Na pohreboch sa netlieska. Škoda

Autorka je knižná editorka

Pred niekoľkými rokmi som stála pred životnou úlohou: zrušiť koncesionárske poplatky po zosnulom predkovi. Keďže zástrčkový zákon je zrichtovaný tak, že netreba byť nažive, stačí byť odberateľom elektrickej energie, v tlačive chýbala kolónka pre úmrtie. Študovali sme to s poštovou úradníčkou, zomknuté v spoločnom nešťastí, až sme na nič neprišli a ona sa odbehla poradiť so svojou šéfkou. Po návrate razantne zaškrtla možnosť „ukončenie odberu elektrickej energie“.

Jasala som. Taký krásny eufemizmus pre úmrtie a my ho vôbec nevyužívame! Chcela som to zaviesť aj na pohreboch, hneď som si predstavila ráčkujúceho rečníka. (Bez urážky, my rotacisti máme to šťastie, že svoju chybu nepočujeme, ale málo sa to vie, lebo verejne sme to priznali len Václav Havel a ja.)

Rečník v mojej fantázii hovoril: „Po dlhej a ťažkej chorrobe ukončil odberr elektrrickej enerrgie náš…“

To je však hudba ďalekej budúcnosti, ktorej sa asi nedožijeme. Čoho sa na pohreboch skutočne dožili iní, si našlo miesto v malej knižke Ladislava Mušku s názvom Vážení truchlící a ostatní hosté.

Autor s ďalšími hudobníkmi tvorili „grilpartu“ hrávajúcu v krematóriách, ktorá občas nestačila zapisovať rétorické skvosty, čo sa niesli zdola. Vďaka nim sa zachovali výsledky pokusov vyjadriť sa čo najvznešenejšie, najkrajšie a najdôstojnejšie.

Autor poňal knižku poeticky a nevytváral kategórie výrokov. Mne sa však zažiadalo rozdeliť ich do troch skupín s nie celkom jasnými hranicami: komunistické kecy, jazykové žartíky a – toto myslím vskutku nežne – jednoducho Danko.

Komunistické kecy mali podobný charakter bez ohľadu na miesto a dôvod prednesu. Kto si nepamätá majstrov rétoriky ako Jakeš či Biľak, môže si ich predstavovať aj na základe výrokov: „Živil sa nenávisťou ku kapitalistickej spoločnosti.“

„Tvoju odbojovú činnosť vedel oceniť aj nepriateľ, a tak si sa ocitol v Terezíne.“

„Na patologickom oddelení vždy obetavo hájila politiku strany.“

Medzi jazykovými žartíkmi sa nápadne často vyníma starý problém so zámenami. Zvyčajne sa prejavuje pri prekladoch z angličtiny, keď sa preberá môj, tvoj, jeho, jej a celkom sa zabúda, že v slovenčine použijeme slovo „svoj“ vždy, keď daná vec náleží podmetu. Kto si myslel, že v rodnej reči nestvoríme túto chybu, pohrebné reči ho vyvedú z omylu: „Krátko po svojom narodení zomrel mu otec.“ A opačne: „Osud mu doprial vychovať deti, ktoré mal s jeho manželkou.“ Slovosled vie tiež niekedy privodiť hodinu pravdy: „Pracoval na dole Prezident Gottwald, který byl dříve znám jako Ksindl.“

Jednoducho Danko je najsilnejšia kategória. Komentár je zbytočný, tento typ hádzania slov do mixéra má u nás už tradíciu: „Znelo to ako rozprávka, keď sme sa dozvedeli, že už nie je s nami.“

„Veľmi nerád sa ti prichádzam naposledy pokloniť.“

„Hľadáme útechu v slovách útechy, ale túto útechu možno hľadať len v slovách útechy.“

Niektoré pohreby musíme skrátka prežiť. Aj pomocou podporných jazykových prostriedkov.