Bolo v Bratislave pred týždňom vôbec niečo dobre?

Autor pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Problémových bodov piatkového neformálneho stretnutia prezidentov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie sa dá nájsť veľké množstvo a hovorí sa o nich od chvíle, keď boli zverejnené bezpečnostné opatrenia v Bratislave.

Odporučiť obyvateľom užiť si predĺžený víkend pre samit nie je veľmi štandardné a znefunkčniť hlavné mesto nielen pre nevyhnutný presun delegácií, ale aj pre obedňajší výlet loďou nehovorí príliš o snahe priblížiť sa obyvateľom.

Pozitívne dôsledky ako možnosť zahrať si futbal na uzavretých uliciach alebo zatvorené školy negatívne javy asi nevyvážia. Napriek všetkým negatívam, ktoré boli, sú a ešte budú spomenuté, možno identifikovať v spojitosti so samitom dva veľmi dôležité body.

Dôležitosť neformálneho stretnutia

Rozhodovanie v Európskej únii je veľmi komplikovaný proces, ktorý má nielen svoju formálnu, ale aj neformálnu stránku. Hlavne po roku 2004, keď do Únie vstúpili krajiny strednej a východnej Európy, sa zvýšila dôležitosť práve neformálnych stretnutí.

Veľké množstvo členských krajín za rokovacím stolom (postupne až 28) už neumožňovalo rokovať starým spôsobom, keď jednotlivé krajiny predstavili svoje postoje a potom sa hľadal kompromis. Príliš veľa postojov, príliš veľa možných kombinácií, príliš málo času.

Preto sa skupiny krajín začali dohovárať neformálne na spoločných pozíciách, ktoré následne prezentovali na formálnych rokovaniach. Neformálna úroveň umožňuje priamejšiu a otvorenejšiu diskusiu, ako aj vytváranie skupín s rovnakým názorom, čo uľahčuje prijatiu kompromisu. Rôzne stretnutia skupín krajín (napríklad Vyšehradskej štvorky) sa tak stali pravidelnou – hoci neformálnou – súčasťou rozhodovacieho procesu.

Neformálne samity sú pritom súčasťou EÚ omnoho dlhšie. Rokovania sa vedú v otvorenejšej atmosfére, umožňujúcej vyjadrenie postojov, ktoré by na formálnej úrovni boli nepriechodné. Preto, hoci sa zdá – a výstupy samitu tomu aj nasvedčujú –, že k zásadným prelomom nedošlo a mnohé otázky ostali nezodpovedané, možno toto stretnutie považovať za dôležité pre budúce fungovanie Únie.

Bola to jedinečná príležitosť na to, aby sa lídri členských štátov porozprávali spolu s predstaviteľmi Únie v otvorenej atmosfére a poukázali na témy, ktoré považujú za kľúčové. Mohli tiež ukázať svoje hranice pri zložitých témach, ktorých vyriešenie na samite sa očakávať ani len nedalo.

Únia sa na Britániu naozaj hnevá

S neformálnou podobou samitu sa spája druhý veľmi dôležitý odkaz – predstavitelia Únie, ako aj členských štátov zobrali brexit osobne a skutočne sa na Veľkú Britániu hnevajú. Nepozvanie Británie na neformálne stretnutie (na formálny samit Británia musí byť prizvaná, pretože je stále ešte členským štátom) je veľmi silným signálom – veď o budúcnosti Únie sa hlasovalo bez nej, teda sa s ňou už nepočíta. Brexit tak možno z tohto uhla pohľadu považovať už za hotovú vec, ktorá musí byť už len doladená na byrokratickej úrovni.

Neformálnosť pomáha kompromisom

Neformálne rozhodovanie má v rámci Európskej únie veľmi dôležité miesto. Mnohé rozhodnutia na rôznych úrovniach sa prijímajú práve v rámci neformálnych stretnutí, kde môžu lídri voľne vyjadriť svoje pozície, a tak umožniť ľahšie prijať kompromis bez potreby čítať medzi riadkami oficiálnych postojov, ktoré sú často omnoho flexibilnejšie, než sa na oficiálnej úrovni zdá.