Denník N

Prečo Bratislava nerastie ako Londýn? Mozgy odchádzajú a nedokážeme ich nahradiť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V rebríčkoch ekonomických ukazovateľov je na tom slovenská metropola dobre. Ako je potom možné, že ju obchádzajú migrujúci Európania?

Polovica obyvateľov zemegule žije v mestách, v Európe dokonca tri štvrtiny, a rast mestskej populácie má naďalej nevídané tempo. V mestách sa vytvorí 80 percent HDP a spotrebuje 70 percent energie.

Najnovšie trendy v urbanizácii sveta a hlavne Európy skúmala pre agentúru Bloomberg London School of Economics (LSE).

Zbierala údaje o stovkách miest z celého sveta vrátane Bratislavy. Pokúšala sa identifikovať ich silné i slabé stránky a ich význam pri rozhodovaní ľudí, ktorí si vyberajú, kde budú žiť. Zistila, že kým niektoré mestá rastú, iné prinajlepšom stagnujú.

Všade inak

„Vzorec rastu miest je po zemeguli veľmi nerovnomerný. Európa a Severná Amerika rástli exponenciálne v 19. storočí, mestá Latinskej Ameriky a Japonska koncom 20. storočia, v nasledujúcich 15 rokoch zažije dramatický rast mestskej populácie Ázia nasledovaná subsaharskou Afrikou,“ konštatuje štúdia LSE.

Nerovnomerný rast znamená, že kým niektoré mestá sa stále rozširujú o nových obyvateľov, iné viaznu, prípadne sa zmenšujú. Štúdia si všíma, že vývoj počtu obyvateľov súvisí s migráciou, a sledovala, do ktorých miest sa ľudia sťahujú a do ktorých nie.

Najviac ľudí smeruje do miest na severozápade Európy. Najväčšie zastúpenie cudzincov má Londýn, Amsterdam, Malmö, Štokholm či Brusel.

Štúdia hovorí, že ak sa niekto odhodlá presťahovať z krajiny, v ktorej sa narodil, najčastejšie si vyberá bohatšie časti Európy na úkor chudobnejšej východnej Európy.

Hoci sa podľa štúdie dá ťažko zovšeobecňovať, štáty severnej a západnej Európy – ako sú Dánsko, Švédsko, Holandsko, Británia a Nemecko – sa stabilizovali a sú dôveryhodné.

Na opačnej strane sú krajiny južnej a východnej Európy, kde je slabá ekonomika, vysoká nezamestnanosť a pokles počtu obyvateľov.

Kým v Londýne, švajčiarskom Lausanne a nemeckom Mannheime je podiel prisťahovalcov takmer 40 percent, vo východnej Európe je to často menej ako päť percent.

Napríklad v Bratislave len 1,2 percenta, v Krakove a vo Varšave len po jednom percente.

Bratislava sa vyľudňuje

Hoci v mestách žije stále viac ľudí, neplatí to o Bratislave. A to napriek tomu, že navonok vyzerá ekonomicky dobre. Údaje LSE ukazujú, že je tu nízka nezamestnanosť mladých aj vysoký ekonomický rast.

„Celkovo krajiny východnej Európy zažívajú výrazne nižší populačný rast ako ostatok Európy, hoci plodnosť v týchto krajinách je porovnateľná,“ píše vo svojej publikácii Bloomberg.

A prečo Bratislava napriek dobrým ekonomickým parametrom nevie prilákať ľudí? Dôvodom je, že ekonomicky je na tom dobre len naoko a že sa ľudia z Bratislavy sťahujú do okolitých dedín.

„Keď sem vodím zahraničných hostí, tak im ukazujem, že toto je šiesty najbohatší región Únie. A oni sa ma pýtajú: ‚Kde?‘“ hovorí prognostik SAV Vladimír Baláž.

Štatistiku o bohatstve nášho hlavného mesta podľa neho skresľuje, že sa do úvahy berie veľmi malé územie, kým pri iných európskych regiónoch kalkulujú bohatstvo na väčšej ploche.

Rast bratislavského HDP podľa Baláža skresľuje aj to, že tu sídli mnoho medzinárodných firiem, ktoré v hlavnom meste vytvárajú zisky, no tie potom posielajú do zahraničia. „Na pohľad to vyzerá pekne, ale v skutočnosti sa tu tvoria len zisky, z ktorých my nič nemáme. Paríž alebo Londýn vyzerajú o dosť inak ako Bratislava,“ porovnáva Baláž.

Rast HDP sa tiež prepočítava na menší počet ľudí, dodáva Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. „Len osem percent ľudí zo Slovenska žije v Bratislave, kým dvadsať percent Rakúšanov žije vo Viedni,“ dodáva.

Bratislava má menej obyvateľov aj preto, že rastú jej satelity. „U nás prebieha to, čo sa dialo v 50. a 60. rokoch v iných krajinách,“ hovorí prognostik Baláž.

Ľudia sa tak priamo z Bratislavy sťahujú najmä do okolia Senice, Senca, Galanty, Dunajskej Stredy, Malaciek či Pezinka. A tiež do prihraničných obcí v Maďarsku a Rakúsku. „Preto je Bratislava migračne stratová a obce v jej zázemí migračne ziskové – hoci treba povedať, že tento proces má slabnúcu tendenciu,“ hovorí Boris Vaňo, vedúci Výskumného a demografického centra.

Ľudia odchádzajú najmä pre drahé byty a domy v hlavnom meste. „Mzdy sú nízke, ale ceny nehnuteľností sú porovnateľné  s Rakúskom, čo je úplne absurdné,“ dodáva Baláž.

Vo všeobecnosti však podľa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu SAV neplatí, že by Bratislava nepriťahovala ľudí z iných častí Slovenska – len sa to neprejavuje na náraste obyvateľov Bratislavy, ale na ukazovateľoch Bratislavského kraja. Aj ľudia, ktorí sú z iných regiónov, si skôr kúpia byt či dom v Kvetoslavove ako v hlavnom meste.
„Výrazná časť ľudí v obciach pri Bratislave sa prisťahovala z iných častí Slovenska ako z Bratislavy,“ hovorí Bahna.

Cudzincov neláka

Aj keď do Bratislavy prichádzajú ľudia z iných častí Slovenska, cudzinci sa sem nehrnú. Ich podiel je podľa štúdie Bloomberg len 1,2 percenta. Zarobia si tu málo, hoci úroveň cien je vysoká.

„V priemere sú ceny o približne desatinu nižšie v Prahe a až o pätinu v Budapešti a Krakove,“ hovorí Martin Haluš z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Bratislavský kraj sa v rebríčku Eurostatu najbohatších regiónov podľa HDP na hlavu po zohľadnení rozdielov v cenovej úrovni medzi krajinami ocitol za rok 2011 na šiestom mieste.

„Keď sa pozrieme na priemerný príjem domácností v jednotlivých regiónoch v tom istom výskume, Bratislavský kraj je na tom už podstatne horšie a obsadzuje až 72. priečku. Bratislava má tak nižšie príjmy domácností, ako by zodpovedalo miestnemu HDP,“ hovorí analytik Tomáš Janotík z Profesie.

Ak by tu aj napriek tomu chceli cudzinci pracovať, narazia na jazykovú bariéru. „Z celkového počtu ponúk, ktoré sme vlani zverejnili, 16 percent bolo napísaných a inzerovaných v angličtine. Ďalších osem percent tvorili ponuky v češtine a po jednom percente sú zastúpené ponuky v nemeckom a maďarskom jazyku,“ hovorí Marcela Glevická z Profesie.

Najčastejšie zverejňujú inzeráty v cudzích jazykoch firmy pôsobiace v oblastiach informačných technológií, centier zdieľaných služieb alebo v automobilovom priemysle.

„Väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú v Bratislave, majú znalosť aspoň angličtiny, takže na pozície vo firmách stačia a sú lacnejší, ako keby ste niekoho mali ťahať z Londýna,“ hovorí prognostik SAV Baláž.

Miesta sú často len vo výrobe, kde nie je potrebné, aby vedeli zamestnanci plynule hovoriť v cudzom jazyku, a stačia základy, dodáva.

Radšej Brusel ako Bratislava

Teórie o nepríťažlivej Bratislave potvrdzuje aj osud 28-ročného Košičana Briana Faba. Pred takmer tromi rokmi sa presťahoval z Budapešti, kde študoval, do Bratislavy, kde dostal prácu.

Začiatkom tohto roku sa však rozhodol z Bratislavy odísť. Dostal ponuku robiť v Bruseli. Výborná ponuka bola pre neho jeden z dôvodov, prečo ju vzal a presťahoval sa. Okrem toho však nebol v Bratislave spokojný.

„Mne sa dobre žije vo vysoko urbanizovanom prostredí. Mám rád klasické ulice a námestia. Komunistické sídliská, ako aj novopostavené veže rozhodené po meste bez akéhokoľvek plánu ma deprimujú,“ hovorí Brian.

Dnes je analytikom v think-tanku Centre for European Policy Studies. Zarába viac ako u nás, kde tiež robil analytika v inštitúte CELSI. „Pre peniaze tu určite nie som,“ hovorí Brian. Aj keď zarobí viac, vyššie má tiež náklady. Po zaplatení nájomného mu ostane o 200 až 300 eur viac ako v Bratislave.

Magnety miest
Štúdia LSE hľadala zaujímavé a účinné nástroje na zlepšenie života vo veľkomestách. Tu sú tri príklady:

Barcelona  (Španielsko)
Pätina obyvateľov Barcelony je staršia ako 65 rokov. Mesto preto vyvinulo aplikáciu na tablety, ktorá spája starších – často imobilných – ľudí s ich blízkymi, ale aj so zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú či sociálnu pomoc. Aplikácia je jednoduchá a mesto vyjednáva aj množstevnú zľavu na tablety a podporuje spoločné využívanie Wi-Fi sietí susedmi.
Atény (Grécko)
Atény zaujali návrhom zmeny vlády zdola, kde podporujú dobrovoľníkov a iniciatívy na zlepšenie mesta. Práve občiansky angažovaní ľudia majú tlačiť na zmeny v meste, ale aj na prehľadnejšie riadenie. Vďaka projektu sa pri skrášľovaní a zlepšovaní mesta majú spojiť bežní občania, odborná verejnosť, ale aj firmy.
Kirklees (V. Británia)
Kirklees chce vytvoriť online nástroj na spoločné využívanie zdrojov, nástrojov či tovarov. Ide o to, že mesto chce vytvoriť platformu, pomocou ktorej by ľudia mohli ponúkať napríklad miestnosť, ktorá sa naplno nevyužíva, alebo by mohla zbierať nápady na zlepšenia mesta, na ktorých realizáciu však autor nemá peniaze či schopnosti. Ľudia by sa tu tiež mali deliť o súkromné či verejné peniaze, ktoré by sa dali využiť na zlepšenie života v komunite.
Zdroj: Innovation in Europe’s Cities (Bloomberg, LSE)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie