Nemecký europoslanec: Alternatíva voči globalizácii neexistuje, zlú dohodu TTIP však neprijmeme

„Neprijmeme dohodu s Amerikou, ktorá zníži európske štandardy. Nepodpísal by som ani dohodu NAFTA,“ hovorí Bernd Lange, ktorý bol vo štvrtok na Slovensku.

Šéf výboru medzinárodného obchodu v Európskom parlamente je aj spravodajcom pre TTIP. „Zmluva momentálne spí, uvidíme po amerických voľbách,“ hovorí.

Je dohoda TTIP mŕtva?

Povedal by som to tak, že momentálne spí. Štrnáste kolo rokovaní v júli bolo skutočne sklamaním, pretože Američania sa nepribližujú. Nie je tak možné ukončiť rokovania za vlády Baracka Obamu (do januára 2017, pozn. red.). Konkrétnych výsledkov sme dosiahli málo. Mali by sme rokovania zmraziť a počkať na nového prezidenta a nový Kongres. Uvidíme, čo bude možné potom.

Čo ak sa americkým prezidentom stane Donald Trump?

To by bol potom koniec TTIP. Trump hovorí jasne, že obchodné dohody sú katastrofou. Ja sa na medzinárodné vzťahy pozerám inak, on sa k nim stavia z pozície sily.

[articlienk id=“450601″]

Problémom vyjednávaní sú rozdielne pozície USA a EÚ alebo aj tlak zo strany verejnosti? Naposledy bola veľká demonštrácia proti TTIP v Bruseli. Verejná mienka je proti dohode v Nemecku, Rakúsku či Francúzsku.

Musíme sa rozprávať s verejnosťou, pretože je tu niekoľko legitímnych obáv. Je tu istý deficit informácií, a preto je transparentnosť kľúčová. Dohoda sa netýka len ciel, ale aj štandardov, práv zamestnancov a to sú oveľa citlivejšie otázky. Som presvedčený, že keď budeme mať otvorenú debatu s verejnosťou, presvedčíme ľudí a budeme mať dobrú obchodnú dohodu, vhodnú pre globálnu ekonomiku.

Je toto dobrý čas na takéto dohody, keď vidíme nárast antiglobalistického hnutia, nielen v USA, ale napríklad aj vo Francúzsku v podobe voličov Le Penovej? 

Ale čo je alternatíva? Samozrejme, môžete sa podpísať proti globalizácii. Ale globalizácia sa deje. Nie je žiadna možnosť okrem toho – vytvoriť dobré dohody. Najlepšie riešenie by, samozrejme, bolo vhodná dohoda na úrovni Svetovej obchodnej organizácie, ale to momentálne vyzerá ako nemožné. Bilaterálne dohody sú druhým najlepším riešením, ale myslím si, že nie je žiadna alternatíva voči snahe vytvoriť pravidlá pre globálnu ekonomiku.

Veľa ľudí sa však globalizácie bojí. Nemali by sme ich počúvať pozornejšie?

Mali by sme ich obavy a návrhy dať na stôl. Ale iba povedať nie (voči dohode) nie je riešenie.

Veríte tomu, že TTIP naštartuje ekonomiku EÚ? Pretože štúdia Centra pre výskum ekonomickej politiky hovorila, že podľa najambicióznejšieho scenára by sa ekonomika Únie zvýšila len o 0,5 percenta HDP do roku 2027, čo teda nie je veľký boom.

Som dosť skeptický pri takýchto štúdiách. Efekt obchodných dohôd je najmä na malé a stredné podniky. Tie majú vďaka nim oveľa menej prekážok, nemusia robiť dvojité certifikáty, prispôsobovať sa dvojitým štandardom a podobne. A po druhé, obchod bude mať vhodné pravidlá. Tieto dva elementy sú kľúčové pre dohodu. Efekt na ekonomický rast môžete analyzovať až dodatočne, po piatich či desiatich rokoch. Na HDP majú ceny ropy oveľa významnejší vplyv ako obchodné dohody.

Podpora TTIP v EÚ, 2014

Aký bude mať TTIP vplyv na nezamestnanosť? Napríklad dohoda o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou (NAFTA) mala skôr negatívny efekt na americké pracovné miesta.

Existujú dobré a zlé dohody. Osobne by som nikdy nepodpísal dohodu NAFTA.

Myslíte si, že je zlá pre Spojené štáty?

Áno, a aj pre Mexiko. Ekonomická situácia v týchto krajinách je úplne iná. Jasná správa Európskeho parlamentu je, že iba dobrá dohoda má šancu, že ju schválime. Dve zmluvy sme za posledné roky odmietli. Prvá bola dohoda o voľnom obchode s Marokom, pretože nerešpektovala záujmy ľudí v Západnej Sahare (sporné územie, ktoré Maroko považuje za svoje, pozn. red), a druhá bola dohoda ACTA (dohoda o duševnom vlastníctve).

Momentálne netuším, či TTIP bude dobrá dohoda. Nemáme žiadne konkrétne výsledky. Vydali sme stanovisko v Európskom parlamente v júli 2015, 48 jasných kritérií, ktoré musí zmluva spĺňať. Ak sa to nestane, väčšina v parlamente za TTIP hlasovať nebude.

Jeden z problémov, čo majú odporcovia TTIP, je obava, že zníži európske štandardy, keďže sú väčšinou prísnejšie, ako má Amerika. Komisia hovorí, že sa to nestane. Je to aj váš názor?

Naša jasná požiadavka je, že môžeme uznať len štandardy, ktoré sú na rovnakej úrovni v USA aj v EÚ. Napríklad také, ktoré sa týkajú áut. V otázke ochrany zákazníkov to nie je možné, pretože pri geneticky modifikovaných potravinách, hormónovom hovädzom mäse a niektorých iných oblastiach máme úplne iné štandardy ako USA. Tie naše sú založené na princípe opatrnosti, USA sa na to pozerajú inak. Aj v chemickom sektore máme úplne iné regulácie.

Znamená to, že Američania budú musieť sprísniť svoje štandardy, keď sa v tomto smere chcete dohodnúť?

Nie. Musíme identifikovať, kde presne chceme uznať štandardy za spoločné. Bude to iba v zopár oblastiach.

Mnohým prekážajú investičné súdy, kde budú môcť firmy zažalovať štát, ak budú mať pocit, že ich štáty pri ich investíciách diskriminujú. Niektorí to vidia ako útok na demokraciu. Napríklad asociácia nemeckých sudcov povedala, že nie sú potrebné. Aký je váš názor?

V prvom rade, Nemecko nie je Európska únia. Právny systém v ostatných 27 štátoch je trochu iný. Po druhé, prečo ho potrebujeme? Niekedy sú skutočne zahraniční investori diskriminovaní voči domácim. Je to jediný dôvod, prečo by mali existovať takéto tribunály. Princíp správania k zahraničných firmám ako k domácim nie je v každom právnom systéme štátu EÚ. Nanešťastie, niektoré krajiny majú staré dohody so súkromnými arbitrážnymi systémami ISDS. A je otázkou solidarity zaviesť vhodný a spravodlivý systém, s verejnými sudcami a tak ďalej. Môžeme sa tak zbaviť týchto nemoderných obchodných dohôd.

Kritici vyčítajú aj nedostatok transparentnosti pri vyjednávaniach. Tiež to tak vidíte?

Na začiatku to tak bolo, vidím to ako veľké zlyhanie v komunikácii. Keď obchodné dohody riešia nielen clá, ale aj práva zamestnancov či štandardy, ide o citlivé veci, a potom potrebujeme úplnú transparentnosť. Ako predseda obchodného výboru som silno tlačil na Európsku komisiu, aby zmenila názor. Teraz všetky pozičné dokumenty Únie, všetky návrhy a dokonca aj protokoly sú verejné na webe. Stará metóda, aby sa dohody viedli za zatvorenými dverami, by mala byť metóda poslednej možnosti.