Denník N

Beblavý: Nepotrebujeme tričká Fico chráni zlodejov, lebo to už všetci vedia

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ešte nikdy nebola slovenská politika natoľko odborne a intelektuálne vyprázdnená ako dnes, vraví Miroslav Beblavý. Vláda podľa neho dokázala, že Slovensko nezlepší, a Sulík s Matovičom zasa to, že nie sú alternatívou.

Na čom teraz robíte?

Tých vecí je veľmi veľa. Ešte v máji sme s kolegyňami spustili občianske združenie V mojom mene. Cez toto združenie rozbiehame svoje politické a občianske aktivity. Napríklad sme využili Hodinu otázok pre ministrov tak, že si najprv pýtame otázky od ľudí a potom ich za nich kladieme priamo ministrom. V júni sme to tak spravili so školstvom, teraz so zdravotníctvom. Príjemne ma prekvapilo, že k zdravotníctvu prišlo za 24 hodín až 70 otázok, z ktorých väčšina bola veľmi konkrétna a kvalifikovaná.

A ďalej?

Napríklad pod názvom Slovensko 2.0 sa snažíme dať dokopy víziu, ako by sa malo Slovensko zmeniť. Po desiatich rokoch stagnácie je reštart dosť potrebný.

Pripravujete nejaký zákon podobný známej úprave hypoték, ktorá reálne zlacnila pôžičky na bývanie?

V opozícii nie je problém mať dobré nápady, problém je ich presadiť. Na tejto schôdzi máme balík zákonov, ktorý je podľa mňa nepomerne dôležitejší ako to Beblavého percento, na ktoré som inak hrdý. Je to balík, ktorý by zabezpečil odpolitizovanie dohľadu nad políciou či zverejňovanie nadmerných odpočtov DPH. To sú veci, ktoré by riešili kauzy, ako je tá Bašternákova. Napriek mojej snahe sa mi však nepodarilo koalíciu presvedčiť, aby sa nimi zaoberali, takže predpokladám, že ich odmietnu.

Tak to väčšinou býva, nie?

Reálne sa v tejto vláde dá rokovať len s troma ministrami. Kažimírom, Druckerom a pani ministerkou Žitňanskou, s ktorou teraz hovoríme o pozmeňovacích návrhoch k protischránkovému zákonu, aby bol čo najviac funkčný. Ten zákon asi nebude podľa mojich predstáv, ale snažím sa o to, aby im bol aspoň čo najmenej vzdialený.

O čom sa bavíte s Kažimírom?

Máme takú predbežnú dohodu, že na jeseň zhodnotíme otázky okolo bývania a jeho financovania, a myslím, že by niečo mohlo prejsť. No aby takéto veci mali šancu na schválenie, musia byť dohodnuté veľmi decentne a v zákulisí, aby obe strany boli spokojné. Preto zatiaľ o detailoch hovoriť nebudem.

Tak to bolo aj s hypotékami, nie?

Presne tak. Na Petrovi Kažimírovi oceňujem, že hoci sme sa vedeli zraziť, napríklad na daňovej politike, nehovoriac o škandáloch Smeru, dokázali sme nezhody oddeliť od vecí, na ktorých sa zhodnúť vieme.

Čím to je, že s Kažimírom sa baviť viete, ale s ostatnými ministrami Smeru nie?

Kažimír, okrem nejakej osobnej a intelektuálnej výbavy, má aj ambíciu byť politikom, ktorý chce zanechať nejakú stopu a odísť s dobrou povesťou. V mnohých smeroch sa správa ako štandardný politik západného štýlu, aj keď, samozrejme, to, že je v Smere, ho veľmi obmedzuje. Slabiny vidíme na tom, že ak nekryje, tak minimálne nezasahuje proti bašternákovskej mafii v daňovej oblasti, či na tom, že jeho jediné riešenie fiškálnych problémov je vymyslieť nejakú novú daň. Nie sme teda na jednej lodi, ale je to politik, ktorého ambícia je aj niečo presadiť, nielen odísť s čo najväčším majetkom na účte na Seychelách.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď chcete niečo presadiť so Smerom, musíte ísť hneď za niekým dôležitým? Nedá sa o návrhoch rokovať s ich poslaneckým klubom? Alebo to nemá význam?

Neviem, lebo som to ani neskúšal. Zmeny, ktoré presadzujem, sa zväčša dotýkajú ministerstiev, preto vždy treba hovoriť s ministrom. Paradoxné je, že v tejto vláde sa mi týmto spôsobom môže dariť presadzovať veci horšie ako v minulej, lebo tu sú ešte koaliční partneri, ktorí na ne musia kývnuť tiež. Za minulej vlády sa stačilo dohodnúť s ministrom a potom to už išlo hladko. Na druhej strane, pri tejto vláde mám pocit, že na ňu bude lepšie fungovať verejný tlak. Oni síce zväčša v takomto prípade zmeny neschvália pod vaším menom, lebo by mali pocit, že by prehrali, ale o mesiac či o rok si vaše návrhy osvoja.

Kauza Bašternák v Smere spôsobila nevídanú vec. I keď išlo možno len o pár ľudí, europoslancov či regionálnych predsedov, ozvali sa a vyzvali Kaliňáka na odchod. Vy sa pohybujete v parlamente. Myslíte si, že sa k nim môže pridať niekto z poslaneckého klubu Smeru, alebo je klub naozaj taký jednotný, ako sa prezentuje?

Smer nikdy vnútorne jednotný nebol, lebo ide o zhluk rôznych záujmových a biznisových skupín. No fungovanie tejto strany bolo podľa mňa vždy založené na tom, že Robert Fico je ochotný vo vnútri strany počúvať a rozprávať sa, no jeho podmienkou je jednota na verejnosti. Počul som, že raz povedal, že ak by sa mali spolu na verejnosti hádať, tak on odíde. Ficova popularita dnes síce upadá, ale stále na seba viaže drvivú väčšinu percent Smeru. Všetci, najmä ľudia v strednom manažmente strany, vedia, že bez Fica sú nikto. Naučili sa, že vnútri sa môžu biť, hoci primárne o majetky a záujmy, no navonok musia zostať jednotní, aj keď je to niekedy až komické.

A tak to bude aj naďalej?

Ťažko povedať. Aj oni vidia, že Smer upadá, a každý z nich má pred očami pád SDKÚ či HZDS, teda aj to, že úpadok sa môže ešte veľmi zrýchliť. Z toho sú nervózni. Ale zároveň všetci vedia, že bez Roberta Fica bude tá strana slabšia. Ani Peter Pellegrini, ani Peter Kažimír, a teraz už ani Robert Kaliňák nemajú ani polovicu talentu a výtlaku, ktorý má Robert Fico.

V akej kondícii je dnes premiér? Dovládne?

Pokiaľ to vydrží zdravotne, tak ja mám z tejto koalície pocit, že si veľmi rozumejú, a nevidím zásadný dôvod, prečo by spolu dovládnuť nemali. Ale vidím to len zvonku.

Čo hovoríte na pondelkovú voľbu súdnej rady, ktorá na miesto dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ nominovala Radoslava Procházku?

Už v minulosti som povedal, že o odborných a intelektuálnych predpokladoch Rada Procházku na tento post nemám pochybnosti. Pokiaľ ide o jeho charakterové predpoklady, nechám to na vyhodnotenie Európskeho súdu v Luxemburgu, ktorý ho bude musieť schváliť. Rozhodnutie súdnej rady sa podľa mňa nevymyká z histórie jej doterajších rozhodnutí.

To ste zrejme nemysleli ako pochvalu.

Myslím, že tá veta hovorí sama za seba.

Vy ste trávili s Procházkom do volieb pomerne veľa času. Povedal vám niekedy, že má ambíciu stať sa sudcom v Luxemburgu?

Nie, ale myslím, že ani on sa nikdy netváril, že takúto ambíciu mal v čase, keď chcel byť premiérom. Na druhú stranu, i keď naozaj nechcem byť jeho obhajcom, on pred tým súdom pôsobil ako zástupca Slovenska a európskemu právu sa dlhodobo venoval. Po odbornej stránke to naozaj nie je nič prekvapujúce. Tie otázniky sú inde.

Je pre Procházku exit stratégia a odchod z politiky jediným riešením toho, čo sa po voľbách stalo?

V tomto bode je pre Procházku aj Slovensko lepšie, ak čo najskôr zo slovenskej politiky odíde, lebo nemá šancu v nej niečo dokázať. Nie preto, že by na to intelektuálne nemal, ale pre to, čo sa po voľbách stalo.

Ste v kontakte so Zuzanou Zimenovou?

Áno, samozrejme.

Ako by sa správala v parlamente, ak by Procházka naozaj odišiel do Luxemburgu a ona nastúpila ako náhradníčka?

To je otázka na ňu, ale myslím, že sa už verejne vyjadrila.

Ona povedala, že vládu podporovať nebude, ale neskôr sa stala externou poradkyňou ministra školstva Plavčana.

Na ministerstve školstva vznikla skupina externých poradcov, ktorí sa dali dokopy na odbornej báze. Je tam napríklad aj človek, ktorý bol nominantom SaS na ústredí práce za Radičovej vlády. Až neviem, či tam vôbec niekto so súčasnou vládou sympatizuje. Pani Zimenová mi povedala, že svoje pôsobenie tam vníma len ako odborné a nespája ho so svojím politickým stanoviskom k tejto vláde.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa pozeráte na to, ako vyzerá Slovensko pol roka od volieb?

Potvrdili sa dve veci, ktoré boli známe už týždeň po voľbách. Potvrdilo sa, že za tejto vlády sa Slovensko nepohne dopredu v žiadnej oblasti, ktoré nás najviac bolia. Či to je správa vecí verejných a korupcia, či vzdelanie a inovácie, či justícia. Zlepšenia budú len kozmetické alebo aj žiadne, záleží na rezorte. Na druhej strane sa podľa mňa potvrdilo, že Richard Sulík a Igor Matovič nemajú na to, aby boli jadrom alternatívnej vlády. A myslím, že to tak cítia voliči.

Ste si istý?

Po najväčšom škandále za posledných päť rokov má Smer také isté preferencie, aké mal vo voľbách. Jediný, kto výrazne vyrástol, je jeho koaličný partner, SNS. Pri serióznych agentúrach sa súčet percent SaS a OĽaNO nelíši od toho, čo tieto strany mali aj vo voľbách. Ukazuje to, že ľudia nepotrebujú počuť, že táto vláda, a Smer osobitne, je skorumpovaný. To už vedia. Ľudí treba presvedčiť, že tu existuje reálna alternatíva, ktorá by vedela spravovať krajinu lepšie. Inými slovami, nepotrebujeme tričko s nápisom Fico chráni zlodejov, lebo to je dnes už všeobecne akceptované. Potrebujeme tričko s nápisom My to dokážeme.

Kto to dokáže, keď nie Sulík s Matovičom?

Neviem. V tejto chvíli to ešte nie je jasné. Z môjho pohľadu je smutné, že najviac voličov, ktorí nevidia alternatívu v Sulíkovi a Matovičovi, zbiera Andrej Danko. No voliči si vždy vyberajú z toho, čo je na stole. Do riadnych volieb však máme ešte tri roky. Problém vzniku alternatívy k tejto vláde nie je v tom, že dnes ešte neexistuje.

Čo hovoríte na ohlásený projekt Ivana Štefunka s názvom Progresívne Slovensko?

Občianske združenie som s kolegyňami založil aj ja. Nerobil som okolo toho nejaké mediálne cvičenie, lebo to považujem za nástroj, nie za cieľ. Keďže som výraznejšie nepropagoval a nekomentoval vlastnú iniciatívu, nevidím dôvod, aby som to robil v prípade, že niečo podobné spraví niekto iný.

Ste v kontakte?

Iste, ja Iva Štefunka poznám pätnásť rokov, je to môj priateľ, pozývam ho každý rok na svoje narodeniny. Ľudsky sme si blízki a rozprávame sa aj o politike. Tak ako s mnohými inými ľuďmi.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Myslíte si, že by z tohto – ako to oni volajú – progresívneho či centristického prúdu mohla vzísť alternatíva, o ktorej ste hovorili?

Strana, s ktorou by som mal spolupracovať, musí spĺňať tri veci. Prvou je jasné miesto Slovenska v Európe. Druhou je pochopenie, o čom je zastupiteľská demokracia, teda aby politici vnímali, že voči svojim voličom majú aj určité záväzky. Aby sa politika nezužovala len na boj proti korupcii, ktorý je nepochybne tiež dôležitý, ale vidím v tom aj rozmer regionálneho ukotvenia, teda že nemôže ísť o partiu štyroch ľudí. Treťou vecou, najdôležitejšou, ktorá tu však dnes chýba, je vyvážený dôraz na ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť.

To skúste vysvetliť.

Vzostup Kotlebu či Kollára sa vysvetľuje korupciou či školstvom. Skrátka, ak bude lepšie školstvo a bude sa menej kradnúť, alebo bude Kaliňák v base, tak Kotleba vraj zrazu zmizne. No tak to nie je. Za celým týmto je podľa mňa v prvom rade pocit sociálnej nespravodlivosti, toho, že táto krajina nefunguje rovnako pre všetkých. Ľudia nepozerajú oddelene na školstvo, zdravotníctvo, justíciu. Oni majú pred očami systém, v ktorom sa nedá domôcť pravdy naprieč oblasťami, a všetci nemajú rovné šance. Preto je podľa mňa dôraz na sociálnu spravodlivosť kľúčový. No keďže Slovensko je výrazne chudobnejšie ako západné krajiny, musí to ísť ruka v ruke s dôrazom na ekonomický rast.

A spĺňa to Štefunkova vízia?

Základný ťah je podobný, výraznejšie spory s týmito ideami tam nevidím. Ako riziko, ktoré sa však netýka len ich, vnímam schopnosť získať reálnu silu. Bez nej Slovensko nezmeníte. No reálnu silu nezískate, ak sa budete utápať v sporoch, ktoré sú z pohľadu ľudí marginálne.

Napríklad?

Osobne by som nechcel pôsobiť v strane, ktorá je talibanská, už aj preto, že som slobodnejšieho zamerania, veď som aj hlasoval za registrované partnerstvá. Ale takisto by som nechcel byť v strane, ktorá by napríklad boj za práva gejov mala ako svoju prvú zástavu. Je to súčasť nejakého riešenia pre Slovensko, ale nemalo by to byť prvoradé. Ľudia hodnotia politikov podľa toho, či rozumejú, čo sú reálne problémy občanov. Mám pocit, že napríklad z liberála sa stala nálepka pre niekoho, kto problémom bežných ľudí nerozumie. Preto sa mi trochu páči to slovo „progresívne“, aj keď ja ako človek, ktorý nevie dobre povedať „r“, budem pri ňom znevýhodnený.

Máte stále chuť kandidovať? V marci ste hovorili, že ste mali chuť z politiky úplne odísť, navyše stávky na strany, ktoré ste si doteraz vybrali, vám zatiaľ veľmi nevyšli.

S tým nesúhlasím. SDKÚ síce skončila zle, ale splnila historickú úlohu pre Slovensko a nikdy som neľutoval, že som tam vstúpil.

Pri Sieti to ľutujete?

Áno, pretože Radoslav Procházka zlyhal, ale to už všetci vieme. Keď sa budú o 50 rokov písať moderné dejiny Slovenska, o SDKÚ si v nich prečítame. O Sieti asi nie. V každom prípade, strany sú len nástrojom na presadzovanie ideí, v tom horšom prípade biznisových záujmov. Dôležitejšie ako to, čo sa so Sieťou stalo, je, aké je z toho poučenie a či tu bude priestor presadzovať idey, v ktoré verím. Ak nebude, nemá zmysel, aby som kandidoval. Ak bude, tak to zmysel má.

Čo vás dnes drží v politike?

Okrem nádeje na zmenu je to fakt, že ešte nikdy nebola slovenská politika natoľko odborne a intelektuálne vyprázdnená ako dnes. Napísal som nedávno, že tento parlament prešiel 31 vládnych návrhov zákonov za 12 hodín čistého času. Premýšľal som nad tým, prečo. Dôvodom je, že počet ľudí, ktorí v dnešnom parlamente sú schopní a ochotní diskutovať k takým dôležitým veciam, ako sú finančné či sociálne zákony, je taký malý, že aj keď všetci vystúpia, zbehne sa to najrýchlejšie v dejinách. To ma mrzí na Sieti najviac, lebo ona mala ambíciu dostať do politiky slušných odborníkov. Keby získala viac hlasov a nestalo sa po voľbách, čo sa stalo, bolo by v parlamente možno o desať schopných a charakterných ľudí viac. Či je to Vladimír Bilčík, či je to Zuzana Zimenová, alebo ďalší.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred voľbami ste takto pekne rozprávali aj o tej prvej desiatke z kandidátky Siete, ktorá sa do parlamentu dostala. Keď sa strana definitívne rozkladala, vraveli ste novinárom, nech vás do sporov medzi Hrnčiarom a Procházkom nezaťahujú, lebo tam už ide len o posty. Vy ste pred voľbami nevideli, že im o ne pôjde?

Viete, v politike sú vždy takí aj takí ľudia; otázne je, aká je väčšina. Rozhodujúcou pre Sieť bola osoba Radoslava Procházku. Ak by konal inak, teda tak, ako sľúbil alebo ako sa od neho očakávalo, veci by dopadli úplne inak. Chybou, ktorú som viackrát priznal, bolo, že som nepredpokladal, že sa Procházka takto spreneverí nielen hodnotám, ale v konečnom dôsledku aj vlastným záujmom. Lebo cesta, na ktorú sa vybral, sa skončila úplnou katastrofou. Ako predseda opozičnej strany si mohol postupne získavať svoj kredit späť. Takto ho stratil úplne.

Kritizujete neodbornosť v parlamente, aj medzi opozičnými stranami. SaS a OĽaNO hovoria, že odborníkov na vládnutie majú. Tak majú ich alebo nie?

SaS je štruktúrovaná ako politická strana, ktorá má svojich programových tímlídrov. Ich kvalita je rôznorodá, ale sú tam ľudia ako Jozef Mihál či Eugen Jurzyca, ktorých odbornosť je nespochybniteľná. Ďalšie silnejšie osobnosti tam až tak nevidím, aj keď nehovorím, že tam nie sú. Len ich veľmi nevnímam. OĽaNO je skôr zhluk osobností, aj keď niektoré sú zaujímavé. I keď som viackrát kritizoval politiku Igora Matoviča, nemôžem povedať, že klub OĽaNO je jeho klonom. Je tam viacero osobností, ktoré sú hodnotovo aj odborne na úrovni.

Napríklad?

Napríklad Alan Suchánek, Daniel Lipšic či Viera Dubačová. A pri SaSke, aj keď nie je jej členom, spomeniem ešte Ondra Dostála, ktorý je jeden z najpracovitejších ľudí v opozícii.

Po voľbách ste vraveli, že akákoľvek vláda by bola lepšia ako tá, ktorá vznikla. Keď sledujete Borisa Kollára či Andreja Danka, ktorí by museli byť súčasťou prípadnej Sulíkovej vlády, stojíte si za tým?

Stojím. Ja som vtedy povedal, že aj predčasné voľby by boli lepšie ako táto vláda. Ale áno, mám vážne pochybnosti o schopnosti Richarda Sulíka riadiť vládu a nemyslím si, že k tomu niekedy dôjde. Ale ak by bol Sulík premiérom, jeho vláda by bola niekoľkonásobne lepšia ako táto, lebo by sa aspoň v niekoľkých oblastiach pokúsila o posun krajiny dopredu. Možno by jej to nevyšlo, možno by spadla a bolo by to frustrujúce, ale aspoň by sa do toho vložila. Táto vláda sa nevloží do ničoho.

Sulík vás krátko po voľbách volal do SaS. Odmietli ste to. Uvažovali ste o tom aspoň chvíľu?

Nie. Sulíka aj Matoviča poznám dlhšie. V prípade Richarda Sulíka ideologicky, a pri oboch osobnostne, jednoducho nemám pocit, že je pri nich priestor robiť odbornú európsky zakotvenú politiku, ktorá by dbala o vyváženosť medzi ekonomickým rastom a sociálnou spravodlivosťou. Nehodil by som sa tam. Oboch týchto politikov obdivujem za ich pracovitosť, ale vnímam ich aj ako riziko pre to, čo Slovensko potrebuje. No vždy zdôrazním, že menšie ako Smer. Keď kritizujem Richarda Sulíka, Fico si zaslúži trikrát toľko. Dokonca aj pri utečencoch.

Chodili ste na protesty pred Bonaparte, aspoň medzi demonštrantov? Predpokladám, že na pódium vás nevolali.

Nie. Nevolali ma, ani som sa nehlásil, a ani som tam nechodil. Rešpektujem, že tie protesty boli. No nešiel som tam z dvoch dôvodov. Jednak súhlasím s ľuďmi, ktorí vravia, že by bolo lepšie, ak by tie protesty neorganizovali priamo politici. No čo je dôležitejšie, je to pre mňa symbol nesprávnej politickej stratégie. Ja som opakovane pochválil pána Rajtára aj pána Lipšica za to, ako sa do kauzy Bašternák zahryzli a prinášali nové odhalenia. No myslím si, že úlohou politických lídrov, Igora Matoviča a Richarda Sulíka, je ponúkať alternatívu. Protesty neriešia, že ľudia potrebujú mať v srdci istotu, že sa Slovensko niekam posunie. Vidím oveľa väčšiu potrebu v tom, dávať ľuďom nádej, že to tu môže fungovať inak.

Je na Slovensku človek, ktorý – ak by sa stal premiérom – posunie krajinu dopredu?

Sme malá krajina, čo má jednu nevýhodu. Nedá sa spoľahnúť na to, že ak je objednávka, je aj ponuka. Pri počte elít a zapľuvanosti politiky, ktorá odrádza ľudí, aby do nej išli, sa nemusí stať, že niekto, koho by ľudia naozaj chceli, bude mať záujem kandidovať. Osobitne, keď zatiaľ ktokoľvek do politiky išiel, musel mať buď vlastné milióny, alebo si musel nejakých miliónarov nájsť. Tento stav ma deprimuje a prekvapuje.

Prečo?

Poznám veľa bohatých ľudí a myslím si, že keby namiesto do nového Porsche takto investovali do toho, že v meste, kde žijú, budú lepšie cesty, oni budú podnikať v menej korupčnom prostredí, a keď ich dieťa náhodou bude drogovať, niekto mu pomôže, mali by ich peniaze nepomerne väčší efekt. No takto to zatiaľ nebolo. Buď do politiky dal niekto vlastné milióny, alebo sa spojil s tými, ktorí ich chceli späť.

A čo ten premiér?

V tom sa skrýva odpoveď. Na Slovensku by viacero ľudí mohlo byť dobrými premiérmi. Otázka je, či budú vedieť nájsť k sebe politickú partiu, ale aj vyriešiť si financovanie bez toho, aby sami seba zničili. To je dnes väčší problém ako to, či tu takých ľudí máme.

Viete si predstaviť Smer, s ktorým by ste niekedy v budúcnosti sadli do vlády?

Reálne nie.

Aké máte skúsenosti s kolegami poslancami z ĽSNS? Komunikujete niekedy s niekým z nich?

Ja s nimi nekomunikujem, ani oni so mnou. Miera pokračujúcich fašistických prejavov niektorých z nich ma každú chvíľu uisťuje, že aj keby v nejakom záchvate šialenstva som chcel s nimi hovoriť, tak to neurobím, lebo vidím, akí v skutočnosti sú. Preto ma to ani neláka.

Slovensko

Teraz najčítanejšie