Kažimírova zmena ušetrí živnostníkom s vyššími príjmami na dani tisíc a viac eur

Živnostníci budú platiť nižšie dane. Návrh na vládu priniesol minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý pred štyrmi rokmi presadil, aby sa im dane zvýšili.

O čo ide? Kažimír navrhol, aby štát živnostníkom, ktorí si nezbierajú bločky a faktúry, uznal pri výpočte dane vyššie paušálne výdavky. A vláda s tým súhlasila.

To, že sa niečo také udeje, pôvodná štvorkoalícia, ktorá vzišla z volieb, sľúbila. No nebolo jasné, v akej výške a kedy.

Dnes sú paušálne výdavky vo výške 40 percent z príjmov živnostníka, no môžu byť najviac vo výške 5040 eur ročne. Kažimírov návrh, ktorý mu vláda odsúhlasila, je k živnostníkom podstatne štedrejší. Paušálne výdavky budú od budúceho roku 60 percent z príjmov a najviac 20-tisíc eur ročne. Živnostníci zmenu reálne pocítia, keď budú v marci 2018 platiť dane za predchádzajúci rok, teda za rok 2017.

O koľko nižšiu daň môže živnostník zaplatiť štátu? Ukážme si na príklade. Ak vlani zarábal 1500 eur mesačne a platil minimálne odvody, zaplatil teraz v marci štátu daň zhruba 1300 eur. Keby si už v marci mohol uplatniť paušálne výdavky, ako ich dnes navrhla vláda, zaplatil by na daniach o tisícku menej.

Pomôže to tým, čo zarobia aspoň tisícku

Kažimír návrh najprv predstavil zástupcom podnikateľov, ktorých však zaujímalo aj zdaňovanie dividend. „Prečo 20-tisíc? Táto hodnota je stanovená arbitrárne,“ vysvetľoval minister po vláde novinárom, ako jeho tím určil strop na výdavky živnostníkom.

„Je to ešte viac, ako žiadali zástupcovia podnikateľov,“ podotkol. Ročne tak malí podnikatelia zaplatia štátu na daniach menej odhadom o 40 miliónov eur.

Zástupcovia živnostníkov však v skutočnosti žiadali 2,5-krát vyšší limit pre paušálne výdavky. Ale aj s takým návrhom sú zatiaľ spokojní. „Budeme ešte debatovať o daňových licenciách,“ povedal Vladimír Sirotka z asociácie malých a stredných podnikov.

Živnostníci majú vždy na výber, či si budú odkladať bločky a faktúry za nakúpené tovary a služby a uplatnia si skutočné výdavky spojené s podnikaním, alebo využijú takzvané paušálne výdavky. Tie využívajú najmä autori, umelci, ale trebárs aj IT-čkári.

„Zmena pomôže najmä tým, ktorí zarobia viac ako 1000 eur mesačne. Tí, ktorí zarobia menej, zmenu nepocítia. Pomohlo by im, keby vláda znížila minimálne odvody, čo však neurobila,“ hovorí opozičný poslanec Jozef Mihál (SaS). Navrhované zvýšenie limitu paušálnych výdavkov ho však prekvapilo. „Je to veľmi zaujímavé,“ poznamenal.

Dnešná výška paušálnych výdavkov znamená, že v plnej výške spomínaných 40 percent využije živnostník s ročným príjmom 12 600 eur, čo je 1050 eur mesačne. Kto zarába viac, v skutočnosti si už uplatňuje nižšie ako 40-percentné paušálne výdavky. Kto zarába viac, využije maximálne paušálne výdavky pri príjme 2777 eur mesačne.

Návrh znamená aj to, že živnostníkom, ktorí platia daňové preddavky, vráti štát viac peňazí.

Živnostníci neboli pre Smer témou

Paušálne výdavky pre živnostníkov sa znížili za druhej Ficovej vlády v roku 2013. Dovtedy boli vo výške 40 percent a 60 percent pre remeselníkov, bez stropu. Zároveň im upravila vzorec na výpočet odvodov tak, že ich platia z vyššieho vymeriavacieho základu ako predtým. Výsledkom je, že štátu po zmenách začali odvádzať viac peňazí ako dovtedy.

Ministri Ficovej vlády dôvodili vyššie odvody pre živnostníkov tým, že si aspoň nasporia na také dôchodky, z ktorých naozaj vyžijú. A zníži sa rozdiel v zdaňovaní príjmov medzi zamestnancami a živnostníkmi.

Treba však povedať, že zmeny pre živnostníkov chystali ešte za Radičovej vlády aj vtedajší ministri Ivan Mikloš a Jozef Mihál.

Živnostníci pre Smer neboli ani predvolebnou témou, na rozdiel od SNS, ktorá  hovorila, že chce živnostníkom znížiť dane aj odvody. Premiér Robert Fico (Smer) sa o živnostníkov zaujímal najviac vtedy, keď už bolo zrejmé, že problémy Váhostavu, ktorý im neplatil faktúry, neprejdú v tichosti tak ako pri Doprastave či TSS Grade.