Putin chce rozdeliť a panovať, Orbán mu asistuje

Po minulotýždňovej návšteve ruského prezidenta v Maďarsku sa maďarský premiér vyjadril negatívne o plánoch Európskej únie vytvoriť Energetickú úniu. Tá by de facto znamenala spoločný prístup členských krajín v mnohých oblastiach energetiky vrátane vzťahov s dodávateľskými krajinami.

Orbán tvrdil, že navrhované pravidlá by obmedzili národnú suverenitu členských štátov v energetike, a preto je proti nim.

Ruský vplyv

Načasovanie týchto vyhlásení však hovorí skôr o výraznom vplyve Moskvy na politiku Maďarska než o obave Budapešti zo straty národnej suverenity v energetických otázkach.

Orbánov argument vychádza z toho, že súčasné pravidlá Únie zaručujú členským štátom voľnosť pri dojednávaní dohôd s dodávateľmi energetických surovín, nad čím by podľa nových pravidiel mala čiastočne prevziať kontrolu Európska komisia.

Lenže rovnako ako na jeseň minulého roka, keď po návšteve šéfa Gazpromu Maďarsko prestalo dodávať plyn Ukrajine spätným chodom, aj teraz prichádza významné energetické stanovisko práve po návšteve ruského vrcholného predstaviteľa. Veď šéfa Gazpromu možno pre oficiálnu (vlastnenie podielu v plynárenskej firme), ale aj neoficiálnu previazanosť firmy s Kremľom pokojne považovať za predstaviteľa Ruska.

Budapešť je s Moskvou v energetike vo veľmi blízkom vzťahu, pričom okrem nákupu energetických surovín má Rusko v najbližšom období postaviť v Maďarsku aj novú atómovú elektráreň, na ktorú Moskva navyše poskytne Budapešti pôžičku.

Tento špecifický a veľmi dobrý vzťah chce Putin využiť (spolu s mnohými ďalšími podnikanými krokmi) na oslabenie vznikajúceho projektu Energetickej únie. Obáva sa totiž, že intenzívnejšia spolupráca členských krajín v oblasti nákupu zemného plynu by mohla negatívne ovplyvniť pozíciu Ruska na európskom energetickom trhu.

Výmenou za odmietnutie Energetickej únie Putin Maďarsku ponúkol výrazné zľavy na dodávky zemného plynu. Orbán sa pochválil „vyrokovaním“ ceny 260 dolárov za tisíc kubických metrov, čo je minimálne z pohľadu strednej Európy veľmi dobrá cena za ruský plyn. Cena, ktorú za takýto obchod môže zaplatiť celá Únia, je však omnoho väčšia.

Energetická únia

Vznikajúca Energetická únia, ktorá má byť oficiálne predstavená koncom tohto mesiaca, má okrem iného priniesť aj zmeny v oblasti vzťahu s dodávateľmi plynu.

Súčasná podoba iniciatívy hovorí, že by Komisia mohla získať možnosť preveriť navrhovanú zmluvu medzi členským štátom a jeho dodávateľom energie ešte pred jej podpisom a skontrolovať, či je v súlade s pravidlami Únie a či nevytvára tlak na importujúcu členskú krajinu.

Návrh navyše obsahuje aj možnosť, aby členské krajiny nakupovali zemný plyn spoločne, čo by ďalej posilnilo ich pozíciu voči Moskve. To, že v jednote je sila, rozhodne platí v prípade energetických vzťahov medzi členskými krajinami Únie a Ruskom ako dodávateľom.

Takto by v zásade prišlo k vytvoreniu spoločných pravidiel v oblasti externej energetickej bezpečnosti, čo podľa prvých reakcií vyhovuje práve štátom strednej Európy, ktoré majú najväčšie problémy v oblasti dodávok energetických surovín. Teda od minulého týždňa okrem Maďarska.

Rusko však nemá záujem, aby sa projekt Energetickej únie podaril, a preto sa snaží využívať rôzne nástroje na jeho podkopanie. Maďarsko sa mu na tento účel hodí, ale ak by bol poruke vhodnejší štát, určite by sa obrátil naň. A vieme si predstaviť aj ďalšie krajiny, ktorých predstavitelia by boli ochotní upozorňovať na limity spoločného prístupu k energetickým vzťahom s tretími krajinami výmenou za (možno ani nie výrazné) zníženie ceny dodávok zemného plynu.

Pravidlá a Rusko

Jednotné pravidlá v energetike a ich dodržiavanie sú pre Rusko problém. Dalo by sa dokonca povedať, že ľubovoľné pravidlá sú pre Moskvu problematické, veď idú proti logike „rozkazu zhora“, ktorý je Rusku predsa len vlastnejší.

Keď Komisia požadovala, aby plánovaný ruský plynovod Južný prúd dodržiaval existujúce pravidlá, Rusko od neho odstúpilo. Pretože jednotné pravidlá neumožňujú Rusku uplatňovať jeho politiku rozdeľuj a panuj.

Poslušné krajiny (Maďarsko) dostanú zľavu na plyn, neposlušným (Litva v období po zavedení prísnych pravidiel v oblasti liberalizácie) bude cena plynu navýšená, poprípade im budú dodávky úplne zastavené (Ukrajina).

Tento prístup by nemohol byť aplikovaný v otvorenom systéme, kde by nad zmluvami dohliadala Komisia a kde by nemohli byť tajné, ako sú v súčasnosti. Preto sa Rusko snaží, aby projekt Energetickej únie podkopalo čo najskôr.

Pre Moskvu je súčasný systém bilaterálnych zmlúv výhodný, pretože umožňuje udržiavať systém rozdeľuj a panuj. Jednotné pravidlá by výrazne zlepšili pozíciu mnohých členských štátov Únie (predovšetkým tých, ktoré majú v tejto oblasti v súčasnosti problémy), a tým zhoršili pozíciu Ruska.

„Take-and-pay“

Putin sa navyše s Orbánom dohodol aj na zrušení klauzuly take-or-pay, ktorá hovorí o tom, že importujúca krajina je povinná zaplatiť za dohodnutý objem zemného plynu bez ohľadu na jeho odobranie.

Táto klauzula je tradične dôležitou súčasťou pre väčšinu kontraktov, keďže vytvára stabilné prostredie pre dodávateľov, ktorí môžu na základe nej podnikať dlhodobé investície do infraštruktúry potrebnej na export energetických surovín. Maďarsko tak zaplatí len za odobraný plyn bez ohľadu na množstvo zakontrahovaného plynu.

Toto však môže mať významné následky do budúcnosti, pretože táto klauzula je napriek kritike z rôznych uhlov pohľadu jedným z dôvodov, prečo v rámci Únie vznikol medzitrh so zemným plynom z existujúcich prebytkov. Takýto plyn je následne v súčasnosti predávaný napríklad aj na Ukrajinu cez Slovensko. Ak by prišlo k takejto zmene vo väčšom rozsahu, mohlo by to znamenať aj zmenu súčasnej situácie na európskom energetickom trhu.

Potenciál Energetickej únie

Aktuálna situácia má aj výrazný pozitívny rozmer. Putinove snahy nabúrať projekt Energetickej únie aj pomocou Orbána totiž nasvedčujú, že tento projekt má potenciál ohroziť súčasný problematický model fungovania Ruska ako dodávateľa energie do Európy a výrazne posilniť pozíciu samotnej Únie. Až keď Rusko nebude môcť rozdeľovať a panovať v rámci energetickej Európy, budeme môcť povedať, že máme v Únii vyriešenú otázku energetickej bezpečnosti. Energetická únia je preto krokom tým správnym smerom.

Autor pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave