Denník N

Orbán o záveroch bratislavského samitu zavádzal

Maďarský premiér podľa domácich médií nehovoril pravdu, aby neohrozil referendum o povinných migrantských kvótach. Maďari pôjdu hlasovať 2. októbra, kampaň je založená na kritike Bruselu a šírení protimigrantských nálad.

Samit v Bratislave mohol utŕžiť oprávnenú kritiku a je pravda, že sa ním nič konkrétne nevyriešilo, väčšina prítomných politikov však aspoň obsah diskusií doma interpretovala správne.

Maďarský premiér Viktor Orbán bol však v ťažkej situácii, ktorú si vytvoril sám – propaganda Fideszu pre blížiace sa referendum je založená na kritike Bruselu za nečinnosť v migrantskej kríze a na vzbudzovaní strachu až nenávisti voči prichádzajúcim, ktorí podľa nich ohrozujú hranice schengenu.

Priznať v takomto čase, že EÚ sa o potrebe zmeny rozpráva, by nebolo úspešné. Lenže tentokrát sa skreslené interpretácie premiéra netýkali len jeho vlastnej krajiny, ale rokovaní, na ktorých boli prítomní svedkovia z každej krajiny EÚ. Tí sa ozvali.

Maďarský premiér sa v piatok večer vyjadril takto: „Stretnutie bolo neúspešné. Nezmenila sa prisťahovalecká politika. Dokonca naďalej prevláda samozničujúca a naivná prisťahovalecká politika.“  

Toto vyjadrenie v Maďarsku nevyvolalo veľké reakcie, až kým sa nezačali objavovať iné dojmy politikov európskych krajín, ktoré pôsobili, akoby si Viktor Orbán kúpil lístok do nesprávnej sály a pozrel si úplne iný film ako zvyšok sveta.

Jemné prepojenie s referendom

Nečudo, že sa Orbán o rokovaniach vyjadril zavádzajúco. Kritizujú ho za to, no aspoň neohrozil základné tézy a preferencie svojej kampane.

Niektoré nezávislé periodiká v Maďarsku okamžite upozornili na to, že sa ich premiér snaží zavádzať, aby podporil svoje argumenty v referende. Zverejnili aj vyjadrenia Andreja Kisku, ktorý obvinil Orbána z toho, že myšlienke Únie škodí rovnako ako Únia sama sebe, keď robí chyby. „Únii škodí, ak politici o nej a jej inštitúciách zabudli povedať pekné slovo a Brusel sa stal nadávkou. Veľakrát iba sledujú svoje domáce ciele, nejde im o vylepšenie Únie, ale o domáce preferencie, percentá, voľby, cynické zjednodušovanie zložitých otázok alebo o zveličovanie.“

Orbánova vláda na čele s ministrom Jánosom Lázárom sa mohla síce okamžite búriť proti prezidentovmu vyhláseniu a diplomaticky sa uraziť, trpkosť v maďarských médiách ostala a začalo sa prepájanie skreslených vyjadrení s honbou za preferenciami. Orbánovi do kariet nehralo ani zverejnenie záverov samitu či vyjadrenie poľskej premiérky Beaty Szydlovej.

Poľská vládna strana Právo a Spravodlivosť síce kopíruje fideszovskú agendu, no boli napriek tomu spokojní s víziou, ktorú na samite predložili politici: „Došlo ku konsenzu v tom, že doterajšiu prisťahovaleckú politiku treba pozmeniť… Prítomní európski politici uznali, že doterajší model sa neujal.“

Nešlo, samozrejme, o konečné riešenie problému, samit kritizujú najmä preto, že nedošlo k rozhodnutiu v žiadnej téme. Tvrdenie, že sa však ani o potrebe zmeny nediskutovalo, je veľmi zavádzajúce. Aj zverejnené závery z rokovaní uvádzajú, že sa členské štáty zhodli v potrebe zmeny imigračnej politiky a v tom, že doteraz existujúci systém nie je funkčný. Veľa sa hovorilo aj o ochrane hraníc schengenu a o prísnejších pravidlách pre prichádzajúcich.

Ak teda Orbán požadoval, aby riešenie dlhoročnej krízy sa konečne rozuzlilo v Bratislave, tak má pravdu. Z toho hľadiska bolo rokovanie neúspešné. Nikto na samite nevyslovil, že migráciu treba zastaviť, čo sa najprísnejším nepáčilo. Ako dlhodobý kritik Únie by však mal byť Orbán spokojný, keďže sa do pozornosti dostali viaceré jeho umiernené myšlienky.

Majú čo zakrývať

Okrem referenda, ktorému kritika Bruselu v súčasnosti dopomáha, môže Orbánova prísna kritika Únie zakrývať aj iné problémy. Orbánova vláda dlhodobo čelí obvineniam za nedemokratické správanie, ktoré napríklad najnovšie potvrdila aj americká veľvyslankyňa v Budapešti, Coleen Bellová. Vyhlásila, že z funkcie odstúpi bez ohľadu na to, či vyhrá Donald Trump, alebo nie.

Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že už nevládze udržiavať priateľské vzťahy medzi USA a Maďarskom, ktoré sa podľa nej nemajú šancu zlepšiť bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby v USA. Maďarsko sa totiž podľa nej príliš vzďaľuje od demokratických tendencií a korupcia v krajine je nepredstaviteľná.

Okrem toho čelí v súčasnosti maďarská vláda obžalobe škandinávskych krajín, ktoré sa na Orbána sťažujú pre odmietanie prijať utečencov, ktorých majú oni priveľa. Lázár označil diskusie na samite za prázdne reči, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Podľa neho darmo hovoria európski lídri o bezpečnejších hraniciach, keď naďalej chcú presúvať utečencov podľa systému kvót.

To je aj kľúčovou otázkou referenda – Maďari majú v októbri rozhodnúť o tom, či súhlasia s politikou kvót. Maďarsku zatiaľ podľa výpočtov „hrozí“ len okolo 1 000 presunutých utečencov, práve zo Škandinávie alebo Nemecka, či Rakúska.

Referendum čelí v Maďarsku silnej kritike, a keď sa k domácim nespokojencom pridali aj hlasy zo zahraničia, vláda zareagovala myšlienkou, že referendum predsa nemôže byť nedemokratické. Je podľa nich najsvätejším nástrojom demokracie, pretože hlasuje priamo ľud. Nič však nehovorí na obhajobu svojej manipulatívnej kampane.

Je asi nemožné od vládnej strany očakávať, aby si manipuláciu s kampaňou na referendum priznala, ale zahraničnú kritiku a priame narážky nezávislých domácich médií ignorovať nemôže. Kampaň k referendu je manipulatívna a používa skreslené informácie, aby si zaručila úspech. Je však otázne, nakoľko táto situácia Maďarsko ohrozí v postavení v Únii.

Je pravda, že Orbán a jeho vláda sa najnovšie skôr odvolávajú na spoluprácu medzi krajinami V4 a budujú si na tom základňu na kritiku Únie, zatiaľ však väčšina Maďarov Európsku úniu nechce opustiť.  

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Predražené predsedníctvo

Svet

Teraz najčítanejšie