Koalícia hľadá ombudsmana a šéfov ÚVO a PMÚ, kontrola zmení správcov

Z kontroly môže byť pseudokontrola a dôležité úrady by mohli obsadiť nestranní ľudia, ale aj nominanti strán, ktorí si prídu do vysokých funkcií odkrútiť pár rokov pred dôchodkom. Reč je o troch dôležitých kontrolných úradoch, ktoré budú obsadzovať poslanci v najbližších mesiacoch.

Funkčné obdobie sa totiž už v novembri končí predsedovi Protimonopolného úradu (PMÚ) Tiborovi Menyhartovi. V marci budúceho roka v úrade skončí ombudsmanka Jana Dubovcová a v júni šéfka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Zita Táborská.

Minimálne v prípade Dubovcovej je isté, že vo funkcii pokračovať nebude. Povedala, že už nemieni kandidovať.

Menyhart prišiel na PMÚ zo štátnej firmy Transpetrol a nedávno v rozhovore pre Trend naznačoval, že má blízko k vládnej strane Most-Híd.

Táborská sa dostala do funkcie šéfky ÚVO za zvláštnych okolností – po tom, ako padla vláda Ivety Radičovej, ju do úradu dosadil Smer so zdôvodnením, že je vlastne nominantka pravice, keďže bola finalistkou výberu na Úrade vlády vedenej ešte Radičovou. Opozícia však vravela, že Táborská nie je ich nominantkou.

Podobne opozičným nominantom mal byť predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Nakoniec išlo o nominanta jediného poslanca Pavla Freša – bývalého šéfa SIS Karola Mitríka.

Mená ešte nepadajú

V prípade Táborskej nie je vylúčené, že  by ju súčasná vládna koalícia mohla potvrdiť vo funkcii. V Smere sú vraj s jej prácou pomerne spokojní.

Hoci sa v SNS a v Moste-Híd začína hovoriť o nominantoch, na koaličnú radu sa žiadne mená zatiaľ nedostali.

„Ešte sme o persónach, alebo o nejakom rozdelení, nehovorili. Neriešilo sa to v žiadnych straníckych štruktúrach, ani na vedení, “ hovorí podpredseda parlamentu a šéf klubu Smeru Martin Glváč.

„Vždy je to o osobe. Mal som výhrady k pani Dubovcovej, lebo povedať, že to je nezávislá osoba, ktorá má robiť nezávislú ombudsmanku, to mi prekážalo,“ tvrdil o bývalej poslankyni SDKÚ a neskoršej verejnej ochrankyni práv.

Glváč vraví, že by na toto miesto preferoval človeka bez politickej minulosti.

„Zatiaľ to personálne neriešime. O tej téme sa už diskutuje, ale skôr v pozícii hľadania zhody v rámci koalície, ale aj zhody v súlade s nejakými dohodami s opozíciou, aby sme našli človeka so všeobecne uznávanou autoritou,“ povedal prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Podľa Pašku tak hneď neponúkajú svojho človeka na pozíciu verejného ochrancu práv.

O voľbe ombudsmana a šéfa PMÚ sa podľa informácií Denníka N hovorilo vo vedení strany Most-Híd, ani tam však nepadli konkrétne mená. „Z povahy tej pozície vyplýva, že nastavuje zrkadlo štátnym inštitúciám, vrátane vlády, ako sa dodržiavajú ľudské práva v krajine. Tým je zadefinovaná aj charakteristika osoby. Mala by to byť rešpektovaná autorita, ktorá zmysel tohto úradu dokáže naplniť,“ odpísala podpredsedníčka Mosta a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na otázku, kto by mal byť budúcim ombudsmanom.

Opozícia bude chcieť miesto

Opozícia bude chcieť v kontrolných funkciách svojho zástupcu. „Máme v pláne navrhnúť niekoho, ale nepýtajte sa ma kam a koho, lebo je to priskoro,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.

Dubovcová hovorí, že by ju mal určite nahradiť človek, ktorý sa už pred nástupom do funkcie intenzívne zaoberal ochranou ľudských práv. „Mal by mať primeranú vytrvalosť, lebo bez vytrvalosti by vo funkcii nebol príliš úspešný.“

Nový ombudsman by mal byť podľa nej aj priebojný energický človek. Pozná vraj viacero vhodných ľudí, hlavne z prostredia mimovládnych organizácií, konkrétne mená však hovoriť nechce.

„Na tých nomináciách uvidíme, ako to kto myslí s právnym štátom, lebo verejných ochrancov práv si štáty inštalovali práve preto, aby boli kritickí voči samotnému štátu. Ak to štát myslí naozaj dobre, tak tam takého verejného ochrancu práv aj ustanoví. Ak to myslia politici dobre len pre seba a na verejnosti a úrovni demokracie im veľmi nezáleží, budú si hľadať človeka, ktorý sa veľmi kriticky angažovať nebude, a ten úrad bude predstavovať trafiku,“ hovorí Dubovcová.