Bieda vo Venezuele je životu nebezpečná, ľudia si varia lieky

Na správy o tom, že vo Venezuele stoja ľudia v radoch na toaletný papier, mlieko, múku, ryžu, plienky či dokonca aj kondómy, si svet už pomaly zvykol. Pre niekoho pripomienka aj našej nie tak dávnej minulosti, pre iného údiv, pre väčšinu ľudí niečo vzdialené v ďalekej krajine.

Toto je iná kríza

Dokonca aj humanitárni pracovníci a mimovládne organizácie sa už akosi zmierili s tým, že na ropu bohatá krajina (predpokladá sa, že Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete) má vďaka ekonomickej politike svojej vlády pravidelné výpadky základných vecí. Teraz však hovoria, že je to iné. Že toto bude tá skutočná veľká kríza.

„Za posledných dvadsať rokov sa niečo zmenilo. Venezuelčania začali preferovať spoliehanie sa samých na seba pred solidaritou. Individuálne prežitie je viac ako kolektívne projekty. Táto atomizácia zasahuje všetkých, ale azda najviac podporovateľov vlády,“ píše v štúdii mimovládna Medzinárodná krízová skupina.

Upozorňuje na to, že kríza už dávno nie je len o toaletnom papieri, ktorého nedostatok nie je príjemný, ale dá sa prežiť. Chýbajú lieky, aj úplne bežné. Reportáž francúzskej televíznej stanice France 24 nedávno ukazovala mladú tehotnú Venezuelčanku, ako si vo svojom byte okrem plienok a sušeného mlieka vytvára aj zásoby sirupov proti horúčke. Kdesi totiž počula, že bábätká zomierajú aj na bežnú horúčku, lebo niet liekov na jej zrazenie.

„Videla som ľudí umierať na operačnom stole, lebo chýbali základné chirurgické nástroje,“ povedala New York Times mladá pediatrička Valentina Herrera. Prezradila novinárom aj to, koľko zarába. Po prerátaní podľa nového kurzu je to 33 dolárov.

Nedostatok, rady pred obchodmi, pri ktorých sa vystrieda celá rodina, a aj tak sa nepodarí nič doniesť, propaganda šírená politickými predstaviteľmi, strach, pocit, že keď si „neurvem“ nebudem mať. To všetko len zvyšuje agresivitu vo venezuelskej spoločnosti. Krajina zažíva nárast násilných trestných činov, sú víkendy, keď v hlavnom meste zavraždia aj 55 ľudí.

„Toto je prvýkrát, čo je chavizmus (politická ideológia vytvorená bývalým prezidentom Hugom Chávezom)… ohrozovaný silným prúdom nespokojnosti,“ píše sa v štúdii mimovládky. Tento záver podporujú aj ďalší znalci Venezuely.

Ubližujú nám všetci, od Madridu až po Miami

Reakcia režimu Nicolasa Madura akoby ich slová potvrdzovala. Zatýkanie opozičných lídrov, represia, siahodlhé prezidentove prejavy obviňujúce z prázdnych regálov, nedostatku a násilia všetkých a všetko.

„Viete, že pravica v Madride, ultrapravica v Bogote, ultrapravica v Miami vytvorili os, ktorá konšpiruje proti našej domovine,“ burácal Maduro v minulotýždňovom prejave. Prezidentovi, ktorý v roku 2013 nahradil zosnulého Cháveza, ide o veľa. Jeho popularita sa pohybuje okolo dvadsať percent, čo sa Chávezovi nikdy nestalo.

Pravdou je, že za Cháveza nebolo až tak zle. Boli problémy, boli krízy, ale nikdy to nedosiahlo hranicu, keď o nespokojnosti otvorene hovorili aj sympatizanti režimu. Chávezovi pomáhali aj vysoké ceny ropy. Tie sa však v posledných mesiacoch dramaticky prepadli a analytici zatiaľ nový nárast nepredpokladajú.

„Systém sa rúti do krízy,“ vysvetlil New York Times ekonóm Francisco Rodriguez z Merill Lynch. Vystríhal pred tým, že ak bude rast cien pokračovať tak ako doteraz, Venezuele hrozí, že hyperinflácia, ktorá je momentálne na úrovni 68 percent, bude tento rok trojciferná a na budúci až štvorciferná.

Venezuelský disident Daniel Duquneal však hovorí, že ekonomická kríza nijako nezasahuje prezidentových verných. Opisuje ich praktiky, keď nakupujú dolár od štátu za šesť bolívarov a potom ho na čiernom trhu predávajú za 180 bolívarov. Režim toleruje či dokonca priamo profituje z aktivít venezuelských narkobarónov.

Maduro nemá na reformy

Maduro sa  bojí nevyhnutných reforiem, lebo tento rok je volebným. Nemá tiež výrečnosť svojho predchodcu ani jeho charizmu, ktoré Chávezovi umožnili aspoň časti Venezuelčanov predať čokoľvek. Maduro čoraz viac pôsobí ako tragická figúra, karikatúra Cháveza. Neistota poháňa jeho paranoju. Všade vidí sprisahanie, sabotáž, za zlyhania viní majiteľov obchodov rovnako ako opozičných politikov či Washington.

„Sú to excesy autoritatívneho vládcu,“ hodnotí konanie Madura historička Margarita López Maya. Minulý týždeň nechal Maduro zatknúť opozičného starostu Caracasu Antonia Lerdezmu, vo väzení je ďalších asi 2000 aktivistov. Od lokálnych až po hviezdy disentu, akými sú Leopoldo López.

Vo Venezuele je 50 opozičných starostov, 33 má problémy so zákonom pre minuloročné protivládne protesty, ktoré boli prvým vážnym varovaním Madurovmu režimu a pri ktorých zomrelo viac ako 60 ľudí.

List ako dôkaz

Teraz Maduro rieši otvorený list opozičných predstaviteľov vyzývajúcich na reformy a zmeny. Podľa neho je to dôkaz o sprisahaní organizovanom Spojenými štátmi. Zatiaľ jediný, ktorý predložil.

Američania špekulácie o pripravenom puči odmietajú. Podľa niektorých názorov však pre Venezuelu robia málo. Sankcie voči predstaviteľom režimu, ktorí sa podieľali na represiách pri minuloročných protestoch sú vraj nedostatočné. Američania v roku 2002 podporili neúspešný prevrat vo Venezuele. Chávezovi priniesol len väčšiu podporu. Nikto nepredpokladá, že by sa teraz púšťali do podobného dobrodružstva.

Analytici v Madurovom besnení vidia strach pred parlamentnými voľbami, ktoré by mala podľa prieskumov vyhrať opozícia. Reči o sprisahaní by mu mohli otvoriť cestu k vyhláseniu výnimočného stavu a odloženiu volieb. Aj s touto alternatívou sa ráta.

Opozícia sa nateraz sústreďuje na voľby a aj po minuloročných tragických protestoch sa jej lídri obávajú nových pouličných demonštrácií. Tajne rátajú s tým, že pokračujúci nedostatok obráti proti Madurovi tvrdé jadro jeho podporovateľov.

Päť dôvodov, prečo môže byť podľa CNN venezuelská ekonomika najhoršia na svete

1. Politická nestabilita

2. Potravinová kríza

3. Cena ropy

4. Bezcenná mena

5. Jedenásťmiliardové dlhy splatné tento rok