Denník N

Premiér sa bojí už aj vlastného zjazdu

Pre kauzu piešťanského CT musel z vysokej politiky odísť Pavol Paška. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pre kauzu piešťanského CT musel z vysokej politiky odísť Pavol Paška. Foto N – Tomáš Benedikovič

Robert Fico je pri moci desať rokov a členstvo už cíti, že vrchol jeho vládnutia už majú všetci za sebou.

Oznámenie Smeru, že ruší svoju „programovú konferenciu“, je ďalším potvrdením, že sebavedomie Roberta Fica je čoraz unavenejšie. Vysvetlenie, že sa minulý týždeň organizoval samit, a preto sa tento víkend nemôžu v Smere rozprávať o budúcnosti, nepotrebuje extra spochybňovanie. Aj Miroslavovi Čížovi by muselo dôjsť, že obe akcie boli v kalendári zapísané už niekoľko týždňov, že premiéra muselo niečo vystrašiť až teraz po víkende.

Šok zo sumy slov, ktorú mu ako koncept straníckej stratégie predložilo duo Blaha-Paška, nemohol byť rozhodujúcim dôvodom, prečo Fico víkendové stretnutie zrušil. Predseda Paškove aj Blahove limity roky dobre pozná. Paška je nesebakritický splietač fráz, pri ktorého verejných vystúpeniach sa už v minulosti aj Fico očividne hanbil.

Blaha je sčítanejší, menej smiešny a celkom rešpektovaný človek z prostredia skupiny intelektuálov fanúšikujúcich Smeru. Ich názormi a nápadmi sa však Fico nikdy neriadil ani neinšpiroval; nebol ani dôvod veriť, že by to teraz malo byť inak. Fico len verí, že na veľkú stranu sa patrí, aby vyzerala, že má nejaký intelektuálny predvoj, tak si ho chová a správa sa k nemu úctivo.

Jediná fungujúca ideológia Smeru bola odnepamäti myšlienka triedneho boja, ktorú si dokázal Fico prisvojiť tak dobre, že z trhu vymazal ešte aj komunistickú stranu a prisvojil si tak obe dôležité spojenia slova sociálny (sociálna spravodlivosť a sociálna dávka). Nie je za tým žiadna originálna idea, len Ficova charizma, pracovitosť a cynizmus. Vďaka nemu dokázal naraz aj bojovať s kapitalizmom, aj pomáhať budovaniu oligarchických inštitúcií veľkosti Miroslava Výboha či Jozefa Brhela.

Na takom nastavení Smeru sa nikdy nič nezmení. Akože socializmus sem-tam spestrí nacionalizmom alebo strašením utečencami, ale domovské ihrisko neopustí. Rovnako je isté, že Fico sa nepostaví oligarchickému modelu vládnutia, pretože sám z toho požíva výhody a je hrdý, že už nie je len sympatická bábka z čias, keď Flašík a spol. zorganizovali Smer, a.s.

Problém celého príbehu je v tom, že Fico ako každý populista prirodzene starne. Nie v zmysle znižovania schopnosti klikovať. Len ako každý silný politik naráža na nereálne očakávania, ktoré do neho voliči pred desiatimi rokmi dali. Ak by aj štát fungoval, ako má, ak by nemocnice vyzerali ako české, aj keby Bašternák staval sociálne bývanie, popularita Smeru by tak či tak padala. Lebo žiaden politik nemôže všetkým voličom zaručiť, že budú v živote úspešní, že budú so svojimi životmi spokojní a že sa im nikdy nestane nič nepríjemné.

V situácii padajúcich percent a neistoty z výsledku budúcich volieb sa prirodzene ozývajú kritici, ktorí ešte minulý rok na zjazde súhlasili ako u Kim Čong-una. Akú má v tejto situácii Fico záruku, že ak sa na „programovom sneme“ za mikrofónom rozbehne napríklad Flašíková-Beňová, že sa nepridajú ďalší? Môže predseda delegátom tvrdiť, že Smer má naďalej silnú medzinárodnú podporu, hoci aj socialistickí európski politici už jeho meno dávajú ako príklad degenerácie európskej politiky? Môže s vážnou tvárou Fico na snem prísť aj s Kaliňákom, hoci vie, že vo vnútri strany už jeho odstúpenie polohlasne žiada väčšina? Môže, ale bojí sa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie