Denník N

Študentského Oscara dostal dokument o láske dozorcu z Osvienčimu k slovenskej Židovke

Mal byť nepriateľom, najhorším zverom. Videla v ňom však človeka, mladého muža, ktorý k nej mal nejaký cit. Cez vojnu zachránil on ju, po vojne ona jeho.

„Ako sa môže niekto oblečený vo väzenskej uniforme v Osvienčime usmievať? A ako je možné, že tá žena vyzerá tak pekne? To musí byť nejaká štylizácia,“ čudujú sa na úvod dokumentárneho filmu mladej izraelskej filmárky Maye Sarfaty traja starší Izraelčania. Neskôr vyplynie, že sú to deti a neter Heleny (Cipory) Citrónovej, ktorej príbeh z Osvienčimu ukazuje, že hoci sa zdá, že téma holokaustu bolo rozobratá už takmer z každého uhla, stále sa objavujú nové roviny tejto tragédie.

To ocenila aj porota študentských Oscarov a udelila Sarfaty za jej film Najkrajšia žena cenu za najlepší zahraničný dokument. O Oscaroch pre študentov filmových škôl rozhoduje podobne ako v prípade „klasických“ Oscarov Akadémia filmových umení a vied. Ide teda o prestížne ocenenie, ktoré odovzdávajú 22. septembra v Beverly Hills.

Helena a Franz

Helena Citrónová, rodáčka z Humenného, sa ocitla v prvom transporte, ktorý smeroval zo Slovenska do Osvienčimu. Bola v ňom tisícka mladých žien. Povedali im, že idú na prácu. Helena sa dostala do sekcie Kanada, kde sa triedili veci, čo zostali po zabitých Židoch. Veľmi rýchlo pochopila, čo ju čaká.

Jedného dňa ju zavolali do skupiny mladých žien, ktorým prikázali, aby spievali na narodeninách jedného z dozorcov. Rakúšan Franz Wunsch, známy svojou brutalitou pri selekcii na rampe, kde neváhal zúrivo strkať do starých ľudí, bol zo spevu nadšený a zaujala ho hlavne jedna speváčka. Helena. Ešte ani nie dvadsiatnik sa do nej zamiloval. Začal sa jej dvoriť, ak sa vôbec také slovo hodí do koncentráku, hoci tým porušoval norimberské zákony.

Helena bola zmätená. Mal byť nepriateľom, najhorším zverom. Ona však v ňom videla človeka, mladého muža, ktorý k nej mal nejaký cit. Zblížili sa a Helenu to zrejme uchránilo od smrti. Franz nad ňou držal ochrannú ruku. A ona potom nad ním. Keď ho v roku 1972 súdili vo Viedni, vypovedala v jeho prospech, hoci svedectvá iných väzňov ho vykreslili ako surového, bezohľadného dozorcu. Wunscha napokon oslobodili.

Helena a Rózinka

Helena raz zazrela medzi tými, čo práve prišli do Osvienčimu, svoju sestru s jej dvomi malými deťmi. Čakali na selekciu, pri ktorej bol aj Mengele. Helena vedela, kam sestru pošlú, a kričala na Mengeleho, aby poslal do plynu aj ju, veď nikoho už nebude mať. S Franzovou pomocou sestru zachránili, deti však nie. Taká trpká bola „protekcia“ v Osvienčime.

Sestry prežili, vrátili sa domov, kde nikoho nenašli, a ako stovky s podobným osudom imigrovali do Izraela. Založili si rodiny, Rózinka sa znovu vydala a porodila dcéru. Žili a trápili sa svojimi spomienkami. Ich deti si pamätajú nočné mory svojich matiek, kričania zo sna, to, ako Helena raz v záchvate zlosti (bolesti?) zničila takmer celú obývačku. A spomínajú na to, ako Rózinka (Šošana) svojej sestre nevedela odpustiť, za akých okolností jej zachránila život. Vyčítala jej sebectvo, to, že chcela mať sestru pri sebe, že jej síce vybavila protekciu, ale tá ju pripravila o deti. „Ostatné ženy boli pri svojich deťoch, keď išli do plynu, ja som tie svoje nemohla držať v náručí,“ zvykla jej hovoriť a Helena to považovala zo svoje prekliatie.

Wunschova dcéra

Nielen rodiny sestier Citrónových boli poznačené tým, čo sa stalo. Wunschova dcéra sa v puberte od vlastného otca dozvedela, že jeho prvou a zrejme aj jedinou skutočnou láskou nebola jej mama, ale Helena. Pripadalo jej až nevhodné, že otec jej to povedal a že si uchovával Heleninu fotku v ich dome. Keď sa Wunsch dostal do problémov, jeho manželka prekonala hrdosť a žiarlivosť a napísala Helene, že ju úpenlivo prosí, aby prehovorila.

Na rozdiel od svojho otca, ktorý žil s výnimkou súdneho procesu životom „slušného“ občana a vo falošnej výhovorke, že bol dozorcom v pracovnom, nie vyhladzovacom tábore a ako veľmi riskoval, keď pomáhal Helene, ona má v otázke jeho viny a zodpovednosti jasno. To, že bola ochotná čeliť deťom Heleny a Rózinky pred kamerami, bolo len prirodzenou koncovkou tohto postoja.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie