Denník N

Breiner bude pesimista, Markovič optimista. Na javisku sa stretnú po 23 rokoch

Keď vznikne nový festival, je to udalosť sama o sebe. Ak dokáže získať známe mená, ktoré nemá nik iný, je to udalosť dvojnásobná. To je prípad hlavných hviezd festivalu Amplión, ktorý bude najbližší víkend v Banskej Štiavnici.

„Stále je veľmi inšpiratívny partner,“ tvrdí o hudobníkovi Petrovi Breinerovi Milan Markovič. Začali spolupracovať ešte v roku 1987 v rozhlasovej relácii Pod pyramídou, v roku 1993 prešli na televíznu obrazovku. Formát politického kabaretu so živou hudbou bol veľkým zjavením, špeciálne v ére mečiarizmu. Hlavná dvojica sa po roku rozišla, Peter Breiner už totiž vtedy žil v Kanade a lietať niekoľkokrát mesačne cez Atlantik nebolo jednoduché. Večer Milana Markoviča pokračoval s novými hudobnými partnermi. Peter Breiner momentálne brázdi európske mestá so svojím Triangom, Milana Markoviča čaká v utorok 4. októbra v Bratislave premiéra nového MM kabaretu s Pánmi bratmi. Ale v sobotu sa objavia na pódiu spolu – 1. októbra na festivale Amplión v Banskej Štiavnici.

Čí to bol vlastne nápad, dať vás dvoch znovu dokopy?

Ľudí z festivalu Amplión. Nejako vystopovali, že v tomto období bude Peter viac dní na Slovensku. On najskôr nesmelo reagoval, či to bude stáť za to, ja podobne. Ale nakoniec sme sa dohodli, že to vyskúšame. Je to exkluzivita, spomienka. Po dlhom čase prvá, a ktovie, či nie posledná. Myslím si, že to môže byť pre divákov istá vzácnosť. Alebo aspoň zaujímavosť. Využívame voľné dni Petra na jeho momentálnom turné po Európe s formáciou Triango. On je cestovateľ, ktorý za muzikou a kumštom putuje odpradávna, ale stále je z toho znechutený. (smiech) Až kým som si sám nevyskúšal tú pásmovú nemoc, mal som dojem, že ju trošku prehráva. V roku 1993, keď sme robievali spolu televízne večery, vždy dorazil z Kanady a vyzeral ako polomŕtvy. Keď sa trošku aklimatizoval a zahrali sme predstavenie, vrátil sa za oceán a tam sa to opakovalo. Vtedy takto vydržal fungovať celý rok, čomu dodnes nerozumiem. Asi mal tú spoluprácu rád.

Váš večer bude stáť na pôvodných televíznych reláciách. Budete ich nejako aktualizovať alebo vysvetľovať?

Keď sme vyberali pesničky, zistili sme, že takmer nič netreba meniť. Iba niektoré mená. Na mnohé by si človek už najradšej ani nechcel spomínať. Ale inak je to stále zrozumiteľné. Zatiaľ sme to ešte celé nedali dokopy, lebo vieme, že sa toho ešte určite dosť nájde. Každý druhý deň sa v tejto krajine dá niečo vyhmatať. Pôvodné večery to bude pripomínať len formálne. Zvučka bude rovnaká, aj tá forma s úvodom. Potom sa to už vymkne spod kontroly, ale snáď tam budú všetky skladby, na ktoré si ľudia ešte spomenú a ktoré sa na 99,9 percenta nezmenili. Sú dokonale vhodné na to, aby sme k nim speli a z nich vychádzali. Ani jednu netreba doslovne vysvetľovať. Majú svoju hodnotu vďaka nadčasovým textom Jána Štrassera, ktorý s nami nejako vycítil tú dobu. Zároveň sme sa stali tak trochu aj predpovedačmi toho, čo príde a čo, žiaľbohu, tiež nie je na svetovú slávu.

Nie je to jeden z cieľov politického kabaretu?

Nepolitický kabaret z princípu neexistuje. Od prvého krčmového vystúpenia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie