Denník N

Učí nás, ako byť každodennými hrdinami, využíva pri tom poznatky z psychológie

Dániel Bolyky vystúpil na konferencii Network: spojenia pre ťažké časy v pondelok 26. 9. Foto – Martin Haburaj
Dániel Bolyky vystúpil na konferencii Network: spojenia pre ťažké časy v pondelok 26. 9. Foto – Martin Haburaj

Sociálny psychológ Dániel Bolyky rozpráva, ako malé krôčiky každodenného hrdinstva môžu spraviť našu spoločnosť viac prívetivou a vľúdnou.

Postávame pred Starou tržnicou v Bratislave, Dániel si zapáli a ukáže na bezdomovca pred nami zvaleného na lavičke.

Opýta sa ma, čo by som spravil, ak by som ho na ulici míňal. Odpoviem, že asi nič. „Ako väčšina ľudí,“ doplní Dániel a pokračuje: „Vidíme, že pred sebou má plechovku piva. Ľudia si asi hovoria, že je opitý, a ignorujú ho. Ale čo keď je chorý? To je problém, lebo si nevšímame človeka, ktorý potenciálne potrebuje pomoc.“

Maďarský psychológ Dániel Bolyky prišiel do Bratislavy, aby na konferencii Network: spojenia pre ťažké časy, ktorú organizovala Aliancia Fair-play, pohovoril o tom, ako malé krôčiky každodenného hrdinstva môžu spraviť našu spoločnosť prívetivejšou a vľúdnejšou.

Bolyky s kolegami vychádza vo svojej práci z poznatkov sociálnej psychológie. Z mnohých experimentov vieme, že v dave ľudí dochádza k rozptýleniu našej zodpovednosti (bystander effect).

Na námestí, ktoré križujú stovky ľudí, si myslíme, že o bezdomovca sa postarajú ostatní. Lenže ak takýmto spôsobom uvažuje každý z nás, výsledkom je, že nikto nespraví nič.

Vražda Kitty Genovese

Zrejme najznámejším príkladom javu „rozptýlenej zodpovednosti“ je vražda Kitty Genovese v New Yorku v roku 1964. Podľa pôvodných správ sa až takmer štyri desiatky ľudí nečinne prizerali, ako Winston Moseley v skorých ranných hodinách prepadol a zavraždil mladú ženu.

Odvtedy sme priebeh incidentu značne revidovali: dnes vieme, že očitých svedkov bolo minimum. Jeden z nich bol dokonca taký aktívny, že na útočníka začal kričať, ten sa vyľakal a z miesta činu utiekol. Neskôr sa však vrátil a ohavný čin dokonal.

Hoci bola vražda Kitty Genovese opradená mnohými mýtmi a legendami, ktoré sme museli postupne opraviť, nič to nemení na skutočnosti, že vražda, ktorá Ameriku a svet šokovala, spustila v psychológii veľký záujem o výskum javu rozptýlenej zodpovednosti.

Praktické návody

Bolyky a jeho kolegovia školia ľudí v tom, aby rozpoznali nástrahy svojej mysle, aby vedeli, akým chybám a omylom – napríklad o rozptýlenej zodpovednosti – podlieha, a dokázali im vzdorovať.

„Snažíme sa, aby boli ľudia bdelí ku svojmu okoliu, a dávame im praktické návody na správanie v každodenných situáciách,“ vraví mi Bolyky.

„Ľuďom v Maďarsku sú veci často jedno, sú apatickí, a to je problém. Správajú sa podľa noriem aj vtedy, keď sú škodlivé. Vidíme to všade okolo nás. Ľudia si nepomáhajú, korupcia kvitne. Je veľa vecí, kde by ľudia mohli pomôcť; stačí, ak by spravili malé krôčiky,“ hovorí Dániel a poťahuje si z cigarety.

Efekt reflektora

Rozrozpráva sa aj o efekte reflektora (v angl. spotlight effect). Ide o jav, keď majú ľudia predstavu, že je na nich namierený akýsi reflektor a oni sú v centre diania, keď ich pozoruje celý svet.

Ilúzia pramení zo silného pocitu, že ak existuje nejaká situácia, pri ktorej by sme sa cítili trápne, okolie by si na nás zgustlo a vychutnalo by si naše zlyhania.

Nie je to pravda – iným ľuďom sme často celkom ukradnutí. Technika sa využíva v terapii. Albert Ellis, zakladateľ racionálno-emocionálnej behaviorálnej terapie, svojich klientov bežne vystavoval situáciám, v ktorých sa cítili mimoriadne trápne.

Hovoril im napríklad, aby náhodne zastavovali ľudí na ulici s otázkou: „Prepáčte, práve som sa dostal z blázinca, môžete mi povedať, aký je rok?“ Klienti si tak mohli uvedomiť, že ľudia si na nich takpovediac neposvietili reflektorom, aby sa na nich svet zasmial.

Bolyky vysvetľuje, že efekt reflektora ľuďom zabraňuje, aby druhým aktívne pomáhali. „Hovoria si: ‚Čo ak urobíme prvý krok a pomôžeme, ale zároveň spravíme niečo hlúpe a ľudia si z nás budú uťahovať?‘ Takže nakoniec nespravia nič. To je chyba. Preto ľudí učíme, aby boli aktívni a robili veci.“

Pomoc ako postoj

Psychológ vysvetľuje, že on ani jeho kolegovia nerobia svojou aktivitou politiku. „Všetci si pamätáme na situáciu z minulého roka, keď na železničnej stanici v Budapešti boli tisícky utečencov. Veľa ľudí im pomáhalo. Nehovorili sme vtedy, že sme proti vláde, ktorá sa k utečencom nesprávala práve vľúdne. Čo sme robili? Proste sme pomáhali. Naše stanovisko sme vyjadrili pomocou. Šli sme tam, pomáhali sme a v tom spočíval náš postoj.“

Bolyky upozorňuje, že aj inak dobrí ľudia môžu za vhodných okolností páchať ohavné činy. Poukazuje na vplyv sociálneho prostredia a noriem, ktoré sa v ňom uplatňujú.

Spolupracujú so Zimbardom

Psychológ a jeho tím spolupracuje s Philipom Zimbardom, autorom jedného z najznámejších psychologických experimentov v dejinách. „So Zimbardom sme v pomerne úzkom kontakte. O dva týždne príde do Budapešti, osobne sa stretávame raz až dvakrát ročne. Dohliada na naše aktivity a radí nám.“

V roku 1971 zriadil Zimbardo v areáli univerzity improvizované väzenie, ľudí náhodne rozdelil medzi dozorcov a väzňov a pozoroval, čo sa bude diať.

Po pár dňoch musel experiment prerušiť, lebo ľudia sa do svojich rolí veľmi vžili. Došlo aj na ponižovanie a týranie. Povedané inak, väzenské prostredie spravilo z dozorcov tyranov.

Neskôr sme výsledky experimentu zásadne revidovali, ale základná myšlienka, že momentálne okolnosti s chybne nastavenými normami, ktoré podporujú zlé správanie, z nás môžu spraviť „barbarov“, zostala. „Každý človek je agresor a za určitých okolností sa môže stať i vrahom!“ píše v knihe Zlo klinický psychológ Anton Heretik.

Cieľom aktivít Bolykyho a jeho kolegov je podpora ľudí, aby sa nebáli pomáhať. Konečným ideálom je spoločnosť, kde je pomáhanie si normou. „Ako tam chceme prísť? Po malých krokoch. Nie je to žiadna veda,“ hovorí mi.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie