Denník N

V soche Budhu našli záhadnú múmiu. Mumifikoval sa mních sám?

CT sken sochy Budhu. Foto – Drents Museum
CT sken sochy Budhu. Foto – Drents Museum

Nový výskum odhaľuje tajomný príbeh sochy Budhu, ktorá v sebe ukrýva múmiu. Najzaujímavejšou záhadou je otázka: mumifikoval sa mních sám alebo nie?

Čínska socha sediaceho Budhu teraz vystavená v Budapešti je zaujímavejšia skôr zvnútra ako zvonku.

Vedci v Holandsku ju podrobne preskúmali a zistili nové podrobnosti o obsahu mumifikovaného tela, ktoré sa v jej útrobách nachádza.

Múmia v soche mnícha

Múmia uložená v Budhovej soche bola s najväčšou pravdepodobnosťou mníchom, ktorý žil takmer pred tisíc rokmi. Po stovky rokov ju strážili v niektorom z kláštorov v juhovýchodnej Číne.

Počas čínskej kultúrnej revolúcie (1966 – 1976) spojenej s bojom proti „buržoáznym“ kultúrnym inštitúciám, ktorý za sebou zanechal tisíce spálených kníh, zničených historických budov a vyplienených múzeí, bola asi tajne vyvezená z Číny, informuje LiveScience.

V roku 1996 si ju kúpil holandský zberateľ, ale o jej vzácnom obsahu netušil nič. Že obsahuje ľudské pozostatky, sa zistilo až o rok neskôr, pri jej rekonštrukcii. Ešte viac sme o múmii, ktorá sa nachádza vo vnútri sochy, zistili v roku 2013, keď ju prvý raz skenovali v nemeckom Mannheime.

Vlani bola múmia v soche Budhu hlavnou „hviezdou“ výstavy múmií v Drents Museum v holandskom Assene. Keď sa výstava v auguste skončila, sochy sa opätovne ujali nedočkaví vedci, tentokrát z lekárskeho centra Meander v Amersfoorte. Podľa správy centra Meander ide o „doteraz jedinú čínsku budhistickú múmiu, ktorá bola podrobená výskumu na Západe.“

Najnovší výskum

Čo lekári so sochou urobili? Opätovne ju oskenovali a potom do útrob múmie vložili endoskop, aby odobrali vzorky kostného tkaniva a preskúmali jej hrudnú a brušnú dutinu.

Takto zistili, že na miestach, kde sa kedysi nachádzali orgány, boli umiestnené zvyšky papiera popísané starobylými čínskymi znakmi. „Čo sme si mysleli, že bude pľúcne tkanivo, nebolo pľúcne tkanivo, ale pozostatky malých kúskov papiera s čínskymi nápismi,“ povedal pre Fox News Vincent van Vilsteren, kurátor archeológie v Drents Museum.

Zatiaľ nie je známe, akú úlohu hral v procese mumifikácie papier, informuje IFL Science. Z objaveného textu však vyplýva, že múmia by zrejme mohla patriť vysokopostavenému mníchovi s menom Liou-čchüan, ktorého považujú za osvieteného.

Mnohí budhisti veria, že múmie, ako je táto, nie sú v skutočnosti mŕtve, ale nachádzajú sa v stave pokročilej meditácie, píše International Business Times.

Vedci stanovili vek múmie na približne tisíc rokov a látky, na ktorej je uložená, asi na osemsto rokov. Preto sa predpokladá, že pôvodne telo uctievali v kláštore ako múmiu a až následne, niekedy v priebehu 14. storočia, ho zasadili do sochy, tvrdí pre Fox News van Vilsteren. S istotou to však nevieme.

Socha Budhu s múmiou. FOTO - Národné prírodovedecké múzeum v Budapešti

Socha Budhu s múmiou. FOTO – Národné prírodovedné múzeum v Budapešti 

Samomumifikácia

Drents Museum vystavovalo múmiu ako príklad takzvanej „vlastnej mumifikácie“. Zatiaľ sa na tom vedci celkom nezhodli, no v prípade, že to tak naozaj bolo, čakali mnícha, ktorý sa pre mumifikáciu rozhodol, namáhavé roky plné bolesti a sebaobetovania.

„Prvých tisíc dní jedli mnísi iba orechy a semená, ktoré si nazbierali v okolí chrámu. Počas nasledujúcich tisíc dní sa ich strava obmedzovala len na malé porcie borovicovej kôry a koreňov. Potom už pili iba čaj vyrobený z miazgy stromu uruši. Z tejto miazgy sa vyrába lak; pre ľudské telo je toxická,“ píše sa na The History Blog.

Konzumácii tohto jedu sa telo bránilo vylučovaním látky odpudzujúcej hmyz a mikroorganizmy, ktoré by si inak na mŕtvole zgustli.

Keď bol mních vychudnutý prakticky na kosť, uložili ho do tesnej hrobky a do úst mu dali tyčinku, cez ktorú dýchal. Z času na čas zazvonil na zvonček, aby sa vedelo, že stále žije. Keď zvoniť prestal, hrobku zapečatili na ďalších tisíc dní. Potom sa hrobka otvorila a mnísi skontrolovali, či je telo mumifikované.

V takom prípade sa múmia z hrobky vybrala, obliekla, ozdobila a umiestnila na chrámový oltár. Takéhoto zosnulého už nepovažovali za mŕtveho, ale za bytosť v stave večnej meditácie, informuje The History Blog.

Tento typ vlastnej mumifikácie kodifikovali v Japonsku, odkiaľ pochádza najviac prípadov, ale v menšej miere sa vyskytujú aj v Číne alebo Indii.

V procese vlastnej mumifikácie podľa tohto vzoru však k odstraňovaniu orgánov nedochádzalo. Pretože ich socha čínskeho Budhu nemá, znamená to, že mumifikácia musela prebehnúť odlišne, konštatuje The History Blog. Uvidíme, či nám nový výskum pomôže odhaliť, ako vlastne mních zomrel a ako ho mumifikovali.

Sochu môžete na vlastné oči vidieť v Národnom prírodovednom múzeu v Budapešti, kde ju budú vystavovať do mája. Potom sa presunie do Luxemburska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie