Denník N

Pred 80 rokmi mali spisovatelia prvý kongres. Aj on sa stal nástrojom ideologickej manipulácie

Problém interpretácie významu prvého kongresu slovenských spisovateľov spočíva vo viditeľnom protirečení medzi jeho pozitívnymi podnetmi na jednej strane a skutočným plnením týchto predsavzatí na druhej strane.

Prvý kongres slovenských spisovateľov v roku 1936 bol zaujímavou a originálnou udalosťou nielen v rámci literárneho a kultúrneho života na Slovensku, ale svojím významom dostal širšie celospoločenské a nakoniec aj politické dimenzie. Preto púta na seba pozornosť aj po osemdesiatich rokoch. Ako každá významná historická udalosť, aj kongres sa stal objektom nielen záujmu bádateľov, ale tiež nástrojom ideologickej manipulácie, to znamená účelového deformovania v zmysle potrieb jednotlivých politických či záujmových skupín.

Boli a doteraz sme svedkami, že najviac počuť hlasy samozvaných dedičov a interpretov stále aktuálneho odkazu trenčianskoteplického kongresu. Ich prázdne frázy, zaklínanie sa (falošným) vlastenectvom a národovectvom svedčia o tom, že nechápu skutočný význam udalosti spred osemdesiatich rokov: názorovú a ľudskú toleranciu, odhodlanie brániť princípy slobody a humanizmu pred približujúcim sa fašistickým nebezpečenstvom, otvorenie sa slovenskej kultúry a celej spoločnosti moderným európskym myšlienkovým prúdom. Nejde tu však o mechanické, nekritické prijímanie všetkých podnetov a záverov z kongresu spred osemdesiatich rokov, lebo „dva razy sa nedá vstúpiť do tej istej rieky“.

Navyše, z historickej retrospektívy problém interpretácie významu prvého kongresu slovenských spisovateľov spočíva vo viditeľnom protirečení  medzi jeho pozitívnymi, inšpirujúcimi podnetmi na jednej strane a na druhej strane skutočným plnením týchto predsavzatí. Účastníci kongresu a signatári jeho záverečného manifestu sa hlásili „k spoluzodpovednosti za osud nášho československého štátu a slovenského národa, k borbe za slobodu a veľké ideály ľudstva, ktoré pomáhali tvorcom našej kultúry zabezpečiť národný dnešok“.

Žiaľ, tieto asi úprimne myslené sľuby sa nepodarilo v nasledujúcich dramatických desaťročiach nášho vývoja naplniť. Naopak, skôr dochádzalo k ich popieraniu a pošliapavaniu. Spisovatelia síce zväčša poslúchli pokongresovú výzvu Novomeského, aby „to, za čo sa vyslovili v kultúrnych oblastiach, preložili do politickej reči“. Často to však bolo v nedôstojných a ponižujúcich službách dvom totalitným režimom.

Po osemdesiatich rokoch však nemožno iba rekriminovať, ale hľadať príčiny tohto javu, ktorý sa v našich dejinách až príliš často opakuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie