Denník N

Páchateľ! Zdieľajte! Môžu facebooky rozhodovať o vine a nevine?

Dozvedieť sa celé meno terapeuta z galantského prípadu, ktorý mal zneužívať jednu z klientiek Čistého dňa, nebol pre ľudí na Facebooku problém. Ako sa však na publikovanie osobných údajov podozrivých pozerajú naše zákony?

Je nedeľa 11. septembra, asi deň a pol po tom, čo poslankyňa Natália Blahová (SaS) opísala na svojom blogu podozrenia zo sexuálneho zneužívania v resocializačnom centre Čistý deň. Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár reaguje na Facebooku zverejnením mena a fotografie terapeuta, ktorý podľa doterajších informácií Natáliu z celého príbehu zneužil.

„Vyspal sa s každou klientkou resocializačného centra Čistý deň,“ napísal o ňom poslanec Kollár. „Hajzel jeden, mal sa o ne starať a on ich zneužíval. Zdieľajte to, nech sa nikde na svete neschová, a keď ho stretnete, opľujte ho!“

Kollár reagoval v čase, keď bolo o prípade ešte veľmi málo informácií. Aj preto, že štátne úrady celé mesiace nevenovali dostatočnú pozornosť tomu, aby sa podozrenia poriadne vyšetrili. Kollár vraví, že vychádzal z výpovedí iných ľudí, ktorí mu vraveli, že Natália nebola jediná zneužitá.

Napriek tomu veta o tom, že sa terapeut vyspal s každou klientkou centra, bola od začiatku nepravdivá. Nemyslí si preto, že reagoval unáhlene a cez čiaru? „Viem, spravil som to na hulváta, a nebolo to správne, zrejme to nebolo podľa práva. Bol to výraz mojej bezmocnosti a hnevu, a musím povedať, že by to som to spravil opäť,“ hovorí Kollár o svojom statuse.

Wanted: Podozriví v čase Facebooku

V médiách, aspoň tých nebulvárnych, existuje istý konsenzus na tom, že by bez súhlasu nemali byť zverejňované celé mená či tváre obetí trestných činov, už vôbec nie maloletých. No ako je to s podozrivými? Mala by aj v ich prípade existovať nejaká ochrana súkromia, aspoň kým nie sú odsúdení?

Kollár opakuje, že by svoj status nezobral späť. „Ten človek nielenže sexuálne zneužil maloleté dievča, on zneužíval dievča, ktoré mu bolo zverené, o ktoré sa mal starať. Nehrá rolu, či to bolo dobrovoľné. Keby prišla žiačka za učiteľom, že chce s ním spať, mohol by sa s ňou vyspať? No jasné, že nie,“ hovorí poslanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Poslanec Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Bol som nahnevaný a vyrovnal som sa s tým po svojom. Áno, možno to nebolo správne, ale bolo to také moje volanie po spravodlivosti. Aj keby ma dal na súd a zažaloval, a mal by som mu zaplatiť či znášať nejaké konzekvencie, stojím si za tým, že by som to urobil opäť.“

Publikovanie fotografií páchateľov, respektíve zatiaľ len podozrivých, na Facebooku má dvojaké riziko: jednak môžu zničiť povesť niekomu, u koho sa ukáže, že je nevinný, jednak pri vybičovaných emóciách môže viesť k tomu, že sa niekto rozhodne zobrať spravodlivosť do svojich rúk.

Ale – nespomenul by si každý z nás na prípad, keď zverejnenie fotky podozrivého mohlo byť v záujme ostatných ľudí? Koniec koncov, polícia často podobizne údajných páchateľov, po ktorých pátra, zverejňuje sama, napríklad keď prosí občanov o pomoc pri ich chytení.

Polícia pátrala pred dvoma rokmi po tomto mužovi, ktorý v jednom z nákupných centier kradol . Verejnos žiada o pomoc pri jeho identifikácii na základe záberov z bezpeènostnej kamery. Dosia¾ neznámy muž vošiel ešte 12. januára 2014 do jedného z obchodných reazcov na Galvaniho ulici v Bratislave. V èase od 10.30 h do 10.40 h tu ukradol akumulátorový rázový uahovák modrej farby. Elektrické náradie si vložil do svojho plecniaka, predajòu opustil bez zaplatenia. Spôsobil tak škodu 305 eur. FOTO TASR - KR PZ v Bratislave , 17. február 2014
Polícia pátrala pred dvoma rokmi po tomto mužovi, ktorý v jednom z nákupných centier ukradol akumulátorový rázový uťahovák za 305 eur. Touto fotografiou verejnosť požiadala, aby muža pomohla identifikovať. Foto – TASR

Právnik Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá médiami aj ochranou osobných údajov, vraví, že na tieto otázky jednoznačná odpoveď neexistuje. „A priori platí, že právo, teda aj pátranie po podozrivých z trestných činov, by nemalo byť vykonávané svojpomocou,“ vysvetľuje.

„Zverejňovanie rôznych fotografií osôb domnelo podozrivých z určitého protizákonného konania môže často narážať na legitímne bariéry ochrany osobných údajov, ako aj ochrany osobnosti. Polícia má zákonné oprávnenie na zverejňovanie osobných údajov pri plnení svojich úloh. Avšak ani toho oprávnenie nie je neohraničené.“

Za fotku zlodeja pokuta od štátu

Iný, do veľkej miery absurdný prípad z Česka. Jakub Dittrich je majiteľom firmy ekolo.cz, ktorá predáva elektrické bicykle. Vo svojej pražskej predajni si nainštaloval bezpečnostné kamery, pre prípad, že by jeho bicykle lákali zlodejov. V novembri 2011 sa do obchodu naozaj jeden vlúpal a odniesol si elektrocykel za 30-tisíc českých korún.

Zlodeja kamery zachytili a Dittrich jeho fotku, aj s ukradnutým bicyklom, zverejnil na Facebooku s prosbou, aby mu ho ľudia pomohli identifikovať. Pomohlo to. Bicykel sa našiel v neďalekom bazári a policajti zlodeja zakrátko dolapili. Ozajstné prekvapenie prišlo až o pár mesiacov neskôr.

Český úrad na ochranu osobných údajov dal totiž Dittrichovi za zverejnenie fotky päťtisícovú pokutu. S argumentom, že svojím činom zasiahol do zlodejovho súkromia. Nasledoval kolotoč súdov. Tie najprv dali Dittrichovi za pravdu a pokutu zrušili.

„Súd nevidí dôvod, prečo by mala byť poskytnutá ochrana páchateľovi trestného činu a súčasne bola pokutou potrestaná osoba, ktorá sa zverejnením fotografie páchateľa na Facebooku snažila len a len o navrátenie svojho vlastného majetku v relatívne vysokej hodnote,“ napísala sudkyňa v rozhodnutí.

No úrad sa odvolal, ďalšie súdy pokutu potvrdili a Dittrichovi nezostalo nič iné, len sa obrátiť na ústavný súd. Prípad sa vlečie už štyri roky a on sám pre server idnes.cz priznal, že už to chcel vzdať. No nakoniec v boji pokračuje.

U nás zatiaľ bez pokuty

Slovenský úrad na ochranu osobných údajov zatiaľ žiadnu podobnú pokutu nedal, a ani sa takýmto prípadom nezaoberal. Vo svojom stanovisku však vysvetľuje, že publikovanie fotiek podozrivých z trestných činov na Facebooku môže byť v rozpore so zákonom.

„Zverejňovať fotografie takýchto osôb môžu iba orgány, ktorým to umožňuje osobitný právny predpis, teda napríklad orgány činné v trestnom konaní,“ reagoval úrad vedený nominantkou Smeru Soňou Pötheovou. „Akékoľvek ďalšie zverejňovanie fotiek takýchto osôb na sociálnych sieťach je možné napríklad so súhlasom týchto osôb.“

Podobné je to aj so záznamami z bezpečnostných kamier umiestnených v obchodoch. Ako upozorňuje Pötheovej úrad, zákon vyslovene hovorí, že „vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak“.

WA 26 New York - Riadite¾ka produktového dizajnu sociálnej siete Facebook Julie Zhuoová ukazuje pä nových piktogramov, ktoré môžeme používa na Facebooku. Príspevky na tejto sociálnej sieti môžeme okrem tlaèidla "páèi sa mi to", ohodnoti aj ïalšími emóciami. Vyjadri možno súhlas, podporu, prekvapenie, zármutok èi dokonca znepokojenie. FOTO TASR /AP In this Thursday, Feb. 18, 2016 photo taken in New York, Julie Zhuo, product design director at Facebook, demonstrates the new emoji-like stickers customers will be able to press in addition to the like button. Facebook's Like button is getting some company, as the company rolls out alternatives worldwide after testing in a few countries. (AP Photo/Mary Altaffer)
Foto – TASR/AP

Tým osobitným zákonom je napríklad Občiansky zákonník, ktorý pripúšťa, že sa fotka z kamery môže objaviť v televíznom spravodajstve alebo novinách. Samotní obchodníci ich použiť nemôžu – napríklad ani na takzvané tabule hanby, kam by chceli vystaviť drobných zlodejov, ktorých ich kamery prichytili pri čine. Teda ak im sám zlodej na to nedá súhlas, čo sa zrejme očakávať nedá.

Médiá a kauza „sestra Smrť“

Právnik Tomáš Kamenec hovorí, že aj médiá, ktorým zákony nebránia zábery podozrivých publikovať, by sa mali správať zodpovedne a myslieť na súkromie aj pri podozrivých. „To, že je niekto údajne podozrivý z nejakého konania, a priori neoprávňuje akúkoľvek osobu, s výnimkou zákonom určených subjektov, nakladať s jeho osobnými údajmi. Úplná voľnosť v tomto by sa ľahko mohla zvrhnúť na svojvôľu a viac poškodiť ako pomôcť,“ vysvetľuje.

„Na druhej strane sú určite prípady, keď je možné obhájiť zverejnenie záberov podozrivých ako legitímne a legálne.“ Ako príklad uvádza kauzu baru Mariachi v Nitre. Záznam z kamery mal jednoznačnú výpovednú hodnotu a polícia, aj keď ho mala, nekonala po veľmi dlhý čas.

„V tomto prípade sa domnievam, že zverejnenie záznamu bolo vo verejnom záujme a s ohľadom na vlastné konanie by sa ťažko dotknuté osoby domáhali nejakej ochrany,“ dodáva právnik. Paradoxne, podľa Kamencových vedomostí sa na slovenských súdoch takejto ochrany v tejto chvíli domáhajú skôr právoplatne odsúdení zločinci. Konkrétne prípady však nemenuje.

Na opatrnosť by mala médiá nabádať napríklad kauza takzvanej „sestry Smrť“ v susednej Českej republike. Pred dvomi rokmi v nemocnici v mestečku Rumburk zomrela pacientka na zástavu srdca. V krvi jej našli vyššiu koncentráciu draslíka, ktorá naznačovala, že bola otrávená. Následne jeden z lekárov podal trestné oznámenie na zdravotnú sestru, ktorá mala pacientku usmrtiť.

Žaloba sa rozšírila o ďalších päť vrážd a médiá sestre vymysleli prezývku  a zverejňovali jej celé meno. Vo veľkom prebrali aj jeden z údajných motívov zdravotnej sestry, s ktorým pracovali kriminalisti, teda že si týmto spôsobom mala uľahčovať prácu. Sestra však svoju vinu popierala. Až ju nakoniec krajský súd oslobodil s tým, že neexistuje jediný priamy dôkaz, ktorý by obvinenú s vraždami spájal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie