Denník N

Dnešné kalkulačky majú vyšší výkon ako počítače, s ktorými sme vyleteli na Mesiac, boli sme na výstave Cosmos Discovery (+ foto)

Model kozmickej rakety Saturn V v mierke 1:10. Foto – Cosmos Discovery
Model kozmickej rakety Saturn V v mierke 1:10. Foto – Cosmos Discovery

V Bratislave je najväčšia putovná výstava o kozmonautike na svete so stovkami exponátov. Boli sme sa na nej pozrieť.

Písal sa rok 1965, keď Alexej Leonov ako prvý človek vystúpil do kozmu.

„Skoro sa mu nepodarilo dostať sa nazad a takmer zahynul,“ vraví mi Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

„Keď vyšiel do vesmíru, natlakoval sa mu skafander. Prechodová komora mu bola malá, preto sa nemohol vrátiť. Tak spravil riskantnú vec, že si zo skafandra upustil tlak. Riskoval omdlenie, ale nakoniec to zvládol. V júni bol Leonov na Slovensku a povedal mi, že za tú chvíľu, čo bol vonku, vypotil niekoľko litrov. Tak veľmi namáhavé to bolo,“ dodal Kapuš.

Viac ako dvesto exponátov

S Kapušom sme na Cosmos Discovery, najväčšej putovnej výstave o kozmonautike na svete. Nachádza sa na výstavisku Incheba v Bratislave a otvorená bude až do januára budúceho roku.

„Je tu viac ako dvesto originálnych exponátov z USA i Sovietskeho zväzu, modely rakiet a raketoplánov, orbitálne stanice, dobové dokumenty a ešte oveľa viac,“ hovorí Zuzana Benediktová z JVS Group.

Výstavu pripravovali takmer rok a postupne sa bude ešte vylepšovať, vraví mi. Vystavovatelia oslovili NASA a ďalšie inštitúcie, ktoré im exponáty zapožičali a pomáhali im s odborným popisom.

Výstava Cosmos Discovery
JAKUB KAPUŠ pracuje v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA). Vytvorili v nej prvú slovenskú družicu, venujú sa aj iným aktivitám spojeným s výskumom vesmíru. Foto N – Vladimír Šimíček

Slovenská stopa

Výstava je rozdelená na niekoľko miestností, je v nich pološero, z reproduktorov sa ozýva dramatická hudba. Sprevádza nás Jakub Kapuš a trpezlivo nám vysvetľuje históriu jednotlivých exponátov.

Jedna z prvých miestností, v ktorej sa zastavujeme, sa venuje spojeniu Slovenska a kozmického výskumu.

Opatrne ukrytý pod ochranným sklom je aj vývojový prototyp prvej slovenskej družice. Originál je už hotový, družica by do vesmíru mala vyletieť čoskoro, ale problémy s raketou Falcon 9 od spoločnosti SpaceX, ktorá by ju mala vyniesť na orbitu, spôsobili odklad štartu.

„Postarali sme sa o to, že je tu niekoľko exponátov, ktoré mapujú slovenskú stopu v kozme. Sú tu viaceré prístroje, ktoré vznikli v Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach,“ vraví Kapuš.

Odborník mi vysvetľuje, že na pracovisku vyvinuli viac ako tridsať zariadení, ktoré v rámci rôznych misií leteli do vesmíru. „Zrejme najznámejším z nich je servisný elektronický modul ESS, ktorý vyvíjali pre misiu Rosetta. Obieha okolo kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko. ESS zabezpečoval oddelenie modulu Philae, ktorý pristál na povrchu kométy, a komunikáciu s ním,“ vraví Kapuš.

Výstava Cosmos Discovery
Vývojový prototyp prvej slovenskej družice od SOSA. Foto N – Vladimír Šimíček

Kozmický prepeličí inkubátor

Na ďalší exponát na výstave je Kapuš obzvlášť pyšný. „Našli sme ho v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach,“ hovorí a ukazuje na kozmický prepeličí inkubátor.

„Podobný mal aj slovenský astronaut Ivan Bella, keď bol vo vesmíre. Na stanici MIR sa mu vyliahli malé japonské prepelice. Robili s nimi viaceré experimenty, niekoľko z nich sa vrátilo živých na Zem,“ hovorí pre Denník N Kapuš.

„Prepelica je malá, ale vajcia, ktorá znáša, sú vzhľadom na jej telo pomerne veľké, navyše majú lepšie vlastnosti ako tie kuracie. Uvažuje sa, že by astronauti pri letoch na Mars mali malú prepeličiu farmu, ktorá by ich zásobovala mäsom a vajcami. Prepelice slúžia aj na experimenty: skúma sa fyziológia zvierat, či sa ich kosti a svaly správne vyvíjajú,“ dodal slovenský odborník zo SOSA.

Keď „Kysučan“ ulomil blatník na Mesiaci

Posledný muž na Mesiaci a veliteľ misie Apollo 17 bol Eugene Cernan. Jeho otec pochádzal z Kysúc (matka bola z Moravy), na Mesiac viezol aj československú vlajku, vraví Kapuš, keď sa zastavíme pri jeho veľkej fotke.

Neskôr sa pristavíme aj pri lunárnom roveri v životnej veľkosti, s ktorým Cernan brázdil Mesiac.

„Vozidlo nemá gumy, kolesá sú z pletiva. Cernanovi sa podarilo ulomiť blatník, lepili to tam páskou. U nás v SOSA si niekedy zo žartu hovoríme, že Slovák všetko pokazí,“ smeje sa Kapuš pri veselej príhode.

mt0a0106
Polovičná replika sovietskej sondy Luna 16, v pozadí lunárny rover využívaný v posledných troch misiách programu Apollo, ktoré smerovali na Mesiac. Foto – Cosmos Discovery

Pacifik, pohrebisko kozmických lodí

Za najhodnotnejší exponát celej výstavy považuje raketovú trysku z motora R1 rakety Saturn V. „V roku 2013 ju z dna mora vylovil zakladateľ Amazonu Jeff Bezos. Tá tryska bola súčasťou motora, ktorý poháňal raketu k Mesiacu. Je to vôbec po prvý raz, čo opustila územie Spojených štátov.“

Čudujem sa, že ju museli loviť z mora, ale Kapuš mi všetko vysvetlí, keď sa dostaneme k modelu rakety Saturn V. Na výstave je v mierke 1:10, v skutočnosti je vyššia ako Národná banka Slovenska. Ale aj v takejto zmenšenej podobe pôsobí vskutku majestátne.

„Saturn V bola trojstupňová raketa. Keď dosiahla určitú výšku, prvý stupeň sa oddelil. Padol do mora Atlantiku,“ hovorí Kapuš. „O inom oceáne, Pacifiku, sa hovorí, že je pohrebiskom kozmických lodí. Je obrovský a šanca, že by dopadajúce kusy niekoho trafili, je minimálna,“ dodal.

Raketa Saturn V sa neskôr zbavila aj druhého stupňa, na Mesiac ju naviedol len ten posledný, tretí. „Robia to preto, lebo sa zbavujú mŕtvej hmotnosti. Ak by to nespravili, potrebovali by ešte viac paliva,“ hovorí môj sprievodca výstavou.

mt0a0150
V popredí časť trysky raketového motora F-1. Pochádza z rakety Saturn V, doposiaľ najväčšej rakety, akú ľudstvo vyrobilo. V prvom stupni ich raketa mala päť. Kus, ktorý je na výstave, vylovili z mora v roku 2013. Pochádza z jednej z misií, ktorá smerovala na Mesiac. Foto ˜– Cosmos Discovery
Výstava Cosmos Discovery
Časť trysky raketového motora F-1. Foto N – Vladimír Šimíček

Mars, ďalšie miesto, kam sa vydať

Pristavíme sa aj pri replikách (model 1:1) vozidiel Spirit a Opportunity, ktoré v roku 2003 pristáli na Marse. Skúmajú povrch červenej planéty.

Kapuš ukazuje, že na Spirite je spomienka na astronautov, ktorí zahynuli pri lete raketoplánu Columbia v roku 2003. Kopce okolo miesta pristátia pomenovali Columbia Hills po zosnulých kozmonautoch.

„Opportunity brázdi Mars doteraz. Vozidlá pristáli tak, že tesne nad povrchom sa im nafúklo niečo ako airbagy. Ešte niekoľko sto metrov potom skákali v balóne po Marse. Až keď sa zastavili, airbagy sa sfúkli,“ vraví Kapuš. „Neskôr, v roku 2013, tam prišlo ešte vozidlo Curiosity. Je väčšie, airbagový spôsob sa nedal využiť, na spustenia na povrch planéty tam použili akýsi kozmický žeriav,“ dodáva.

Kapuša sme sa opýtali, prečo by ľudia mali chcieť ísť na Mars. „Je to podobná otázka ako: Prečo chceli ísť ľudia do Ameriky? Osídlenie Marsu je pre nás míľnik, ale je to aj záloha. Prežiť tam by nebolo jednoduché, ale nemáme inú možnosť, ako to skúsiť. Pretože Zem asi nevydrží nastálo: ohrozujú nás asteroidy a ohrozujeme sa aj sami. Mars je prirodzeným ďalším krokom vo vesmírnom výskume a miestom, kam sa do vesmíru vydať.“

Výstava Cosmos Discovery
Replika lode Mercury Friendship 7, v ktorej John Glenn ako prvý Američan vykonal prvý orbitálny pilotovaný let okolo Zeme. Prvým Američanom vo vesmíre bol Alan Shepard, ale ten vykonal len suborbitálny let (balistický skok). Foto N – Vladimír Šimíček

Deťom sa páčili skafandre a prilby

Deti sme sa vyspovedali, čo sa im na výstave páčilo najviac. „Páčili sa mi skafandre, makety lodí, ale zo všetkého najviac prilby. Majú zaujímavý tvar,“ povedal desaťročný Ondrej zo Žiliny. Na výstavu sa vydal so starou mamou.

Pyšne mi hovorí, čo všetko sa naučil: „Dozvedel som sa viac o tom, že ľudia boli na Mesiaci a že Lajka bolo prvé zviera vo vesmíre. Prvý slovenský astronaut sa volá Ivan Bella.“

Štvrtáčka Sofia najviac obdivovala skafandre. „Boli v nich oblečení kozmonauti,“ vraví. Odpovedá, že o letoch na Mesiac či o misiách na Mars sa v škole ešte neučila. Astronautkou by asi nechcela byť. „Bála by som sa, je to veľmi nebezpečné,“ vraví mi.

mt0a0124
Skafander z misie Apollo 13. Foto – Cosmos Discovery
cosmos-49
Dieťa obdivuje prilbu, ktorú používali astronauti v programe Apollo pri výstupe na povrch Mesiaca. Foto – Cosmos Discovery

Skvelá myšlienka

Na výstave je exponátov ešte oveľa viac, zďaleka sme nespomenuli všetko. Jeden z tých, ktorý ma oslovil najviac, bola originálna časť pultu riadiaceho strediska z misie Apollo z Houstonu.

„Je úžasné, s čím v tej dobe dokázali pristáť na Mesiaci. Dnešná obyčajná kalkulačka má vyšší výkon ako vtedajšie počítače,“ vraví Kapuš a ja sa nestačím čudovať nad umom vtedajších technikov, vedcov a kozmonautov.

Úplne prvá miestnosť, ktorou vás na výstave privítajú, je o počiatkoch kozmonautiky. Dozviete sa v nej, ako veľmi druhá svetová vojna urýchlila vývoj tohto odboru. „Vtedy sa rakety začali masovo využívať, dovtedy to boli len ojedinelé experimenty,“ vraví Kapuš.

Miestnosť má aj viac romantickú stránku, moju pozornosť upútala fotografia Julesa Verna. Svojho sprievodcu zo SOSA sa pýtam, či bol spisovateľ len rojkom, alebo sa jeho nápady aj zrealizovali. „Možno to bol rojko, ale tiež to bol vizionár. Väčšina vecí, ktoré napísal, sa splnila. Síce po dlhom čase, ale predsa. Okrem iného predpovedal let na Mesiac, hoci spôsob, ktorý opísal, by asi nefungoval,“ odpovedal mi Kapuš. „Ale tá myšlienka, že tam ľudia poletia, je jednoducho skvelá,“ dodal.

Výstava Cosmos Discovery
Replika veliteľského modulu kozmickej lode Apollo. Foto N – Vladimír Šimíček
Výstava Cosmos Discovery
Interiér veliteľského modulu kozmickej lode Apollo. Na Mesiac vždy leteli traja ľudia (tri sedačky). Foto N – Vladimír Šimíček
mt0a0169
Sekcia venovaná kozmickej lodi Soyuz. Návštevníci môžu vidieť všetky časti tejto lode: servisný modul, pristávací aj orbitálny modul. Foto – Cosmos Discovery

Teraz najčítanejšie