Denník N

Lipšicova kariéra: Z parlamentu odchádza politik, ktorý stvoril mnohých iných

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Daniel Lipšic priviedol do politiky Gábora Grendela, Janu Žitňanskú či Radoslava Procházku, ale de facto aj Milana Krajniaka. Jeho politickú dráhu utlmila dopravná nehoda, po ktorej sa vzdal poslaneckého mandátu.

Lipšic začal v politike už začiatkom 90. rokov, ešte ako študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

V roku 1991 sa stal lídrom pravicovej mládežníckej organizácie Občiansko-demokratická mládež (ODM) a viedol ju až do roku 1995. V roku 1993 sa po prvý raz dostal na snem Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) v Ružomberku, ale zatiaľ len ako hosť.

Video: Čo hovoria Lipšicovi politickí súperi na jeho odchod
autorka: Martina Koník

Po boku Čarnogurského

Do KDH nakoniec vstúpil až v roku 2000, no už od roku 1998, keď sa vlády chopila prvá vláda Mikuláša Dzurindu, bol nominantom hnutia na ministerstve spravodlivosti, kde pracoval pod Jánom Čarnogurským. Až do marca 2002 pôsobil ako vedúci ministerského úradu. Po vstupe do KDH ho v roku 2000 rovno zvolili za podpredsedu pre vnútornú politiku.

V roku 2002, v čase, keď mal len 29 rokov, sa stal ministrom spravodlivosti a vicepremiérom v druhej Dzurindovej vláde a zostal ním až do odchodu Kresťansko-demokratického hnutia z vládnej koalície krátko pred riadnymi voľbami v roku 2006. Dôvodom bol spor medzi KDH a Dzurindom o Vatikánske zmluvy.

Ako minister spravodlivosti sa v roku 2002 pozrel aj do väzenia v Košiciach. foto - TASR
Ako minister spravodlivosti sa v roku 2002 pozrel aj do väzenia v Košiciach. foto – TASR

Odmietol Smer

Zlomovým pre KDH aj Lipšica bol rok 2006, keď sa hnutie rozhodovalo, či začne rokovať o vláde s víťazným Smerom. Lipšic patril k politikom KDH, ktorí to jednoznačne odmietali, dokonca vyhlásil, že ak takáto vláda vznikne, on sa vzdá poslaneckého mandátu. Vo vedení hnutia nakoniec súhlas s rokovaniami tesne prešiel, no Fico zostavil vládu s HZDS a SNS.

Nasledujúce dva roky v KDH súperili kritici a priaznivci rokovaní so Smerom, čo vyvrcholilo voľbou predsedu, v ktorej dovtedajší predseda Pavol Hrušovský porazil Vladimíra Palka. Palkovo krídlo zakrátko z KDH odišlo. I keď bol Lipšic považovaný za človeka, ktorý má bližšie k Palkovi, v KDH zostal. V hnutí ďalej pôsobil ako podpredseda aj po zvolení Jána Figeľa za nového lídra.

Pred voľbami v roku 2010 robil kampaň s dvomi novými tvárami v hnutí, so súčasnou europoslankyňou Janou Žitňanskou a s Radoslavom Procházkom. Forma bola netradičná, za voličmi chodili priamo do obývačky a snažili sa presvedčiť, že KDH je schopné generačnej obnovy. Všetci traja boli úspešní, Lipšic sa prekrúžkoval z tretieho miesta na druhé, Procházka dokonca z dvadsiateho na deviate.

Video: Celá tlačovka Daniela Lipšica o odchode z parlamentu
autorka: Monika Tódová

Gorila

Po voľbách v roku 2010 sa stal ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej. V predčasných voľbách v roku 2012 opäť kandidoval za KDH, aj keď predtým musel tlačiť na Figeľa, aby Procházka dostal vyššie miesto na kandidátke. V opačnom prípade hrozil, že kandidovať nebude. Vo voľbách nakoniec dostal najviac preferenčných hlasov zo všetkých politikov KDH a preskočil aj Figeľa.

Tieto voľby výrazne poznačila kauza Gorila, Lipšic vystupoval ako bojovník proti oligarchom a ako jeden z mála politikov vtedajšej končiacej koalície na prípade získaval politické body.

Ako minister vnútra pri policajnom výcviku v roku 2010. foto - TASR
Ako minister vnútra pri policajnom výcviku v roku 2010. foto – TASR

Odchod z KDH a rozchod s Procházkom

Po tom, ako Smer v roku 2012 zostavil vládu, tentoraz jednofarebnú, sa Lipšic odhodlal z KDH odísť. Povedal, že klasická pravica je v troskách, a s Janou Žitňanskou založili hnutie Nová väčšina, ktoré sa neskôr premenovalo len na Novu.

Prekvapením bolo, že s ním nakoniec nešiel aj Rado Procházka, ktorý KDH opustil až neskôr a kandidoval na prezidenta.

Vznik strany Nová väčšina. foto - TASR
Vznik strany Nová väčšina. foto – TASR

V máji 2013 Lipšic oznámil, že jeho Nova sa spojí s odídencami z SaS Richarda Sulíka okolo Jozefa Kollára. Vyhlasoval vtedy, že kým stará pravica sa háda, nová pravica sa spája. Idylka však dlho netrvala a spojenie konzervatívcov a liberálov v jednom hnutí stroskotalo. Ľudia okolo Jozefa Kollára a Juraja Miškova z Novy ešte pred voľbami v roku 2016 odišli a založili stranu Skok.

Spojenie s Matovičom

Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 sa Lipšic dohodol na spolupráci s Obyčajnými ľuďmi Igora Matoviča.

Najprv malo ísť o dvojkoalíciu, nakoniec vytvorili volebnú stranu OĽaNO-Nova, ktorá vo voľbách skončila na treťom mieste so ziskom 11 percent hlasov.

Spolu s Matovičom a SaS vytvorili užšiu opozičnú spoluprácu a cez leto spolu organizovali protesty pred rezidenciou Bonaparte pre kauzu Bašternák. Pokračovalo tak spojenectvo z konca roka 2014, keď Lipšic, Sulík, Matoviť a Alojz Hlina organizovali protesty proti korupcii pre kauzu CT, po ktorej musel z vysokej politiky odísť vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer).

Daniel Lipšic

Teraz najčítanejšie