Denník N

Stratégia „publikuj alebo zomri“ kazí vedu, mala by spomaliť

Ilustračné foto - Tasr
Ilustračné foto – Tasr

Počítačová simulácia ukázala, že v akademickom prostredí sa prirodzene selektujú horšie metódy a výsledky. Aj tak je to s vedou ako s Usainom Boltom: prehrám sa síce nevyhne, ale aj tak skoro vždy víťazí.

Niektorí ľudia majú pomýlenú predstavu, že ak dôjde vo vedeckej komunite k nejakému prešľapu či podvodu, znamená to, že celá veda je nanič.

Čerpajú napríklad z nedávneho škandálu, keď sa ukázalo, že cukrovarnícky priemysel podplácal v 60. rokoch vedcov, aby zľahčovali negatívny vplyv cukru na vznik srdcovo-cievnych ochorení, a miesto toho zvalili vinu na nasýtené tuky.

Pokrivené dáta skreslili desiatky rokov výskum, stravovacie odporúčania nevynímajúc.

Lenže veda má úžasnú samoopravnú funkciu. Nebol to nik iný ako vedci, ktorí sa spätne pozreli na historickú dokumentáciu, podvod odhalili a vydali. Stalo sa tak minulý týždeň v časopise JAMA International Medicine.

Ako Usain Bolt

Vedci nespadli z mesiaca, ich kognitívna výbava sa zásadne nelíši od zvyšku populácie, preto nie je dôvod myslieť si, že veda je akýsi dokonalý nástroj na opis sveta. Zo všetkých možných je však ten najlepší.

Ani Usain Bolt nebehá stovku za tri sekundy, nie je absolútne dokonalý. Ale urobíte veľmi dobre, ak na neho stavíte, lebo proti iným šprintérom vyniká. To isté platí aj pre vedu. Tiež platí, že ani Bolt nevyhrá vždy. Podobne aj vo vede dochádza k zlyhaniam.

Veda však trpí, zdá sa, jedným systémovým neduhom, je ním tlak na maximálny počet publikácií. V akademickej hantírke sa mu hovorí „publikuj alebo zomri“ (publish or perish).

Evolúciou na vedu

Vedci sú nútení publikovať čo najviac v čo najlepších časopisoch, inak sú ich dni na univerzite zrátané. Lenže niekedy je výskum taký komplikovaný, že vyžaduje celé roky práce, na ktorých konci môže byť neúspech.

Aby sa vedci takýmto nepríjemnostiam vyhli, vrhajú sa na ľahšie sexy témy, kde také starosti nehrozia.

Paul Smaldino z Kalifornskej univerzity a Richard McElreath z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku modelovali, ako vyzerá veda pod tlakom pravidla „publikuj alebo zomri“ a iných, ktoré sprevádzajú prácu vedca.

Štúdia vyšla v stredu v časopise Royal Society Open Science.

Autori sa na vedeckú prax pozreli ako na organizmus, ktorý podlieha evolúcii. V procese evolúcie sa ľudia, rastliny či živočíchy prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú.

Vezmite si takú intoleranciu laktózy. Pred neolitickou revolúciou, keď sme dobytok ešte nechovali, nedokázal žiaden z našich predkov štiepiť cukry v mlieku. Schopnosť nepotrebovali, lebo nápoj nepili.

Keď sa podmienky zmenili a my sme pred niekoľkými tisíckami rokov piť mlieko začali, náš organizmus sa novým podmienkam postupne prispôsobil. Preto pravdepodobne aj vy patríte medzi väčšinu ľudí, ktorí sa ráno môžu schuti napiť horúceho kakaa.

Horšie výsledky, skratkovitá práca

Autori novej štúdie spravili počítačový model, zásobili ho vstupnými dátami o tom, ako funguje veda, a čakali, aká vedecká prax sa postupne ustáli. Povedané inak, sledovali, ako sa vedci v simulácii prispôsobia podmienkam, v ktorých pracujú.

Čo zistili, nepoteší. Ako sa dá predpokladať, iniciatívy sa postupne ujali tímy, ktoré publikovali veľa a rýchlo. Selektovali sa horšie metódy, menej spoľahlivé výsledky a skratkovitá práca.

Model nebol nastavený tak, aby v ňom účastníci zámerne podvádzali, ale takáto prax sa jednoducho ustálila pod vplyvom akademického prostredia, kde platí „publikuj alebo zomri“.

„Prax, ktorá odmeňuje za počet publikácií, povedie – pri absencii kompenzačných síl – k selekcii metód, ktoré povedú k publikovaniu čo najväčšieho množstva publikovateľných výsledkov,“ píše sa v štúdii.

„To povedie k výberu horších metód a nárastu falošných zistení. Poctivý výskum o ťažkých problémoch môže vyžadovať roky intenzívnej práce, než dôjde k zdarnému koncu. Ak sa uprednostňuje plytká práca, vďaka ktorej môže vedec publikovať viacej článkov, potom sa môže stať, že sa výskumníci, ktorí sa zaujímajú o zložité otázky, ocitnú bez práce. To vedeckej komunite škodí,“ dodávajú autori.

Výskum nemusí mať aplikáciu

Na stav, keď sa od vedcov urýchlene očakáva, že ich výskum bude mať okamžitú aplikáciu, sa posťažoval aj fyzik Jozef Masarik z UK v Bratislave na nedávnej debate Science na N-tú.

Vysvetlil, že ak by sme sa v minulosti pozerali na výskum očami okamžitého zisku, nikdy by sme neobjavili elektrón, „pretože načo, komu bol potrebný nejaký elektrón?“

Fyzik dodal: „Ale keby koncom 19. storočia neobjavili elektrón, tak v 80. rokoch minulého storočia by Bill Gates nevyrobil prvý osobný počítač a nevznikla by celá počítačová revolúcia. Nebol by ani web. Web vznikol v CERN-e, kde zrážajú guličky. Aké to má praktické vplyvy?“

Fyzik Jozef Masarik a hostia hovoria o dobrodružstve menom veda na debate Science na N-tú. Zdroj – Youtube

Keď sa podvádza

Smaldino a McElreath píšu, že medzi vedcami dochádza k spolupráci, keď vznikajú čoraz väčšie vedecké tímy. Poznamenávajú však, že nemusí ísť nevyhnutne o pozitívny znak, lebo vedci motivovaní mať veľký počet publikácií sa dlhodobo nesústredia na jeden projekt.

Namiesto toho je ich pozornosť rozptýlená na povrchné príspevky do mnohých z nich. „Kooperácia nezlepšuje kvalitu metodológie,“ vravia autori.

Že súčasný stav nie je ideálny a pomáha zlej vede, vieme aj z viacerých prieskumov. V dotazníku z roku 2012, ktorý Leslie Johnová z Harvardovej univerzity a jej tím rozposlali viac ako dvom tisícom psychológov, sa viac ako polovica z nich priznala, že zber dát umelo predlžujú až do chvíle, kým dosiahnu štatisticky významné výsledky.

Povedané natvrdo, klamú.

Uvidíme, ako na nové výzvy zareagujú vedci. Hlasy, aby veda spomalila, sa ozývajú čoraz častejšie, zazneli aj v máji tohto roku v časopise Nature.

Dostupné z: DOI http://dx.doi.org/10.1098/rsos.160384

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Replikačná kríza

Veda

Teraz najčítanejšie