Denník N

Dnešné kalkulačky majú vyšší výkon ako počítače, s ktorými sme vyleteli na Mesiac, boli sme na výstave Cosmos Discovery (+ foto)

Model kozmickej rakety Saturn V v mierke 1:10. Foto – Cosmos Discovery
Model kozmickej rakety Saturn V v mierke 1:10. Foto – Cosmos Discovery

V Bratislave je najväčšia putovná výstava o kozmonautike na svete so stovkami exponátov. Boli sme sa na nej pozrieť.

Písal sa rok 1965, keď Alexej Leonov ako prvý človek vystúpil do kozmu.

„Skoro sa mu nepodarilo dostať sa nazad a takmer zahynul,“ vraví mi Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

„Keď vyšiel do vesmíru, natlakoval sa mu skafander. Prechodová komora mu bola malá, preto sa nemohol vrátiť. Tak spravil riskantnú vec, že si zo skafandra upustil tlak. Riskoval omdlenie, ale nakoniec to zvládol. V júni bol Leonov na Slovensku a povedal mi, že za tú chvíľu, čo bol vonku, vypotil niekoľko litrov. Tak veľmi namáhavé to bolo,“ dodal Kapuš.

Viac ako dvesto exponátov

S Kapušom sme na Cosmos Discovery, najväčšej putovnej výstave o kozmonautike na svete. Nachádza sa na výstavisku Incheba v Bratislave a otvorená bude až do januára budúceho roku.

„Je tu viac ako dvesto originálnych exponátov z USA i Sovietskeho zväzu, modely rakiet a raketoplánov, orbitálne stanice, dobové dokumenty a ešte oveľa viac,“ hovorí Zuzana Benediktová z JVS Group.

Výstavu pripravovali takmer rok a postupne sa bude ešte vylepšovať, vraví mi. Vystavovatelia oslovili NASA a ďalšie inštitúcie, ktoré im exponáty zapožičali a pomáhali im s odborným popisom.

Výstava Cosmos Discovery
JAKUB KAPUŠ pracuje v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA). Vytvorili v nej prvú slovenskú družicu, venujú sa aj iným aktivitám spojeným s výskumom vesmíru. Foto N – Vladimír Šimíček

Slovenská stopa

Výstava je rozdelená na niekoľko miestností, je v nich pološero, z reproduktorov sa ozýva dramatická hudba. Sprevádza nás Jakub Kapuš a trpezlivo nám vysvetľuje históriu jednotlivých exponátov.

Jedna z prvých miestností, v ktorej sa zastavujeme, sa venuje spojeniu Slovenska a kozmického výskumu.

Opatrne ukrytý pod ochranným sklom je aj vývojový prototyp prvej slovenskej družice. Originál je už hotový, družica by do vesmíru mala vyletieť čoskoro, ale problémy s raketou Falcon 9 od spoločnosti SpaceX, ktorá by ju mala vyniesť na orbitu, spôsobili odklad štartu.

„Postarali sme sa o to, že je tu niekoľko exponátov, ktoré mapujú slovenskú stopu v kozme. Sú tu viaceré prístroje, ktoré vznikli v Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach,“ vraví Kapuš.

Odborník mi vysvetľuje, že na pracovisku vyvinuli viac ako tridsať zariadení, ktoré v rámci rôznych misií leteli do vesmíru. „Zrejme najznámejším z nich je servisný elektronický modul ESS, ktorý vyvíjali pre misiu Rosetta. Obieha okolo kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko. ESS zabezpečoval oddelenie modulu Philae, ktorý pristál na povrchu kométy, a komunikáciu s ním,“ vraví Kapuš.

Výstava Cosmos Discovery
Vývojový prototyp prvej slovenskej družice od SOSA. Foto N – Vladimír Šimíček

Kozmický prepeličí inkubátor

Na ďalší exponát na výstave je Kapuš obzvlášť pyšný. „Našli sme ho v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach,“ hovorí a ukazuje na kozmický prepeličí inkubátor.

„Podobný mal aj slovenský astronaut Ivan Bella, keď bol vo vesmíre. Na stanici MIR sa mu vyliahli malé japonské prepelice. Robili s nimi viaceré experimenty, niekoľko z nich sa vrátilo živých na Zem,“ hovorí pre Denník N Kapuš.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie