Dánsky odborník: Väzenský systém potrebuje aj ľudskú zložku, inak sa človek nemôže napraviť
Lars Thuesen z Dánska pátra po „pozitívnych deviantoch“ – ľuďoch z miestnych komunít, ktorí sú inšpiráciou pre iných a majú ochotu pomáhať.
Pamätáte si na prípad z minulého roka, keď v Spojených štátoch odsúdili učiteľku, ktorá mala konsenzuálny pohlavný styk s troma žiakmi, do väzenia na viac rokov ako nórskeho masového vraha Andersa Breivika, ktorý v roku 2011 zmasakroval 77 ľudí?
Učiteľka dostala 22 rokov, Breivik o rok menej.
Písali sme vtedy, ako hlboko je v nás zakorenená túžba po odplate. Ak ju skombinujeme so starovekou morálkou (Spojené štáty sú zo západných demokracií najviac religiózne), výsledkom môže byť krutý trestný systém založený na odplácaní.
To by vysvetľovalo vysoký trest pre americkú učiteľku, ktorý sa spoza veľkej mláky javí ako nespravodlivý.
Naopak nórska spoločnosť patrí k tým najviac sekulárnym na svete. Aj vďaka tomu nie je miestny trestný systém založený výhradne na odplácaní, ale aj na snahe začleniť človeka, ktorý porušil zákony, naspäť do spoločnosti.
To, čo platí pre Nórsko, platí aj pre ďalšiu škandinávsku krajinu, Dánsko.
Trestajú a naprávajú
„V Dánsku má väzenský systém dva rovnocenné ciele. Prvý z nich je o výkone udeleného trestu: to je o kamerách a prísnom poriadku, ktorý musia väzni dodržiavať,“ vraví pre Denník N Lars Thuesen.
V minulosti bol šéfom inovácií na dánskom ministerstve spravodlivosti, po odchode z neho založil konzultačnú spoločnosť Welfare Improvement Network.
Thuesen pokračuje: „Druhým prvkom je byť humánny a usilovať sa o nápravu človeka a jeho opätovné začlenenie do spoločnosti, aby bol dobrým občanom. V Dánsku sme presvedčení, že bez tejto ľudskej zložky sa človek nemôže napraviť. Som toho názoru, že vďaka tomu máme v krajine jednu z najnižších mier recidívy.“
Odborníka z Dánska som si odchytil po skončení jeho prednášky na konferencii Network: spojenia pre ťažké časy, ktorú organizovala Aliancia Fair-play. Konala sa tento pondelok.
Rešpekt väzňovi
„Ľudia, ktorí vec skúmali, zistili, že v dánskych väzniciach zamestnanci často chýbajú v práci. Lebo ide o stresujúce prostredie s hrozbami a násilím,“ vraví mi Thuesen a dodáva: „Zistili sme, ako veľmi záleží na správaní dozorcov: na prvom kontakte s väzňom, keď mu otvoria dvere od cely, alebo na tom, ako sa s ním rozprávajú.
Ak väzňovi preukážete rešpekt a nezaobchádzate s ním zle, zvyšujete pravdepodobnosť, že s vami nadviaže normálny kontakt. Dozorcovia, ktorí to dokázali, hlásili menší výskyt vyhrážok a násilia.“
Pozitívni devianti
Thuesen pomáha hľadať ľudí, ktorí sú schopní uvedeného správania. Nazýva ich „pozitívnymi deviantmi“: ich správanie je výnimočné a vybočuje od zvyšku populácie.
Zďaleka však nejde iba o väzenstvo – „pozitívni devianti“ sú všade a pomôcť môžu s ľubovoľnými problémami. „Je to iný systém, aký robí vláda. To sú riešenia, ktoré sa uplatňujú zhora – od vlády nadol. My ideme dole, za miestnymi komunitami – v nich hľadáme ľudí, ktorí sú inšpiráciou pre iných a majú ochotu pomáhať.
Napríklad medzi pacientmi, ktorí majú cukrovku či iný zdravotný problém, hľadáme tých, ktorí si s chorobou poradili čo najlepšie. Ich potom využijeme na to, aby iným pomohli vyrovnať sa s chorobou,“ uvádza Thuesen.
Odborník spomenie aj príklad s utečencami. „Miestna komunita vytipuje ľudí so špecifickými zručnosťami a ochotou pomôcť. Niektorí budú utečencov učiť dánčinu, iní s nimi debatovať o demokracii a miestnych zvykoch a pomáhať im integrovať sa.“
Networking
Thuesenova prednáška na konferencii Network: spojenia pre ťažké časy sa dá prepojiť s tou od psychológa Dániela Bolykyho, ktorý rozprával o psychologických procesoch v pozadí našich hrdinských činov.
Bolykyho prednáška bola o tom, ako prekonať nástrahy ľudskej mysle a z čo najväčšieho počtu ľudí spraviť hrdinov schopných každodenných milých činov. Thuesenova o tom, ako im dať slovo a poskytnúť im v miestnej komunite priestor na realizáciu svojich bohumilých zámerov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
