Lajčákovi ubližuje Ficov populizmus, stále je však vo vysokej hre o šéfa OSN

Slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák má pred sebou už len niekoľko rozhodujúcich dní v boji o generálneho tajomníka OSN. „Vstupujem do záverečnej fázy hlasovania ako favorit našej skupiny. Určite môžem povedať, že hanbu som Slovensku neurobil,“ hovorí šéf slovenskej diplomacie, ktorý skončil v doterajších hlasovaniach dvakrát druhý a raz tretí.

To kľúčové má ešte len prísť a Lajčákova pozícia nie je zlá, no mohla byť lepšia. Po sérii orientačných hlasovaní, keď nebolo jasné, s kým majú problém krajiny s právom veta (takzvaná skupina P5: Francúzsko, USA, Veľká Británia, Čína a Rusko), sa ako favorit východoeurópskej skupiny vyprofiloval slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Po poslednom pondelkovom hlasovaní v Bezpečnostnej rade, ktorá nakoniec odporučí svojho kandidáta Valnému zhromaždeniu, klesol z druhej pozície na tretiu. Predbehol ho kontroverzný bývalý šéf srbskej diplomacie Vuk Jeremič, ten však neprejde cez Američanov a Britov.

Obaja získali osem povzbudivých hlasov, Lajčák však o jeden odradzujúci viac (7).

Napriek tomu je Lajčák s doterajším výsledkom v sídle OSN spokojný. V tíme ľudí, ktorí na ministerstve pomáhajú Lajčákovi s kandidatúrou na šéfa OSN, však vládne rozčarovanie. Majú pocit, že pozícia slovenského ministra mohla byť ešte lepšia.

Nediplomatický premiér

Jeho situáciu skomplikovali posledné výroky premiéra Roberta Fica, kandidatúre jeho ministra neprospeli, skôr mu uškodili. Xenofóbne výroky, ako sa bude na Slovensku monitorovať každý moslim, sú známe už dlhšie. Menej sa už rátalo s útočnými vyhláseniami proti Veľkej Británii, ktoré opakoval aj na bratislavskom samite, a nakoniec prišlo tvrdenie, že Ukrajinci robia pre mierové vyjednávanie o Donbase oveľa menej ako Rusi, ktorým by Fico najradšej zrušil sankcie.

Moskva pritom vojensky, politicky aj diplomaticky podporuje proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nehovoriac o prítomnosti ruských vojakov na území Ukrajiny, o čom Fico mlčal aj počas nedávnej večere s Vladimirom Putinom v Kremli, kde sa poďakoval za podporu pre Lajčáka.

„Málokomu sa jedným výrokom podarí nahnevať hneď Američanov, Britov aj Ukrajincov, Ficovi sa to podarilo. Objektívne nám uškodil,“ zaznieva na ministerstve zahraničných vecí, ktoré však stále považuje Lajčákove šance za slušné. Ale po pondelkovom hlasovaním platí množstvo „ak“.

Portugalský favorit

V podstate sa najviac hovorí hlavne o troch menách, ktoré môžu na nasledujúcich päť rokov vystriedať doterajšieho predsedu Pan Ki-muna: reč je o Portugalčanovi Antóniovi Guterresovi, o Lajčákovi a o žene – tá oficiálne kandidátkou na post šéfky OSN ešte nie je.

Guterres, ktorý viedol desať rokov ako komisár OSN pomoc pre utečencov, získal v piatom, takzvanom indikatívnom hlasovaní, najviac hlasov – 12 povzbudivých, jeden bez názoru a dva odmietavé. Zatiaľ uňho neprekáža, že nie je žena a nepochádza z východoeurópskej krajiny, čo boli už dávno pred procesom voľby najčastejšie spomínané atribúty nového generálneho tajomníka.

Aj podľa diplomatického korešpondenta Guardianu je 67-ročný Portugalčan „o krok bližšie k tomu, aby sa stal generálnym tajomníkom OSN“, sú tu však stále špekulácie, že ho budú vetovať Rusi. Tí neoficiálne stále trvajú na kandidátovi z východoeurópskej skupiny, ktorá ako jediná ešte svojho šéfa OSN nemala.

Čakanie na novú Bulharku

Bulharská eurokomisárka pre rozpočet a ľudské zdroje Kristalina Georgievová má v Európskej únii výraznú podporu, a pretože doterajšie hlasovania boli fiaskom pre už inú nominovanú Bulharku, Irinu Bokovovú (riaditeľka UNESCO), očakáva sa, že by ju ešte mohla v súboji o post šéfa OSN vymeniť.

V poslednom hlasovaní mala Bokovová viac negatívnych hlasov (7) než pozitívnych (6). Jej krajanka Georgievová je ideálna kandidátka z hľadiska počiatočných očakávaní – je žena, je z východnej Európy a nie je známe, že by s ňou mali krajiny zastúpené v Bezpečnostnej rade otvorený problém. Ak by ju vyslovene Moskva nechcela vymeniť, napríklad za nejakú vyššiu funkciu v OSN pre svojho diplomata, a neprekážalo by jej, že je z Európskej komisie, ktorá nedávno potvrdila platnosť sankcií proti Rusku.

Kým doteraz sa taktizovalo, už najbližšiu stredu 5. októbra sa bude hlasovať s farebnými obálkami. Ukáže sa tak, kto nemá šancu prejsť u niekoho zo stálych členov Bezpečnostnej rady, takzvanej skupiny 5P, a počet kandidátov sa tak zúži.  

Zaujímavú úvahu priniesol britský Guardian, ktorému nemenovaný diplomat povedal, že ak by Rusi Guterresa naozaj zablokovali, potom budú zablokovaní aj ostatní kandidáti a môžu sa začať hľadať noví. To by však z procesu voľby šéfa OSN spravilo frašku a snaha prvýkrát voliť šéfa OSN ako-tak transparentne by vyšla navnivoč.

Slovenskí diplomati, ktorí majú príležitosť pohybovať sa pri hľadaní nového šéfa OSN, celý proces výberu a rokovaní komentujú slovami „je to veľmi vysoká a špinavá politická hra“.