu štúdiu nezopakovali
Zaujatím polohy spojenej so silou a dominanciou si podľa známeho výskumu môžete sami navodiť pocity sebavedomia. Nepodarilo sa ho zopakovať. To neznamená, že veda nefunguje. Ukazuje to, že má samoopravnú funkciu.
Mnoho z najzaujímavejších zistení psychológie, ktoré sa v poslednom čase objavili aj v serióznych médiách, majú v sebe asi toľko pravdy ako titulky bulvárnych časopisov.
Príkladom je aj štúdia Amy Cuddyovej z Harvardovej univerzity a jej tímu o polohách tela. Autori v nej zistili, že majú existovať dominantné polohy (v angl. power pose), ktoré zvyšujú hladinu testosterónu, znižujú hladinu kortizolu a zvyšujú pocit bojovnosti a tolerancie k rizikovým situáciám.
V skratke, zaujatím polohy spojenej so silou a dominanciou si môžete sami navodiť pocity sebavedomia. Autorka nabáda, aby sme stratégiu uplatnili pred dôležitým pracovným pohovorom alebo prezentáciou.
Pre zhrbené sedenie na stoličke s prekríženými nohami naopak platí, že vašu náladu a sebavedomie ovplyvňuje negatívne.
Štúdia vyšla v prestížnom psychologickom časopise Psychological Science pred šiestimi rokmi. Prakticky ihneď sa stala populárnou aj mimo vedeckej komunity.
Postaviť sa výzvam
Prispela k tomu prezentácia autorky Amy Cuddyovej na TED Talks, jej vystúpenie sa zaradilo medzi najpopulárnejšie vôbec a dodnes si drží druhé miesto. Zatiaľ ho na stránke TEDu videlo viac ako 36 miliónov ľudí.
Na základe uvedenej štúdie vydala Cuddyová koncom roku 2015 knihu. Píše v nej, ako sa má človek oslobodiť od „strachu v momentoch vysokého vypätia a zvýšiť svoju produktivitu“ a ako sa má naučiť „postaviť sa najväčším výzvam s istotou namiesto s hrôzou“.
Cuddyovej práca sa opakovane objavuje vo svetových médiách vrátane New York Times, CBS News a inde. Viaceré z nich vysoko ocenili minuloročné vydanie knihy a znovu nám pripomenuli, že ak budeme stáť ako Clark Kent na plagáte Supermana, tak sa ním naozaj aj staneme. Veď ako píše CBS News, „zistenia sa opierajú o vedecké poznatky“.
Výsledky nezopakovali
Realita je však o niečo komplikovanejšia. Tím vedený Evou Ranehillovou z univerzity v Zürichu zopakoval (replikoval) výsledky pôvodnej štúdie so vzorkou päťkrát väčšou. Výskum vyšiel minulý rok v časopise Psychological Science.
Autori píšu, že nenašli žiaden vplyv dominantných polôh tela na zvýšenie pocitov sebavedomia. Vedcov to až tak neprekvapilo. Výskum Cuddyovej a jej tímu bol založený na nájdení štatisticky významného výsledku pri porovnaní dvoch skupín – tej, ktorá zaujala dominantnú polohu, a druhej, ktorá zaujala „slabú polohu“.
Pôvodná štúdia našla extrémne vysoký vplyv dominantných polôh, čo je veľmi pravdepodobný scenár, ak sa výskumu zúčastnilo iba 42 ľudí. Šanca, že sa v skupine s „dominantnými polohami“ náhodne vyskytne jedinec s vysokou úrovňou testosterónu a silným sebavedomím, je pomerne vysoká.
Efekt, ktorý vedci v takom prípade uvidia, je len výsledkom náhodného zoskupenia ľudí do jednotlivých skupín. Pozorovaný jav je dôsledkom skomolenia niekoľkými „extrémnymi“ jedincami, a nie dôkazom o vplyve dominantných polôh na naše pocity a správanie, ktorý by sa medzi ľuďmi nachádzal rovnomerne.
Nová štúdia nespochybňuje tú pôvodnú definitívne. Je stále možné, že dominantné polohy majú vplyv na naše pocity a správanie. Taktiež je možné, že tento vplyv môže byť pozitívny pre istý typ ľudí a negatívny pre iný. To komplikuje jeho dokázanie v praxi.
Prednáška Amy Cuddyovej na Ted Talks. Zdroj – YouTube
Opravná funkcia vedy
Problémom však je, že teória z pôvodnej štúdie sa stala nekriticky populárnou; o tom, že závery sa nepodarilo zopakovať, sa toho veľa nedočítame. Svoj diel viny na tom nesie aj sama Cuddyová a spôsob jej prezentácie na TED Talks.
Aj keď autorka nesúhlasí so závermi novej (replikačnej) štúdie, takéto prípady sú vo vede pomerne časté. Vyvrátenie predchádzajúcich výsledkov neznamená, že veda nefunguje. Skôr to ukazuje, že má samoopravnú funkciu. Čím viac nezávislých tímov zopakuje pôvodnú štúdiu, tým bližšie sa dostaneme k pravde.
Čím viac dát a výsledkov budeme mať k dispozícii, tým vyššia je pravdepodobnosť, že výsledok bude odrážať realitu a danému javu porozumieme presnejšie. Vyvrátenie výsledkov pôvodnej štúdie Cuddyovej výskum zatiaľ nepochováva, skôr ide o zdvihnutý prst, ktorý nás varuje voči tomu, ako by sme mali výsledky pôvodnej štúdie používať v praxi.
Autor je PhD. študentom sociológie a štatistiky na KU Leuven v Belgicku
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
