Denník N

Kontrolóri si posvietia na Počiatkovu križovatku. Na Triblavine je čo skúmať

Križovatku Triblavina neustále menia. Jej tvar je kľúčový pre šoférov a výnosnosť developerských projektov pri D1. Zdroj – enviro.gov.sk
Križovatku Triblavina neustále menia. Jej tvar je kľúčový pre šoférov a výnosnosť developerských projektov pri D1. Zdroj – enviro.gov.sk

Štát už trikrát prekreslil križovatku, ktorá určí pohodlie šoférov na D1 medzi Bratislavou a Trnavou.

Šoféri by mali jazdiť po pohodlnejšej diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, doterajší provizórny trojpruh nahradí komfortné riešenie. Kedy a ako sa naplní, závisí od toho, ako bude diaľnica po vynovení vyzerať.

Jej parametre významne určuje prvá časť mohutnej prerábky D1 medzi Chorvátskym Grobom a Bernolákovom, ktorá sa už začala stavať. No túto križovatku nazvanú Triblavina sa chystá prešetriť Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

„NKÚ robí mimoriadnu kontrolu. Reaguje na podnet prijatý v súvislosti s projektom výstavby diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina,“ píše úrad v správe.

Pozrú si aj faktúry

Vysvetľuje, že plánuje preveriť, ako Národná diaľničná spoločnosť (NDS) postupovala pri príprave tohto kľúčového projektu. „Tiež sa zameria na nastavenie metodiky plánovania, ako aj financovanie projektu – rozpočet a fakturácie – či funkčnosť vnútorného kontrolného systému diaľničnej spoločnosti,“ dodal úrad.

Vyšetrovať bude mať čo -tak rýchlo a záhadne, ako mení Triblavina svoje základné parametre a tým určuje aj budúce pohodlie šoférov na D1, sa u nás ešte žiadna stavba nemenila.

Triblavina sa pritom formálne stavia už od apríla minulého roku. Vtedy mala mať tunajšia diaľnica D1 tri plnohodnotné pruhy a vedľa nich súbežné zberné komunikácie nazvané kolektory – po dva pruhy v každom smere. Nimi by sa mohli obyvatelia priľahlých obcí ako Chorvátsky Grob či Bernolákovo pohodlne napájať na diaľnicu vo viacerých bodoch.

Takto by to Triblavina mohla vyzerať:

triblavinapo

Koncom roka zrazu NDS rozostavanú križovatku prekreslila. Diaľničiari hovorili, že kolektory netreba, vjazdy na križovatku osekali a tvrdili, že na všetko stačí iba diaľnica, ktorá bude mať štyri pruhy v každom smere.

Na to sa však ozvala vlna kritiky. Najsilnejším tvrdením je to, že zmenená križovatka zaistí vjazd na D1  iba jednému developerskému projektu. Ide o Starland, ktorý rozpína budúce logistické centrum a bytovú výstavbu po oboch stranách križovatky.

„Z verejných financií rieši križovatku pre jedného investora. Pôvodná projektová dokumentácia, ktorá niečo stála, sa nebude dať použiť. V území pôsobia iní investori, ktorí v zmysle schváleného územného plánu investovali do prípravy stavieb. Tieto náklady bude štát vracať?“ okomentovala zmenený projekt bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová.

Divné plány z čias ministra dopravy Jána Počiatka a teda vlády Smeru pred voľbami kritizoval aj Róbert Auxt zo Siete. Po voľbách sa stal novým šéfom Národnej diaľničnej a čakalo sa, čo s Triblavinou urobí.

Kolektory budú či nebudú?

Križovatku prekreslil, tvrdil, že bude mať aj kolektory. Kritici však z výkresov vyčítali čosi iné: päť diaľničných pásov v každom smere, ale nie kolektory, ani hustejšie vjazdy pre obsluhu širšieho územia okolo diaľnice.

„To, čo bolo povedané ústami hovorkyne ministerstva dopravy, podľa nášho názoru neplatí, pretože situácia sa nezmenila, kolektory nebudú, čiže možnosť napojenia okolitých území zostáva stále zrušená,“ dodala Kratochvílová.

Spokojní s týmto riešením podľa posledných informácií neboli ani na bratislavskej župe. Čítajú ho ešte o trochu inak.

„Nie je to úplne plnohodnotné riešenie, ktoré by spĺňalo dopravné obslúženie dotknutého územia. Je to lepšie ako päťpruhová diaľnica, došlo k výraznému posunu, ale je to horšie, ako keby tam boli tie kolektory, ktoré sme od začiatku naplánovali,“ povedal začiatkom leta podľa agentúry TASR bratislavský župan Pavol Frešo.

Starland má na to iný názor. „Z nášho pohľadu je úplne irelevantné, či kolektory budú alebo nie, v žiadnom prípade to neovplyvňuje ani naše rokovania s klientmi, ani hodnotu našich pozemkov,“ tvrdil v rozhovore Ronald Tahotný zo Starlandu.

Kto je majiteľom projektu, neprezradil. Firma má akcionára na Cypre a v jej orgánoch pôsobili svojho času Mario Hoffmann aj Peter Korbačka z J&T.

 

Rozšírenie D1

Teraz najčítanejšie