Denník N

Izraelský exprezident Šimon Peres zomrel, éra otcov zakladateľov sa skončila

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Peresova umiernená rétorika, pokojný šarm a rešpekt slúžili Izraelu často hlavne v zahraničí, kde vedel obhájiť kontroverzné rozhodnutia.

Bývalý izraelský prezident, premiér a niekoľkonásobný minister Šimon Peres zomrel dnes vo veku 93 rokov, dva týždne po tom, čo dostal vážnu mozgovú príhodu. Éra otcov zakladateľov Izraela sa definitívne skončila.

Rodák z Poľska (dnes dedina, v ktorej sa narodil, patrí Bielorusku), ktorého dobre situovaný otec sa rozhodol ešte pred druhou svetovou vojnou emigrovať do Palestíny, bol prítomný pri všetkých fázach krátkych, ale dramatických dejín Izraela. Začínal ako kibucník, ako tínedžer revoltoval proti Britom a vo vojne za nezávislosť ako protežant budúceho prvého premiéra Davida Ben Guriona robil personálnu a zásobovaciu politiku pre Haganu, organizáciu, ktorá sa stala základom dnešnej armády.

Politikom od mladosti

Peres bol profesionálnym politikom od 29 rokov. Bol labouristom, ale nikdy nie extrémne doľava, skôr vyznával pragmatizmus a praktické riešenia.  Aj preto v roku 2005 odišiel zo Strany práce a spolu so svojím dlhoročným súperom Arielom Šaronom vstúpil do novej stredovej strany Kadima.

Peresa, ktorý dostal spolu s Jicchakom Rabinom a Jásirom Arafatom Nobelovu cenu mieru za (nikdy nedotiahnuté) dohody z Oslo, bol svetovými médiami mimoriadne zjednodušujúco označovaný za „holubicu“. Pravda bola však taká, že Peres bol síce mužom mieru, čo mu zabezpečilo sympatie mnohých lídrov aj celebrít, ale vždy trval na tom, aby bol Izrael dobre pripravený a v prípade potreby tvrdo zasiahol. Nie nadarmo sa považuje za otca izraelského jadrového programu a veľkého sympatizanta nových technológií, ktoré mali Izraelu zabezpečovať náskok pred všetkými nepriateľmi.

Ako prvý z izraelských politikov pochopil možnosti a kapacity internetu, hoci už vtedy nebol najmladší. Ešte tento rok bežala v izraelskej televízii reklama, v ktorej nabádal mladých ľudí, aby si zvolili najťažší stupeň maturity z matematiky. Veril v pokrok, vedu, racionalitu a uvedomoval si, že na prírodné zdroje chudobný Izrael sa musí presadiť inováciami.

Peres bol v politike počas štyroch veľkých izraelsko- arabských vojen (1948, 1956, 1967, 1973), dvoch libanonských vojen, niekoľkých konfliktov v Gaze, počas dvoch intifád, masakry izraelských športovcov v Mníchove aj počas operácie Entebbe. Spočiatku podporoval osady na okupovaných územiach, rovnako ako rozvoj periférie.

Pragmatizmus ako návod na prežitie

S palestínskym lídrom v 90. rokoch Jásirom Arafatom tajne vyjednával o mieri, nie z naivity, ako ho podozrievala časť Izraelčanov, ale z pragmatického presvedčenia, že iná cesta neexistuje. Rovnaké pohnútky mali aj rokovania s jordánskym kráľom Husajnom, aj stiahnutie izraelských jednotiek z Libanonu.

Peresova umiernená rétorika, pokojný šarm a rešpekt slúžili Izraelu často hlavne v zahraničí, kde vedel obhájiť kontroverzné rozhodnutia. Doma sa s takým nadšením nestretával. Rezervovaného Peresa označovali za príliš chladného a udržujúceho si odstup. Ani jeho najbližší spolupracovníci často nevedeli, čo plánuje a na koľko strán má rozohratú svoju hru.

To, že sa dlhé roky udržal na najvyšších pozíciách a zvládol komunikáciu s mnohými lídrami ukazuje, že bol pragmatik a realista, hoci jeho neprajníci by asi zvolili výraz prešibaná líška. Peres mal výnimočnú schopnosť vyhrabať sa z každej pre iných stratenej situácie, vedel sa spamätať z mnohých politických porážok. Aj preto Izraelčania verili, že sa stane zázrak a zotaví sa aj teraz.

Ešte pred dvomi rokmi, vo veku 91 rokov, vykonával prezidentský úrad, len pár hodín pred fatálnou mozgovou príhodou priletel zo služobnej cesty. Veľa pracoval, bol veľmi aktívny, čiperný, udržiaval sa vo forme, zdravo sa stravoval. Nikdy si neodoprel zdravé izraelské raňajky s cottage syrom a veľkým zeleninovým šalátom.

Vychoval dvoch synov, jednu dcéru. S manželskou Sonjou sa rozišiel po dlhoročnom manželstve, keď s ním odmietla absolvovať ďalší prezidentský úrad.  Celá jeho rodina, čo zostala v Poľsku, vrátane milovaného starého otca, rabína Cviho Meltzera, zahynula počas holokaustu.

Teraz najčítanejšie