Denník N

Strach, závisť a dobré školstvo nejdú dohromady

Foto – TASR a CEU
Foto – TASR a CEU

V Bratislave a v Prahe vzniku Stredoeurópskej univerzity zabránila aj obava akademickej obce z konkurencie.

„Už vám neprekáža maďarský antisemitizmus? (…) Prekáža, ale menej ako česká malichernosť,“ spomínal nedávno zosnulý český diplomat a profesor politológie Otto Pick na jeden rozhovor s Georgeom Sorosom. Bolo to krátko po tom, ako sa finančník rozhodol, že centrum jeho Stredoeurópskej univerzity nebude ani v Prahe a že ju až na nejaké drobné celú presťahuje do Budapešti. Bolo to už druhé podobné rozhodnutie, Praha prišla na rad po Bratislave, odkiaľ univerzitu takisto vyhnal nacionalizmus a prízemný provincionalizmus. A v neposlednom rade strach a závisť.

To, že univerzita skončila v Budapešti, má, samozrejme, aj iné dôvody. Maďarsko bolo jedinou zo zapojených krajín, kde idea Strednej Európy ako samostatného, špecifického regiónu nebol len okrajový myšlienkový prúd, ale dôkladne prepracovaný koncept výrazne ovplyvňujúci historické povedomie i praktickú politiku.

Boli za tým sčasti pragmatické dôvody, Maďarsko vtedy malo pre svoju geografickú polohu najväčšiu potrebu vymedziť sa proti východnej Európe a Balkánu. Stredoeurópska spolupráca, v ktorej by Budapešť podľa vlastných predstáv hrala vedúci úlohu, mala Maďarsku dodať váhu vo svete a navyše pomôcť riešiť problém Maďarov v susedných krajinách.

Podstatné však je, že to bola Budapešť, ktorá sa k univerzite zachovala veľkoryso, poskytla jej reprezentatívnu budovu a časť financií a hlavne sa ju nikto z najvyšších vládnych miest nesnažil z krajiny vyštvať. Samozrejme, ani tam to nešlo ľahko. Soros mal šťastie, že práve neboli pri vláde národniari, ale socialisti a liberáli. Pre nacionalistov bol Soros aj v Maďarsku verejným nepriateľom a univerzitu niektorí označovali za centrum celosvetového (židovského) protimaďarského sprisahania.

Napokon ju však i neskoršie vlády Fideszu nechali žiť a nič zásadné proti nej dodnes nepodnikajú. Napriek tomu, že samotného Sorosa stále považujú za nepriateľa. V aktuálnej vládnej kampani pred referendom o utečencoch často zaznieva argument, že práve Soros stojí za celou migračnou krízou.

Univerzita však je čiastočne pod americkou ochranou, príliš na seba neupozorňuje a Viktorovi Orbánovi jednoducho nestojí za ďalší medzinárodný konflikt. Nehovoriac o tom, že na nej alebo za Sorosovo štipendium v minulosti študovalo aj veľa politikov Fideszu vrátane Orbána samotného – čo by im pri otvorenom konflikte mnohí s radosťou otrieskali o hlavu.

Vtedajšie Maďarsko však malo ešte jednu výhodu – tamojšie univerzity boli o niečo kvalitnejšie a viac otvorené svetu ako tie české a najmä slovenské. Bolo tam preto aj viac vedcov a profesorov, ktorí sa medzinárodnej konkurencie nebáli a, naopak, možnosť učiť na novej škole vítali.

Problém v Bratislave a v Prahe totiž nebol len nacionalizmus, ale aj boj o obmedzené zdroje na školstvo a závisť väčšiny akademickej obce voči kolegom, ktorí mohli učiť na lepšie financovanej medzinárodnej škole. A problém bol aj strach z konkurencie a obava, že v porovnaní so zahraničnou vedou mnohí neobstoja a že sa v plnej nahote ukáže prevládajúca mizerná úroveň tunajších škôl, spoločenských vied a najmä domácich vyučujúcich a vedcov.

Stredoeurópska univerzita

Teraz najčítanejšie