Denník N

Podarí sa Islamskému štátu vytvoriť kalifát v Líbyi? (otázky a odpovede)

Líbya sa zmieta v chaose. FOTO - TASR
Líbya sa zmieta v chaose. FOTO – TASR

Stredomorská krajina neďaleko od európskych brehov sa zmieta v chaose. Využili to bojovníci z Islamského štátu, ktorí sa chcú po Sýrii a Iraku uplatniť aj v Líbyi. Majú šancu?

Prečo sa Islamský štát objavil práve v Líbyi?

Prispeli k tomu tri faktory. Prvým je bezvládie, ktoré v krajine panuje od zvrhnutia diktátora Muammara Kaddáfího. Druhým je prítomnosť mnohých islamistických milícií, ktoré ovládajú niektoré z líbyjských miest. A tretím faktorom je cielená stratégia lídra Islamského štátu Abú Bakr al-Bagdádího.

V Líbyi medzi sebou v súčasnosti bojujú dve separátne vlády.

Jedna sídli v hlavnom meste Tripolis a podporuje ju hnutie Úsvit Líbye. Druhá vláda, uznávaná medzinárodným spoločenstvom, má svoje sídlo v meste Tobruk na východe krajiny.

Okrem toho v krajine pôsobia stovky nikým neovládaných milícií, pretože sa po zvrhnutí Kaddáfího vtedajšej ústrednej vláde nepodarilo odzbrojiť skupiny, ktoré bojovali proti režimu. Nehovoriac o anarchii, počas ktorej sa tieto milície dostali k zásobám zbraní a ťažkej techniky.

Niektoré z týchto milícií boli otvorene islamistické a počas všeobecného chaosu sa im podarilo obsadiť niektoré mestá.

Napríklad strategické mesto Benghází, v ktorom pôvodne revolúcia proti Kaddáfímu vypukla, obsadilo radikálne islamistické hnutie Ansar al-Šaria. Jeho členovia stáli aj za útokom na americkú ambasádu v roku 2012, pri ktorom zomrel americký veľvyslanec John Stevens.

Historicky silnú pozíciu mali islamisti aj vo východnom meste Derna, odkiaľ neskôr odišli stovky miestnych mužov bojovať do Sýrie a Iraku. Dernu v roku 2012 obsadili dve konkurenčné islamistické milície, Brigáda martýrov z Abú Salím (neslávne známe väzenie v Tripolise, v ktorom bolo v roku 1996 zabitých asi 1200 väzňov) a Rada šúry islamskej mládeže.

Túto situáciu využil šéf Islamského štátu al-Bagdádí. Ten podľa americkej CNN v septembri minulého roka vyslal do Derny svojho skúseného poradcu Abú Nabil al-Anbárího, aby sa skontaktoval s miestnymi džihádistami a vytvoril tak tretiu odnož Islamského štátu (ISIS).

Vodca hnutia Islamský štát al-Bagdádí. FOTO - TASR
Vodca hnutia Islamský štát al-Bagdádí. FOTO – TASR

V októbri sa k ISIS prihlásila Rada šúry islamskej mládeže a do mesta sa tiež podľa CNN vrátilo asi tristo líbyjských džihádistov, ktorí bojovali za ISIS v Iraku a Sýrii.

„Derna dnes vyzerá presne ako Rakka, hlavné stredisko ISIS v Sýrii,“ povedal pre CNN Noman Benotman z Quillian Foundation, mimovládnej organizácie zameranej na boj proti terorizmu.

Ako sa Islamský štát v Líbyi prejavil?

Za pár mesiacov sa k líbyjskej odnoži ISIS prihlásili aj niektoré z iných islamistických milícií v krajine.

Džihádisti z týchto skupín tvrdia, že stoja za útokmi na zahraničné ambasády (v Tripolise na ne zaútočili aj v pondelok) a že sú zodpovední za streľbu v tripoliskom luxusnom hoteli (kde zabili desať ľudí). Už dávnejšie tiež zavraždili dvoch tuniských novinárov či 14 líbyjských vojakov.

No zatiaľ najkrvavejším činom bolo, keď minulú nedeľu členovia ISIS popravili 21 rukojemníkov. Všetci – až na jedného z nich – boli egyptskí kresťania, ktorí v Líbyi pracovali. Popravu si džihádisti natočili podľa „vzoru“ ich kolegov na Blízkom východe.

Aj keď sa o rozmachu hnutia vedelo už dávnejšie, až týmto krokom si líbyjská odnož Islamského štátu zabezpečila širokú publicitu.

Už deň nato zareagovala vláda v Egypte. Počas leteckých útokov zaútočila na Dernu, kde zabila asi šesťdesiat militantov. A spolu s Talianskom a Francúzskom vyzval Egypt Bezpečnostnú radu OSN, aby sa situáciou v Líbyi okamžite zaoberala.

Za dvadsiatmi popravenými Egypťanmi smútili ich rodiny. FOTO - TASR
Za dvadsiatimi popravenými Egypťanmi smútili ich rodiny. FOTO – TASR

Môže ISIS ovládnuť Líbyu?

Len veľmi ťažko. Určite však môže prispieť k tomu, aby sa chaos v krajine ešte zhoršil.

Členovia Islamského štátu dnes podľa CNN pôsobia vo viacerých líbyjských mestách – okrem Derny aj v Tripolise, v Benghází či v Kaddáfího rodnom meste Sirta. Ani jedno z nich však neovládajú úplne.

Dokonca aj v Derne ešte o nadvládu súperia s iným radikálnym hnutím, Brigádou martýrov z Abú Salím. Pre úspech Islamského štátu v Líbyi bude kľúčové, či sa im podarí presvedčiť alebo donútiť existujúce islamistické milície, aby sa k nim pripojili.

Napríklad hnutie Ansar al-Šaria, ktoré ovláda časť mesta Benghází, sa k Islamskému štátu zatiaľ nepripojilo. To platí aj pre vládu v Tripolise, do ktorej patrí Moslimské bratstvo, či milície blízke al-Káide.

„Územia, ku ktorým sa Islamský štát hlási, sú skôr ich túžbou než realitou. Chcú vyvolať dojem, že ich kalifát sa zväčšuje,“ povedal pre magazín Foreign Policy Thomas Joscelyn, editor bezpečnostného časopisu Long War Journal.

Budú islamisti v Líbyi úspešní? FOTO - TASR
Budú islamisti v Líbyi úspešní? FOTO – TASR

Analytici, ktorých magazín Foreign Policy oslovil, tvrdia, že rozmachu Islamského štátu v Líbyi bránia najmä tri veci – konkurencia, ťažší prístup k rope a to, že v Líbyi – na rozdiel od Iraku či Sýrie – nemôžu islamisti využiť náboženské delenie na šiitov a sunnitov. Nie všetci sú však optimisti.

„ISIS je pre Líbyu vážnou hrozbou. Sú na dobrej ceste vytvoriť emirát vo východnej Líbyi,“ povedal pre CNN analytik Benotman.

No práve na východe krajiny môže mať Islamský štát oveľa ťažší život. Tobruk, kde sídli Západom uznávaná a Egyptom podporovaná vláda, je od Derny vzdialený necelých 200 kilometrov.  V oblasti pôsobí Líbyjská národná armáda, ktorú vedie sekulárny generál Chalifa Haftar.

Na východe sú tiež hranice s Egyptom. A ten už viackrát ukázal, že si z líbyjskej suverenity ťažkú hlavu nerobí.

Letecký útok z minulého týždňa nebol prvým, v auguste podľa denníka New York Times zaútočili stíhačky Egypta spolu so Spojenými arabskými emirátmi na Tripolis.

Kto je teda v Líbyi pri moci?

Nikto. Situácia v krajine je od minulého leta taká nepokojná, že sa dokonca hovorí o občianskej vojne. Dnes v Líbyi proti sebe stoja dve strany – vláda v Tripolise a vláda v Tobruku. Obe pritom tvrdia, že vládnu legitímne.

Problémy nastali po prvých slobodných parlamentných voľbách v júli 2012.

Väčšinu parlamentných kresiel získali sekulárni a liberálni poslanci, islamskej a islamistickej opozícii sa však postupne podarilo prebrať moc. Pod ich nátlakom napríklad parlament (oficiálne Všeobecný národný kongres) koncom roka 2013 prijal šaríu a zaviazal sa rešpektovať islamské učenie.

Vedenie kongresu navyše nevyhlásilo nové voľby, ktoré sa mali konať začiatkom minulého roka. Prinútil ich k tomu až generál Haftar, ktorý v máji 2014 obsadil parlament.

Ďalšie voľby už islamistické hnutia suverénne prehrali, obsadili len tridsať z dvesto poslancov. Účasť vo voľbách však bola pre násilie a vyhrážky mizivá – hlasovalo len 18 percent Líbyjčanov.

Pri posledných voľbách sa ľudia báli hlasovať. FOTO - TASR
Pri posledných voľbách sa ľudia báli hlasovať. FOTO – TASR

Voľby neskôr líbyjský Najvyšší súd vyhlásil za neplatné, no to už bolo v čase, keď mala krajina dve vlády. Krátko po voľbách totiž v Tripolise spustili ofenzívu brigády z mesta Misrata. Členovia nového parlamentu ušli do Tobruku, starí poslanci v Tripolise sa zas rozhodli, že si svoju prácu ponechajú.

V skratke – západnú časť krajiny dnes ovláda vláda v Tripolise, ktorú podľa magazínu New Yorker podporuje koalícia bývalých džihádistov z al-Káidy, ľudia z Moslimského bratstva, členovia barberských milícií, no najmä mocné oddiely bojovníkov z Misraty.

Proti nim stojí najmä armáda generála Haftara, bývalého dôstojníka, ktorý bol blízky Kaddáfímu, neskôr emigroval do Spojených štátov (kde mal spolupracovať so CIA), aby sa počas revolúcie vrátil do Líbye, kde bojoval najskôr proti despotickému režimu a teraz proti islamistom.

K nestabilite tiež prispievajú stovky ozbrojených milícií, ktoré v krajine pôsobia. Väčšina z nich vznikla počas revolúcie proti Kaddáfímu, no po páde režimu ich vtedajšia vláda nielenže nedokázala odzbrojiť, ale ich začala platiť.

Na jednej strane to bola pochopiteľná stratégia – polícia a armáda nefungovala, na poriadok v krajine preto dohliadali práve milície.

Tie však často nepodliehali centrálnej vláde a mali vlastné záujmy. Na výplatnej páske líbyjskej vlády sa tak podľa BBC objavili aj islamisti z Ansar al-Šaría, ktorí zabezpečovali poriadok v Benghází.

„Asi len tretina z dnešných militantov skutočne bojovala proti Kaddáfímu. Problém nastal, keď ich vláda začala financovať, čím sa ich počet dvoj- až trojnásobne zvýšil,“ vysvetlil pre New Yorker Frederic Wehrey, analytik z amerického think tanku Carnegie Endowment for International Peace.

líbyjskí revoluèní bojovníci ažké boje predmestie Syrty
Zbrane nezložili ani po revolúcii. FOTO – TASR

Čo čaká Líbyu v budúcnosti?

To sa dá odhadnúť len veľmi ťažko. Problémom je, že v Líbyi majú svoje záujmy aj iné krajiny.

Egypt, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia podporujú vládu v Tobruku a generála Haftara. Turecko a Katar zas vládu v Tripolise. Jedni sa boja vplyvu islamistov, druhí zas chcú, aby v krajine vládli.

Západ sa tomuto chaosu zatiaľ len prizerá a po náletoch NATO z roku 2011 nemá ambície výraznejšie sa zapojiť do diania v krajine. Väčšina západných krajín svojich veľvyslancov z Líbye stiahla a Líbyjčania ostali odkázaní sami na seba.

„Kaddáfí tu vládol štyridsať rokov, a to je veľmi dlhý čas. Jeho dedičstvom je, že všetko sa dá vyriešiť silou. To vytvorilo kultúru ‚s nami alebo proti nám‘, čo je pre krajinu problém,“ povedal pre New Yorker Ali Tarhouní. Tento muž stojí na čele komisie, ktorá má prísť s novou ústavou Líbye. To sa im však zatiaľ nedarí. „Aj keby sme ústavu napísali, čo sa ňou dá v týchto časoch spraviť?“ povedal Tarhouní skepticky.

Nadšenie v krajine opadlo. FOTO - TASR
Nadšenie v krajine opadlo. FOTO – TASR

A niekde medzi dvoma konkurenčnými vládami, milíciami a násilnými islamistami žijú obyčajní Líbyjčania.

Tým šťastnejším sa podarilo emigrovať, zvyšok zostáva v krajine bez perspektívy. Zisky z ropy, ktorej má Líbya najviac z afrických krajín, sa kvôli chaosu prepadli. A aj keby nie, k bežným Líbyjčanom by sa zrejme veľa z bohatstva nedostalo. Na to sú vlády v krajine až príliš slabé.

Slabé až tak, že niektorí odborníci začali Líbyu označovať za „Somálsko v Stredomorí“.

Teraz najčítanejšie