Čítate Čechova či Orwella, aby ste boli viac empatickí? Pôvodnú štúdiu spochybnili

Existujú predstavy, že morálny pokrok spojený s väčšou vnímavosťou na utrpenie druhých v nás vzbudzujú skôr emócie ako rozum.

Kultivovať by ich mohlo čítanie literatúry. Vďaka príbehom sa oboznamujeme s utrpením vybraných skupín ľudí, napríklad homosexuálov, žien alebo černochov, a stávame sa citlivejšími a láskavejšími k tým, ktorí nás doteraz príliš nezaujímali.

Niekedy sa uvádza, že takým príkladom, ktorý zušľachťoval našu morálku, je kniha Chalúpka strýčka Toma (1861) od americkej spisovateľky Harriet Beecher Stoweovej.

Autorka v nej vykreslila neradostnú situáciu černochov na juhu USA v 19. storočí. Vďaka príbehom, ktoré obsahuje, sa ľudia mohli po prvý raz vžiť do žalostnej situácie obľúbených hrdinov, prežiť s nimi utrpenie, ktorému bežne čelili, a opraviť tak svoje názory na spolužitie s nimi.

Od literatúry k emóciám

V roku 2013 vyšiel v prestížnom časopise Science článok, ktorý mal potvrdzovať názor, že čítanie beletrie od velikánov literatúry zlepšuje naše sociálne zručnosti, hlavne schopnosť porozumieť emóciám a pocitom druhých ľudí.

Populárny blog v New York Timese reagoval na štúdiu textom s príznačným názvom: „Ak chcete lepšie sociálne zručnosti, vedci odporúčajú trošku Čechova“. Výskum si všimli aj mnohé iné svetové médiá.

Reč je tu o tom, čomu sa odborne hovorí „teória mysle“. Vďaka nej chápeme, že iní ľudia majú vlastné presvedčenia, ktoré sa líšia od tých našich, a rozumieme ich myšlienkam a pocitom.

Ide o mimoriadne užitočný nástroj, pomocou ktorého sa orientujeme v sociálnej realite. Predstavte si, aká ťažká by bola komunikácia s inými ľuďmi, ak by sme nevedeli odhadnúť, čo sa im deje v hlave.

Minulý mesiac publikovala rovnaká dvojica autorov ďalší článok (využili v ňom inú metodológiu), ktorý má ich staršie zistenia z roku 2013 opätovne potvrdzovať.

Príčinný vzťah?

Lenže v psychológii (tak ako v každom inom vednom odbore) nie je nič nespochybniteľné a večné. Pokus o zopakovanie uvedených výsledkov nevyšiel. Článok od Marie Eugenie Panerovej z Boston College a jej početného tímu práve vyšiel v časopise Journal of Personality and Social Psychology.

Psychológovia sa dlho hádajú, či medzi dvoma javmi, v tomto prípade čítaním beletrie a zlepšenými sociálnymi zručnosťami, existuje príčinný vzťah, a ak áno, aký má smer.

Je totiž veľmi dobre možné, že vplyv čítania literatúry na uvedené schopnosti je nulový. Lebo to môžu byť práve tí z nás, ktorí vynikajú v schopnosti vcítiť sa do pocitov druhých, čo obľubujú čítanie kníh. 

Autori pôvodnej štúdie tvrdili, že tam príčinný vzťah je, a dokladajú to vzorkou ľudí, u ktorých sa po čítaní krátkeho úseku z kníh á la Čechov sociálne zručnosti zlepšili.

George Orwell či Danielle Steelová

Panerová a spol. však píšu, že iné tímy prišli s inými výsledkami. V týchto štúdiách však ľudia nečítali iba krátke výseky z kníh, ale celé knihy a vedci ich testovali až jeden týždeň po čítaní, nie bezprostredne po ňom.

Preto spravila Panerová s kolegami priamu replikáciu (čo možno najvernejšie zopakovanie) pôvodnej štúdie, aby sa vyznali v doposiaľ zmätočných údajoch.

Ľudí rozdelili do niekoľkých skupín, buď čítali literatúru faktu, alebo beletriu. V anglickom prostredí sa beletria ďalej delí na literárnu (literary fiction) a populárnu (pop fiction) formu. Do prvej skupiny by patril Salman Rushdie či George Orwell, do druhej Danielle Steelová alebo Rosamunde Pilcherová.

Ponechajme teraz stranou, že delenie sa často spochybňuje. Pre naše potreby postačí, ak budeme vedieť, že ide o akési rozdelenie na „náročnejšiu literatúru“ a „ľahší žáner“.

Vo štvrtej skupine účastníci experimentu nič nečítali, spolu sa do výskumu zapojilo necelých osemsto ľudí.

Bez okamžitých účinkov

Aké sú závery? „Nedokázali sme nájsť významne vyššie skóre v schopnosti odhaliť emócie na fotkách ľudí u tých, ktorí čítali kvalitnú beletriu (literary fiction). V skratke, nenašli sme žiadne dôkazy o okamžitých účinkoch čítania literatúry na teóriu mysle,“ píše sa v štúdii.

„Nie sme presvedčení, že čítanie krátkeho textu akéhokoľvek druhu môže spoľahlivo zlepšiť teóriu mysle. Akýkoľvek okamžitý efekt čítania na schopnosti spojené s teóriou mysle je s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi drobný a nezávisí len od čitateľa a textu, ale tiež od vzťahu medzi nimi,“ dodali autori.

Panerová a jej tím ľuďom predložili tiež zoznam viacerých spisovateľov. Podľa toho, ktorých poznali, určovali, či sa viac zaujímajú o „náročnejšiu“, či „ľahšiu“ literatúru.

Tu sa ukázalo, že ak človek dlhodobo (v priebehu života) čítal kvalitnú beletriu, vykazoval v teste rozpoznávania emócií druhých ľudí na fotkách vyššie skóre. Autori preto považujú za možné, že „čítanie literatúry teóriu mysle časom posilňuje“.