V tisícke najlepších univerzít máme dve, Česko dvanásť

Svetový rebríček Times Higher Education patrí medzi takzvanú veľkú trojku – ide o najstaršie a najprestížnejšie rebríčky, ktoré hodnotia kvalitu univerzít. V hodnotení je 980 škôl z celého sveta, zo Slovenska sa v ňom umiestnili dve – Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Len tieto dve slovenské vysoké školy sa v rebríčku objavili aj v minulom hodnotení a ich umiestnenie sa nezlepšuje. V rebríčku z obdobia 2015 – 2016 boli na 601. až 800. mieste.

V najnovšom hodnotení Univerzita Komenského ostala na rovnakej pozícii, Slovenská technická univerzita sa posunula nižšie – na 801+. Pri týchto pozíciách už totiž autori rebríčka nepriraďujú konkrétne miesto.

V4 ich má v rebríčku viac

Českých vysokých škôl od minulého roku v rebríčku pribudlo. Kým vlani ich mali deväť, teraz už dvanásť.

Najlepšie z nich skončila Karlova univerzita v Prahe na 401. až 500. mieste. Ako druhé najlepšie sa z českých vysokých škôl umiestnilo Vysoké učení technické v Brne, tretia najlepšie umiestnená česká vysoká škola je opäť z Prahy – Vysoká škola chemicko-technologická.

Aj ďalšie krajiny V4 majú v rebríčku viac univerzít ako Slovensko – Maďarsko sedem, Poľsko deväť.

Top sú z USA a Veľkej Británie

Najlepších desať univerzít podľa rebríčka je z USA a Veľkej Británie, prebojovala sa tam aj jedna univerzita zo Švajčiarska – Technologický inštitút ETH Zürich.

Times Higher Education World University Rankings je britský rebríček, ktorý raz ročne publikuje časopis Times Higher Education (THE).

„Pôvodne THE zostavoval rebríček v spolupráci s Quacquarelli Symonds pod názvom Times Higher Education–QS World University Rankings (v období 2004-2009). Následne spoluprácu ukončili a každá zo spoločností pokračovala v zostavovaní svojho vlastného rebríčka – THE podľa novej metodiky v spolupráci s Thomson Reuters,“ napísal Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva v komentári o rebríčkoch vysokých škôl.

„Tieto rebríčky zverejňujú poradie len tých najlepších svetových škôl, čo pri celosvetovom počte vysokých škôl (asi 20-tisíc) znamená, že sa v ňom umiestnia len elitné 2 až 3 percentá vysokých škôl,“ napísali analytici.

Pri vzdelávaní rebríček ovplyvňuje počet prednášajúcich k počtu študentov, počet doktorandov a rozpočet inštitúcie. V spolupráci so zahraničím hodnotili počet prednášajúcich cudzincov, počet zahraničných študentov, ale aj medzinárodné spoluautorstvo vedcov. V prípade výskumu reputáciu, objem výskumu a citácie, ale aj príjem vedeckých pracovníkov univerzity.

Rebríček berie do úvahy všetky školy, okrem tých, ktoré vyučujú len obmedzené množstvo predmetov, či ktorých vedecký výstup neprekročí 1000 článkov za obdobie 5 rokov. V rebríčku je 800 škôl, prvých 200 má svoju pozíciu, ostatné sú v rozmedziach.